Pasívna legitimácia ministerstva v kontexte slovenského právneho poriadku

Úvod

Pasívna legitimácia, teda spôsobilosť byť žalovaným v súdnom konaní, je kľúčovým pojmom v právnej teórii a praxi. V kontexte štátnych orgánov, akým je aj ministerstvo, nadobúda osobitný význam. Tento článok sa zameriava na analýzu pasívnej legitimácie ministerstva v slovenskom právnom poriadku, pričom zohľadňuje judikatúru súdov a odbornú literatúru.

Všeobecný rámec pasívnej legitimácie

Pasívna vecná legitimácia znamená, že subjekt je správnym účastníkom konania na strane žalovaného. To znamená, že práve tento subjekt má povinnosť, o ktorej sa v konaní rozhoduje. V prípade štátu a jeho orgánov je určenie pasívne legitimovaného subjektu niekedy zložité, pretože štát koná prostredníctvom svojich orgánov a zastupovanie štátu v konaniach môže byť zverené rôznym subjektom.

Pasívna legitimácia v konaní pred Súdnym dvorom EÚ

Právnická alebo fyzická osoba sa môže stať účastníkom konania pred Súdnym dvorom EÚ ako žalobca len v prípadoch, keď namieta nezákonnosť aktov inštitúcií EÚ, ich orgánov, úradov alebo agentúr, alebo ak namieta ich nečinnosť, alebo ak žiada náhradu škody spôsobenej Úniou. Nezákonnosť môže vyplývať z nedostatku právomoci, porušenia procesných predpisov, porušenia zakladajúcich zmlúv alebo zneužitia právomoci.

Predmetom konania o kontrole zákonnosti sú akty inštitúcií EÚ, ktoré sú spôsobilé vyvolať voči fyzickým alebo právnickým osobám záväzné právne účinky. Aktívna legitimácia sa odlišuje v závislosti od situácie: adresát právneho aktu je automaticky legitimovaný namietať jeho nezákonnosť; ak ide o regulačný akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, je osoba legitimovaná, ak sa jej tento akt priamo týka; v ostatných prípadoch môže osoba namietať nezákonnosť len vtedy, ak má akt na jej postavenie priamy a individuálny dopad. Lehota na podanie návrhu na začatie konania je dva mesiace od publikovania napadnutého aktu, alebo od jeho doručenia, alebo odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel.

Žaloba pre nečinnosť je prípustná len vtedy, ak mala príslušná inštitúcia povinnosť konať a navrhovateľ vykonal úkony predpokladané článkom 265 ZFEÚ, teda vyzval povinnú inštitúciu, aby konala, a predložil návrh Súdnemu dvoru v lehote dvoch mesiacov od uplynutia lehoty, ktorú mala povinná inštitúcia na reakciu.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Pasívna legitimácia v kontexte náhrady škody spôsobenej štátom

V oblasti náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určenie pasívne vecne legitimovaného subjektu kľúčové. Judikatúra Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR poskytuje dôležité usmernenia v tejto oblasti.

Napríklad, vo veci vedenej pod sp. zn. 1VCdo/5/2022, Najvyšší súd riešil otázku, kto je pasívne vecne legitimovaným subjektom v prípade nárokov vyplývajúcich z činnosti bývalej Štátnej bezpečnosti, vrátane nárokov vyplývajúcich z neoprávnenej evidencie osoby v registračných protokoloch a agentúrnych zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti, ako aj zverejnenia tejto evidencie. Súdy nižších inštancií zamietli žalobu o ochranu osobnosti podanú proti Ústavu pamäti národa z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

Pasívna legitimácia Slovenského vodohospodárskeho podniku

V prípade sporov týkajúcich sa majetku štátu, napríklad v oblasti vodného hospodárstva, môže byť pasívne legitimovaným subjektom Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik. Podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu má Slovenský vodohospodársky podnik zákonné oprávnenie konať namiesto štátu vo vzťahu k majetku štátu, keďže správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky (§ 48 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990).

Judikatúra Ústavného súdu SR k pasívnej legitimácii

Ústavný súd SR sa vo svojej judikatúre opakovane zaoberá otázkami pasívnej legitimácie v kontexte základných práv a slobôd. Napríklad, v uznesení PL. ÚS 2/98 sa Ústavný súd zaoberal návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR na vyslovenie nesúladu niektorých ustanovení zákona č. 281/1997 Z.z. o vojenských obvodoch s Ústavou SR.

V konaniach o ochrane osobnosti právnickej osoby Ústavný súd zdôrazňuje, že do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter.

Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie

Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom.

Prečítajte si tiež: Náhrada nemajetkovej ujmy – judikatúra

tags: #pasívna #legitimácia #ministerstva