Pasívna legitimácia v pracovnoprávnych sporoch

Pri výkone závislej práce nie je vylúčené, že dôjde k porušeniu práva zamestnanca na zdravie. Už pred prijatím prvého pracovnoprávneho kódexu bol podnik povinný nahradiť nielen náklady na liečenie a primerané náklady spojené s pohrebom tomu, kto ich vynaložil, ale aj poskytnúť „menší jednorázová odškodnění“ vdove (vdovcovi) a každému dieťaťu podľa § 10 zákona č. 150/1961 Zb. o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania. Tento inštitút bol následne inkorporovaný do zákona č. 30/1965 Zb. o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania a neskôr sa stal súčasťou § 200 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.

Jednorazové odškodnenie v Zákonníku práce

V novom Zákonníku práce č. 311/2001 Z. z. (ZP) vydržalo jednorazové odškodnenie iba krátko od 01. 04. 2002 do 31. 12. 2003 v znení § 208: „Jednorazové odškodnenie patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok. Dieťaťu patrí v sume najmenej 24 000 Sk, manželovi v sume najmenej 15 000 Sk. S účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZoSP) sa zrušila časť pracovnoprávnej regulácie, ktorá spočívala v plnení náhradovej povinnosti zamestnávateľa pri škodových udalostiach. Od 01. 01. 2004 ju vystriedal verejný poistný systém napomáhajúci k odstraňovaniu negatívnych následkov kvalifikovaných sociálnych udalostí, ku ktorým patria aj pracovný úraz a choroba z povolania. K nemocenskému a dôchodkovému poisteniu sa pričlenilo povinné úrazové poistenie založené na princípe solidarity, ktoré kryje povinnosť zamestnávateľa nahradiť ujmu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Zo základného fondu úrazového poistenia vytváraného priebežne z poistného sa v prípade smrti zamestnanca vypláca viacero úrazových dávok, z ktorých každá má vlastné podmienky pre vznik nároku, ako aj individuálny spôsob výpočtu. Okrem pozostalostnej úrazovej renty (§ 92 a § 93 ZoSP) a náhrady nákladov spojených s pohrebom (§ 101 ZoSP) sa sekundárnym obetiam priznáva aj jednorazové odškodnenie podľa § 94 ods. 1 ZoSP: „Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.“ Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného a je určená maximálnou sumou pre každý kalendárny rok; od 01. 01. Pri koncipovaní odškodňovania sekundárnych obetí v sociálnom zabezpečení sledoval zákonodarca zmiernenie materiálnych dopadov smrti.

Charakteristika jednorazového odškodnenia

Zlepšenie sociálneho stavu bezprostredne po strate živiteľa doznieva v odbornej literatúre dodnes: „Jednorazové odškodnenie je jednorazová peňažná úrazová dávka. Proti postoju dovolacieho senátu však môže stáť najmä argument, že Sociálna poisťovňa neskúma citovú väzbu najbližších príbuzných, ale stačí, že osoba bola v určitom rodinnom vzťahu so zomrelým v čase jeho smrti; nárok na výplatu vzniká splnením zákonných podmienok a podaním žiadosti, ku ktorej je žiadateľ povinný priložiť doklady preukazujúce oprávnenosť (sobášny list, rodný list dieťaťa, doklad preukazujúci, že dieťa je nezaopatrené /§ 9 ods. 1 ZoSP/). Súčasne, ak by malo ísť o skorigovanie psychickej traumy dieťaťa zamestnanca, tak by nemalo byť podstatné, či je alebo nie je zaopatrené. Jednorazové odškodnenie je tiež prepojené s inou dávkou - pozostalostnou úrazovou rentou - ktorá má zjavne majetkové črty a patrí fyzickej osobe, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok; nárok na pozostalostnú úrazovú rentu však nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie. Subsidiárne možno využiť aj jazykovú indíciu.

Na druhej strane, ak zamestnanec utrpí smrteľný pracovný úraz pri dopravnej nehode a náhrada nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí je poskytovaná z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tak porovnateľným poistným plnením by mali byť kryté i pracovné úrazy vyvolané z iných príčin. Napokon, takéto odškodňovanie dôsledkov pracovných úrazov a chorôb z povolania nie je slovenskou špecialitou, ale, naopak, ide o reflektovanie medzinárodného práva, ktoré sa prikláňa k štátom inštitucionalizovaného garančného mechanizmu: „Náhrada hmotné a nehmotné újmy způsobené pracovním úrazem nebo nemocí z povolání (…) má být v návaznosti na čl. 26 odst. 3 věta druhá Listiny základních práv a svobod a dále na základě úmluvy č. 17 ze dne 19. května 1925 Mezinárodní organizace práce o odškodnění pracovních úrazů a na základě úmluvy č. 18 ze dne 10.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Vzťah jednorazového odškodnenia a peňažnej satisfakcie

Prvým rébusom je, či sa manžel/manželka a nezaopatrené dieťa zomrelého zamestnanca môžu domáhať priamo od zamestnávateľa náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá presahuje výšku určenú ZoSP, a to konkrétne z dôvodu zásahu do osobnostných práv v rámci civilného práva. Inými slovami, aký je vzťah jednorazového odškodnenia a peňažnej satisfakcie v intenciách Občianskeho zákonníka č. 64/1964 Zb. K rezultátu, že verejnoprávny nárok má prednosť pred súkromnoprávnym, sa priklonil Krajský súd v Trenčíne: „Na rozdiel od Občianskeho zákonníka - občianskoprávnej zodpovednosti - právna úprava práv zo zodpovednosti za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch obsahuje nárok pozostalých osôb (aj pozostalej manželky) na jednorazové odškodnenie podľa § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento nárok má satisfakčný charakter a je ním konzumovaný nárok na finančné zadosťučinenie v prípade zásahu do osobnostných práv podľa § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka (…) Vzhľadom na to, že právna úprava v § 195 Zákonníka práce a v ustanovení § 94 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. upravuje uvedený nárok pozostalých osôb po zamestnancovi, ktorý zomrel na následky pracovného úrazu, už nie je možná aplikácia všeobecných ustanovení § 13 ods.

O tri mesiace neskôr iný senát toho istého súdu však prekvapujúco skonštatoval v sérii rozhodnutí, že síce ide o vzájomne prepojené nároky, ale zadosťučinenie v peniazoch podľa OZ je možné uplatňovať, avšak len subsidiárne za splnenia určitých podmienok: „[N]ie je vylúčené, ak poskytnuté jednorazové odškodnenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu na osobnostných právach, aby sa dotknuté osoby domáhali ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na ochranu osobnosti, avšak pre takéto ďalšie odškodnenie je potrebné preukázať mimoriadne závažnú ujmu pri mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. (…) Uplatnenie nároku podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné i popri nárokoch z titulu smrteľného pracovného úrazu, ktoré sú špeciálnymi nárokmi vo vzťahu k všeobecným nárokom vzniknutým v režime ochrany osobnosti. Jednorazové odškodnenie pozostalých v dôsledku smrteľného pracovného úrazu je riešené v ustanovení § 94 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, avšak podľa názoru odvolacieho súdu je táto úprava natoľko paušálna / podľa ods. 2 je suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eur/, že by súd mal v konkrétnom prípade vždy posudzovať, či ju možno považovať za vyčerpávajúce riešenie tohto ktorého prípadu.

Hoci je ľudsky prirodzené, že smrť blízkej osoby, v jej produktívnom veku, pri usporiadaných rodinných pomeroch a tomu zodpovedajúcej prognóze ďalšieho šťastného spoločného života je vážnym zásahom do súkromia, vo finále so svojím nárokom neuspela ani jedna zo štyroch vdov, i keď z rozličných dôvodov. V prvom rade úrazové poistenie je nadstavbou k objektívnej zodpovednosti podľa § 195 a nasl. ZP, ktorá núti zamestnávateľa počínať si tak, aby na pracovisku nedochádzalo k pracovným úrazom a chorobám z povolania, aj keď pojem zodpovednosť nie je presný, pretože sa tu nevyžaduje konanie ani zavinenie. Ide o pomerne tvrdú sankciu, keď zamestnávateľ bude niesť ‚zodpovednosť‘ bez ohľadu na to, či postupoval v súlade s právom alebo nie. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali by mal tento osobitný systém zbavovať účinkov všeobecný právny rámec podľa § 11 OZ a 13 ods. 2 OZ, najmä, ak účelom náhrady nemajetkovej ujmy pri zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby je ochrana pred protiprávnym konaním iných osôb. Približnú zhodu však možno badať v tom, že daná občianskoprávna sankcia vzniká na objektívnom základe, čo znamená, že zavinenie sa nevyžaduje. Nemajetková ujma spôsobená na osobnosti je pre sekundárnu obeť rovnako závažná bez ohľadu na to, či zamestnávateľ, ako pôvodca zásahu, konal zavinene alebo nie. Subjektívny prvok zavinenia je tak relevantný len pri určovaní výšky náhrady v zmysle § 13 ods.

Ak by sme aj súhlasili s výrokom, že jednorazové odškodnenie nemusí byť vždy dostatočnou satisfakciou za smrteľný pracovný úraz, tak získanie ďalšieho peňažného zadosťučinenia súdnou cestou bude prakticky nemožné kvôli zavedenej prekážke. Sekundárne obete musia preukázať ‚mimoriadne závažnú ujmu pri mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k neoprávanému zásahu došlo‘. Hoci okresný ani odvolací súd tento koncept bližšie nerozvíjajú, možno z textu rozhodnutí vypozorovať aspoň nejaký návod. Spôsob smrti v zamestnaní (po výbuchu a požiari v bani) bol považovaný za výnimočný a výrazne traumatizujúci, nebola však identifikovaná nezvyčajne závažná ujma. Prispeli k tomu aj rôzne gestá súcitu a slušnosti, ktoré mali pomôcť k zníženiu intenzity bolesti a nešťastia: žalobkyne, okrem jednorazového odškodnenia a peňažného plnenia podľa kolektívnej zmluvy, obdržali aj finančné dary od rôznych subjektov (ministerstvo práce, vláda, biskupský úrad, mesto); žalovaný zamestnávateľ tiež vyplatil pozostalých bez právnej povinnosti, keď uhradil i víkendové pobyty v hotelovom zariadení a spoluzaložil občianske združenie, z ktorého boli príbuzným poukázané ďalšie peniaze.

Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie

Prečítajte si tiež: Náhrada nemajetkovej ujmy – judikatúra

tags: #pasívna #legitimácia #v #pracovnoprávnych #sporoch