Pedagogika mentálne postihnutých: Definície, metódy a prístupy

Článok sa zaoberá pedagogikou mentálne postihnutých, so zameraním na špeciálne vzdelávacie potreby a metódy, ktoré sú efektívne pri práci s touto skupinou žiakov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, od definícií až po praktické aplikácie technických a interaktívnych pomôcok v edukačnom procese.

Definície a terminológia

Pri práci s jednotlivcami s ťažkým a viacnásobným postihnutím je dôležité mať jasno v používaných termínoch a definíciách. V zahraničnej literatúre sa stretávame s rôznymi označeniami, ktoré popisujú túto skupinu osôb. V anglickej literatúre sa používa termín "profound intellectual and multiple disabilities" alebo "profound and multiple learning difficulties", ktorý označuje jednotlivcov s hlbokým mentálnym postihnutím a viac ako jedným ďalším postihnutím (zmyslovým, telesným, epilepsiou, autizmom, duševnou poruchou alebo inými zdravotnými komplikáciami). Tieto osoby majú IQ 24 alebo menej a úroveň ich kognitívnych funkcií zodpovedá senzo-motorickému štádiu vývinu. Štandardizované testy nie sú vhodné na zistenie ich intelektovej kapacity.

V nemeckej literatúre sa používajú termíny "schwere/schwerste (mehrfach) Behinderung" (ťažké/najťažšie viacnásobné postihnutie), ktoré označujú kombináciu dvoch a viacerých závažných postihnutí. Podľa Fröhlicha (2003) osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia mnohých ich schopností, vrátane kognitívnych, fyzických, emocionálnych, sociálnych a komunikačných zručností.

Charakteristika jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím majú problémy so spracovaním informácií a porozumením svetu okolo seba. Ich úroveň bdelosti, ktorá je dôležitá pre učenie a vývin, býva narušená a majú ťažkosti byť v kontakte so svojím prostredím. Úroveň aktivity je tiež výrazne ovplyvnená a závisí od psychomotorických možností. Často sa vyskytujú prejavy stereotypného správania, ako je dávanie rúk do úst, škriabanie rúk alebo hryzenie predmetov. Títo jednotlivci majú problémy s dosahovaním, uchopovaním, udržaním predmetov a manipuláciou s nimi. Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo žiadne a nie je u nich evidentná symbolická interakcia s objektmi. Vysielajú len slabé komunikačné signály, ktoré je náročné správne interpretovať. Bez ohľadu na vek títo jednotlivci žijú v zmenšenom svete a mnohé sa sústredí na priamy kontakt človeka s človekom. Je veľmi náročné dosiahnuť uspokojenie aj základných potrieb (Niehoff, 2007, Vítková, 2004).

Potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností

Napriek závažnosti a kombinácii jednotlivých druhov postihnutí a dôsledkov z toho vyplývajúcich je aj u tejto skupiny jednotlivcov potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností. Aby mohol byť tento potenciál naplnený, je nevyhnutné dať týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím. Tiež je možné v určitých oblastiach a v určitej miere pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti na pomoci druhých.

Prečítajte si tiež: Porovnanie pedagogických disciplín

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky

V nasledujúcej časti sa zameriame na technické prostriedky a interaktívne pomôcky a možnosti ich využitia u jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Ovládače

Ovládače sú technické prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom s ťažkým postihnutím dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich (Lancioni et al., 2008). Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie (Mechling, 2006). Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie (Mechling, 2006, Lancioni et al., 2007, Ware, 2003). Tiež sú schopní naučiť sa pracovať s jedným ovládačom alebo aj s viacerými ovládačmi naraz a vyberať si preferované stimuly (Lancioni et al., 2008).

Pri výbere vhodného ovládača je dôležité zvážiť typ ovládača a spôsob, akým ho bude môcť konkrétny žiak aktivovať. V súčasnosti je na trhu mnoho druhov ovládačov rôznych veľkostí, farieb a úrovní citlivosti. Stimuly, ktoré žiak prostredníctvom ovládača vyvolá, musia byť pre neho dostatočne motivujúce a obľúbené. Pomocou ovládačov môžeme rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít, keďže je možné spájať ich aj s rôznymi hračkami alebo predmetmi bežnej potreby. Tiež sú dostupné počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov, ktoré majú v sebe zakomponované motivačné prvky, ako sú svetlo, zvuk, hudba alebo animácia (Mechling, 2006).

Videá, ktoré majú pre jednotlivca osobný význam, môžu byť vhodným prostriedkom na učenie sa pracovať s ovládačom (Mechling, 2006). Mechling (2006) poukazuje aj na niektoré nevýhody používania adaptovaných hračiek alebo počítačových programov, ako je znížený záujem žiakov o aktiváciu hračiek alebo prácu s daným softwarom.

Komunikátory

Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie (ako je stlačenie obrázka alebo iného symbolu na klávesnici) do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči (Lancioni et al., 2007). Sú prostriedkom alternatívnej a augmentatívnej komunikácie a využívajú sa na osvojenie komunikačných zručností u jednotlivcov, ktorí majú obmedzené možnosti vyjadrovania. Existujú rôzne typy komunikátorov, ktoré pozostávajú z viacerých tlačidiel s rôznymi obrázkami a symbolmi. Lancioni et al. (2007) vypracoval prehľad výskumov, ktoré sledovali efektivitu systému PECS (Picture Exchange Communication System - výmenný obrázkový komunikačný systém) a komunikátorov na schopnosť žiakov s mentálnym postihnutím prezentovať svoje požiadavky a želania. Výsledkom bolo, že žiaci sa naučili prostredníctvom komunikátora so zodpovedajúcimi obrázkami požiadať o obľúbené jedlo, nápoj alebo aktivitu. Iný výskum popisuje mladé dievča s hlbokým mentálnym postihnutím (Megan), ktorá komunikovala prostredníctvom vokalizácie a gest, ktoré nebolo jednoduché interpretovať. Učila sa používať komunikátor, aby mohla požiadať o konkrétnu vec stlačením príslušnej fotografie (koláč, kakao, klavír, časopis). Keď mala Megan k dispozícii komunikátor, počet interakcií medzi ňou a opatrovateľmi sa viac ako zdvojnásobil.

Prečítajte si tiež: Postihnutie a narušenie v špeciálnej pedagogike

Snoezelen miestnosti

Snoezelen miestnosti boli pôvodne určené jednotlivcom s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím ako miesto na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom na stimuláciu všetkých zmyslov. V súčasnej dobe sú neodmysliteľným prostriedkom podpory uvedenej skupiny jednotlivcov. Dnes je potenciál a možnosti využitia týchto miestností vyšší, a to aj z toho dôvodu, že sa do nich zakomponovali rôzne interaktívne prvky. Dieťa s ťažkým a viacnásobným postihnutím nemusí len pasívne sledovať a prijímať rôzne podnety, ale môže ich samo vyvolať a získať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu.

Viaceré klasické komponenty ako napríklad bublinkové valce alebo optické vlákna môžu byť teraz prepojené špeciálnymi ovládačmi s veľkými tlačidlami. Pomocou nich môžu jednotlivci meniť farbu vlákien alebo valca. Ovládanie je jednoduché a nevyžaduje veľké úsilie zo strany jednotlivca. Existuje široká škála interaktívnych pomôcok, ktoré sa bežne nachádzajú v multisenzorických prostrediach, ale niektoré sú využiteľné aj v bežnom prostredí. Ide o rôzne interaktívne panely, pomôcky alebo hračky, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby. Verbálna komunikácia alebo v prípade našej cieľovej skupiny vokalizácia môže byť podporená inštaláciou komponentov, ktoré reagujú na zvuk napríklad zmenou farby. Svoje miesto majú aj pomôcky reagujúce aj na nepatrný pohyb.

Podľa Salonen (2008) a Pagliana (2012) interaktívne pomôcky dávajú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím. Pomocou interaktívneho zariadenia kontrolujú prostredie tým, že spôsobia, aby sa niečo udialo a zažijú pocit, že robia niečo samostatne bez pomoci druhej osoby. Spätná väzba prichádza okamžite, dáva jednotlivcovi zmysel a zároveň je pre neho odmenou za prejavenú aktivitu. Vedú jednotlivcov k tomu, aby porozumeli vzťahu medzi príčinou a následkom.

Často sa využíva zvukovo-svetelný panel, ktorý reaguje na zvuk dieťaťa svetelnými efektmi. Ďalšie panely reagujú na dotyk (stlačenie tlačidla) a zobrazujú svetelné efekty. Iný nástroj, Soundbeam, vysiela ultrazvukový lúč a zachytáva akýkoľvek pohyb v rámci lúča alebo jeho prerušenie, čoho výsledkom je široká škála zvukov alebo hudba vyvolaná pohybom tela. Soundbeam je veľmi vhodnou motiváciou pre jednotlivcov, ktorí sú pasívni a je ťažké ich stimulovať.

Klasifikácia vyučovacích metód

Vyučovacie metódy predstavujú spôsoby a postupy, ktorými učitelia sprostredkúvajú žiakom vedomosti, zručnosti a hodnoty. Vzájomnou kombináciou rôznych metód vzniká efektívny proces učenia, ktorý zohľadňuje ciele vzdelávania, potreby žiakov a konkrétne podmienky. Klasifikácia vyučovacích metód sa odvíja od rôznych kritérií, ako sú charakter činností, podiel učiteľa a žiaka či fáza vyučovacieho procesu.

Prečítajte si tiež: Edukácia seniorov a jej inštitucionálne zázemie

Vymedzenie a klasifikácia vyučovacích metód, význam používania rôznych metód na vyučovaní

Pojem vyučovacej metódy - pojem metóda je odvodený od gréckeho slova „methodos“ (cesta, spôsob). Pojem naznačuje, že metóda je spôsob, pomocou ktorého sa dosahujú stanovené ciele.

Stručná def.: Pod vyučovacou metódou rozumieme zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činností učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania.

Klasifikácia vyučovacích metód

Množstvo metód, ktoré opisuje didaktika, sa usilujú didaktici triediť do jednotlivých skupín.

• triedenie metód podľa prostriedkov,
• podľa zdroja informácií,
• podľa práce učiteľa,
• podľa počtu žiakov.

Zaužívalo sa triedenie metód podľa etáp vyučovacieho procesu:

1. motivačné
2. expozičné
3. fixačné
4. diagnostické a klasifikačné

1. Motivačné metódy

Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Otázkam motivácie je potrebné venovať väčšiu pozornosť ako doposiaľ, pretože obsah vzdelávania je čoraz náročnejší, žiaci sa učia oveľa viac ako v minulosti. Môžu mať povahu vnútorného motívu, alebo vonkajšieho motívu. Je nesprávne chápať motiváciu len ako vzbudenie či udržanie záujmu žiaka o učebnú činnosť. Správna motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovacom procese. Motivačné metódy rozdeľujeme:

• A. - problém ako motivácia - na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo

• B. Priebežné motivačné metódy:

  • motivačná výzva - učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby urobil náčrtok do zošita…
  • aktualizácia obsahu - učiteľ približuje a spája učivo s príkladmi zo života
  • pochvala, povzbudenie s kritika - sú významnými prvkami motivácie

2. Expozičné metódy

Podľa toho, ako učiteľ vytvára u žiakov nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky,členíme expozičné metódy do týchto skupín:

• A. b) Dialogické slovné metódy:

  • rozhovor - je veľmi významná vyučovacia metóda. Jej prednosti spočívajú v tom, že aktivuje žiakov.
  • beseda - je dialogická metóda, pre ktorú je charakteristické spoločné riešenie jednej alebo viacerých otázok celým kolektívom triedy.
  • dramatizácia - uplatňuje sa na I. stupni ZŠ. Jej význam spočíva v tom, že bezprostredne pôsobí na detské vnímanie a navodzuje citový vzťah detí k učiteľovi.

• B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov:

  • demonštrácia - sprostredkúva žiakom poznanie skutočností, obohacuje ich predstavy, prehlbuje skúsenosti.
  • pozorovanie - úzko súvisí s demonštráciou. Jeho cieľom je zamerať pozornosť žiaka na bezprostredné poznávanie predmetov a javov v dlhšom časovom období.
  • manipulácia s predmetmi - je metóda, pri ktorej žiaci narábajú s rôznymi predmetmi. Do týchto manipulačných metód zaraďujeme rôzne činnosti, napr. didaktickú montáž a demontáž.
  • laboratórna práca - môže byť krátkodobá alebo dlhodobá.
  • hra ako metóda - plní významnú úlohu vo vyučovaní v prvých ročníkoch. Využíva sklon detí k hrám, pričom sa do hry vsúvajú didaktické prvky.

• C. Problémové metódy:

  • problémové vyučovanie
  • projekty

• D. Metódy samostatnej a autodidaktickej práce:

  • samostatná práca s knihou - práca s knihou má byť súčasťou každej vyučovacej hodiny.
  • práca v laboratóriu - žiak má zručnosti, ktoré mu umožňujú pracovať samostatne, prípadne v skupine.
  • samostatné štúdium rôznej literatúry
  • samostatná práca s využitím rôznej techniky - ponúka veľké možnosti vzdelávania sa.

• E. Metódy mimovoľného učenia

  • učiteľ je pre žiaka vzorom, pôsobiacim na všetku jeho činnosť.

3. Fixačné metódy

Opakovanie, a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyuč. procesu. Uskutočňuje sa hneď po prebratí nového učiva v škole, doma, ale aj rôznou mimoškolskou činnosťou žiakov. Učivo možno opakovať na každej hodine, po tematickom celku, na konci polroka, na konci šk. roka, ale aj na začiatku šk. roka. Bez opakovania dochádza rýchlo k zabúdaniu. Proces zabúdania sa spomaľuje:

• ak sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí,
• ak intervaly medzi opakovaniami nie sú príliš dlhé.

Fixačné metódy slúžia na to, aby sme proces zabúdania spomalili a naopak, posilnili proces zapamätávania.

Rozdelenie fixačných metód:

• A. Metódy opakovanie a precvičovania vedomostí a zručností:

  • ústne opakovanie žiakom - žiak reprodukuje učivo, učiteľ ho opravuje
  • metóda otázok a odpovedí (katechizmová) - učiteľ kladie otázky, žiaci odpovedajú. Učiteľ musí otázku formulovať jasne a presne. V položení otázky nesmie byť napovedaná odpoveď.
  • písomné opakovanie - žiak samostatne písomne odpovedá na otázky, alebo píše celok.
  • opakovací rozhovor - učiteľ rozhovorom so žiakmi spevňuje ich vedomosti.
  • opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry - rozlišujeme opakovanie zamerané na presné zapamätanie si textu a opakovanie zamerané na porozumenie textu.
  • domáca úloha - je pokračovaním učebnej činnosti žiaka v škola. Prispieva k prehlbovaniu vedomostí, vedie k aplikácii učiva na skutočnosť. Dôležité je, aby žiak úlohe rozumel, aby vychádzala z preberaného učiva.

• B. Metódy precvičovania a zdokonaľovania zručností (motorický tréning)

Na proces zdokonaľovania praktických zručností vplýva aj ich precvičovanie, čiže motorický tréning. Ten môže byť zameraný na zdokonaľovanie:

• technických,
• pohybových a
• umeleckých zručností.

Motorickým tréningom sledujeme to, aby si žiak osvojil komplex pohybov v úzkej spojitosti s vedomosťami.

4. Diagnostické a klasifikačné metódy

• plnia viaceré významné funkcie:

  • a) motivačná - správne hodnotenie podporuje záujem o ďalšie učenie.
  • b) didaktická - hodnotenie poskytuje učiteľovi spätnú väzbu (kontrola jeho práce).
  • c) výchovná - správne objektívne hodnotenie vedie žiaka k sebakritike.
  • d) spoločenská a profesijná - správne a objektívne hodnotenie pripravuje žiaka na zaradenie sa do spoločnosti.
  • e) kontrolná - výsledky hodnotenia umožňujú učiteľovi posúdiť úroveň práce žiakov.

Vo výchovno - vzdelávacom procese sa najčastejšie uplatňujú tieto diagnostické a klasifikačné metódy:

• A. Klasické didaktické metódy

  • ústne skúšanie - môže mať orientačný charakter alebo môže byť spojené s klasifikáciou.
  • písomné skúšanie - diktáty, rôzne písomné práce, domáce úlohy…

Ústne a písomné skúšanie má svoje výhody aj nevýhody, preto ich treba striedať. Prednosti ústneho skúšania spočívajú v tom, že učiteľ i žiaci môžu reagovať na vyjadrenia skúšaného. Žiaka je možné usmerniť, upozorniť. Písomné skúšanie má výhodu, že zabezpečuje rovnaké podmienky všetkým žiakom.

• praktické skúšanie - využíva sa v predmetoch: pracovné vyučovanie, TV a aj pri geometrii.
• didaktické testy - presné písomné skúšanie s viacerými prednosťami - rýchle vyskúšanie, rovnaké možnosti pre všetkých
• klasifikácia - vyjadrenie žiakovho výkonu známkou, slovným hodnotením (krátkou charakteristikou).

hodnotenie a klasifikácia žiakov nemôže byť iba subjektívnym pohľadom učiteľa na výkon žiaka.

Tendencie smerujú k odstraňovaniu známkovania zo škôl a nahradeniu známok slovným hodnotením.

Slovné hodnotenie má veľkú vypovedaciu hodnotu.

• B. Malé formy vedeckovýskumných diagnostických metód

  • metóda pozorovania žiaka - pozorovanie v určitých situáciách, rozbor žiackych prác…
  • exploračné metódy - rozhovor, dotazník, anamnéza

• C. Účinnosť vyučovacej metódy

Vyučovacia metóda nemá slúžiť len na „prenos“ poznatkov, ale má byť:

• informatívne nosná - má podávať plnohodnotné informácie
• formatívne účinná - má formovať osobnosť
• výchovne účinná - pôsobí na povahu žiaka
• ekonomická
• prirodzená (svojim priebehom a výsledkami) - nenásilná
• využiteľná v praxi
• v súlade so systémom vedy a poznávania
• motivačne pôsobivá
• primeraná žiakovi
• primeraná učiteľovi
• hygienická - aby neškodila fyzickému zdraviu (práca v laboratóriu) ani psychickému zdraviu (nepreťažovať žiaka - psychohygiena)

Špeciálna pedagogika

Špeciálna pedagogika - vedná oblasť v sústave pedagogických vied. Zaoberá sa teóriou a praxou výchovy, edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických danosti, porúch učenia, správania. Uplatňujú sa špeciálne metódy výchovy a vyučovania, modifikovaný obsah vzdelávania pri modifikovaných organizačných formách výchovy a vyučovania za dôsledným uplatňovaním požiadavky individuálneho prístupu k vychovávanému. V záujme dosiahnutia určených cieľov musí sa špeciálna výchovná starostlivosť začať čo najskôr už od narodenia, resp. čo najskôr od vyskytnutí sa defektu, poruchy či narušenia. Poradenské aktivity sa týmto rozširujú aj na učiteľov a vychovávateľov.

Špeciálna pedagogika plní celý rad úloh, ktoré majú pomerne heterogénny charakter. Z toho dôvodu predstavuje zložitý, vnútorne viacnásobne členený systém. Diferencujúcim činiteľom je skutočnosť, že edukačný proces sa realizuje u detí a mládeže, ktorí majú približne rovnaký druh postihnutia či narušenia. To vytvára užšie zameraný odbor, špecializovaný na užšie koncipovaný predmet, pritom vnútorne diferencovaný v rámci daného postihnutia alebo narušenia.

Vychádzajúc z uceleného chápania človeka ako jednoty bio-psycho-sociálnych faktorov aj vedný odbor o defektnom /postihnutom, narušenom/ jedincovi možno vymedziť, ako súhrn poznatkov z oblasti patobiológie, patopsychológie a sociálnej patológie, ktoré súhrne vytvárajú komplexný vedný odbor multidisciplinárneho charakteru označovaný ako humánna defektológia. Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie zákonitosti spojených s výchovou, vzdelávaním a rozvíjaním postihnutého jedinca. Špeciálna pedagogika ako vedný odbor resp. vedná oblasť predstavuje relatívne ucelený, integrovaný a vnútorne diferencovaný, logicky usporiadaný systém vedeckých poznatkov o špeciálnopedagogických javoch, procesoch, ako aj o ich vzájomnej interakcií, ktorý sa buduje na základe výsledkov vedeckovýskumnej a vedecko-bádateľskej činnosti. Na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave je špeciálnopedagogická knižnica. Špeciálna pedagogika vzhľadom na svoj predmet patrí v najširšom svojom význame do sústavy vied o človeku. V užšom význame do systému pedagogických vied. Špec. pedagogika pri plnení svojho poslania kooperuje s celým radom súvzťažných vied, kt. Tieto vedy sa označujú ako pomocné.

• zaoberá sa skúmaním morálky. Špec. pg. pomáha pri formulovaní výchovných cieľov z etického hľadiska, vzhľadom na osobitosti, ktoré vyplývajú z postihnutia alebo narušenia. Dobre uskutočňovanou výchovou možno u postih.
• veda o pravidlách a spôsoboch správneho myslenia a poznávania poskytuje poznatky na formulovanie cieľov výchovy mysliaceho človeka. Navrhuje, ako by tieto procesy mali prebiehať, naznačuje, v ktorých oblastiach sa môžu vyskytnúť v dôsledku postihnutia prekážky pri realizácií poznávacích procesov. Pomáha vytvárať teoretické konštrukty o tom, aký by mal byť postih. jedinec po špec.-pedagogickej vých.
• veda o krásne. V citovej výchove sú poznatky z estetiky veľmi dôležité.
• u postihnutých skúma osobitosti utvárania a vývinu psychických procesov, vlastností a stavov, utváranie ich osobnosti.
• zaoberá sa anatomickými, fyziologickými a morfologickými osobitosťami, etiológiou, priebehom a prognózou chorobných zmien.
• zaoberá sa skúmaním negatívnych javov v spoločnosti a ich dôsledkom pre postihnutých. Negatívne javy sa prejavujú deviantným správaním sa takýchto jedincov.
• skúma reč a jej vnímanie v závislosti od štruktúry príslušného jazyka.
• umožňuje systémový prístup k ponímaniu človeka a jeho skúmania.
• vedný odbor kybernetiky. Zaoberá sa biologickými systémami, prijímaním, zaznamenávaním a spracúvaním informácií, možnosťami kooperácie medzi ľudským organizmom a elektronickými systémami. Na takto získaných poznatkov sa zakladá moderná elektronická protetika.
• teória o systémoch znakov. Pre špeciálnu pedagogiku má veľký význam, vzhľadom na skutočnosť, že komunikácia pri viacerých druhoch postihnutia sa realizuje pomocou znakov. Napríklad: bodové písmo pre nevidiacich, znaky pre nepočujúcich a pod. Druhú skupinu vedných odborov, z poznatkov ktorých špec. pedagogika čerpá tvoria tzv. To sú také odbory, ktorých v centre svojho záujmu stojí tiež človek, ale zaoberajú sa ním z iného aspektu. Sú to najmä medicínske disciplíny, pedagogika, psychológia, biológia, sociológia. Z medicínskych disciplín patria sem lekárske odbory: pediatria, neurológia, oftolamológia, otorinolaryngológia, foniatria, ortopédia, psychiatria, školská hygiena a ďalšie. Z pedagogiky najmä teória výchovy a vyučovania. Zo psychológie vývinová psychológia, všeobecná psychológia, pedagogická psychológia a psychológia osobnosti. Ďalšiu skupinu hraničných odborov tvoria vedné odbory, predmetom ktorých je taktiež človek, ale postihnutý alebo narušený, či jedinec so špecifickými potrebami.
• širokokoncipovaný vedný odbor, ktorého predmetom je skúmanie zákonitosti rozvoja a socializácie postihnutého či narušeného jedinca z hľadiska špeciálnej pedagogiky, patopsychológie, sociálnej patológie, patobiológie a iných vedných odborov.

Špec. pg. predstavuje vo svojom integrovanom celku množstvo systematicky usporiadaných poznatkov teórií a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov.

Systém špec. pedagogiky v užšom zameraní sa delí podľa druhu postih., narušenia al. špec.

1. kresťanskú
2. 3.
3. 4.
4. 5.
5. 6.
6. 7.
7. 8.
8. Etopédia zaoberá sa výchovou a vzdel. soc. narušených alebo ťažkovychovávateľných detí a mládeže. Sleduje príčiny a prejavy správania človeka mimo spoločen. normy a hľadá možnosti reeduk. Somatopédia /gr.sóma-telo/ sa zaoberá výchovnými, vzdelávacími a všeobecne spoločenskými súvislosťami telesne postihnutých, s chorými deťmi a mládežou, telesne oslabenými, jedincami s obmedzenou pohyblivosťou alebo neschopnosťou pohybu vôbec. Všetky dielčie špeciálnopedagogické disciplíny sledujú jednotlivé handicapy a poruchy, jednak z hľadiska ich prejavov a rozsahu, jednak z hľadiska dopadu na osobnostný a sociálny rozvoj človeka. Nie vždy je ťažké postihnutie tou najväčšou záťažou pre život jedinca. Vlastne rozsah handicapu nie vždy znamená väčšiu mieru defektivity /postihnutie sociálnych vzťahov a poruchu integrity osobnosti/. Mnoho závisí od typu osobnosti handicapovaného, na jeho schopnosti vyrovnať sa s náročnou a krízovou situáciou /ktorou handicap je/, a na postoji blízkeho i širšieho prostredia.

tags: #pedagogika #mentalne #postihnutých #definícia, #metódy, #prístupy