Žaloba o ochrane osobnosti podaná neoprávnenou osobou

Úvod

Žaloba o ochrane osobnosti je právny prostriedok, ktorým sa fyzická alebo právnická osoba domáha ochrany svojej osobnosti, ak bola neoprávnene zasiahnutá do jej osobnostných práv. Avšak, aby bola žaloba úspešná, musí byť podaná oprávnenou osobou. Tento článok sa zaoberá situáciou, keď je žaloba o ochrane osobnosti podaná neoprávnenou osobou a aké to má právne následky.

Neoprávnená osoba a jej konanie

Neoprávnenou osobou sa rozumie osoba, ktorá nemá právomoc konať v mene inej osoby alebo subjektu. V kontexte žaloby o ochrane osobnosti to môže byť napríklad osoba, ktorá nemá platné plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu, alebo osoba, ktorá koná bez vedomia a súhlasu žalobcu.

Príklad z praxe

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 28. apríla 2010, č. k. 11S/24/2010 - 44 zastavil konanie podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že právny zástupca napriek výzve súdu a poučení o možnosti zastavenia konania, nepredložil plnú moc, podľa ktorej by mohol podať za žalobcu žalobu. Žaloba bola advokátom napísaná dňa 25. februára 2010 a podaná na súd dňa 25. februára 2010, pričom plnú moc na zastupovanie dal žalobca advokátovi až dňa 12. marca 2010. Krajský súd dospel k záveru, že odstrániteľný nedostatok podmienky konania nebol odstránený, a preto konanie z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou s poukazom na ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.

Dôsledky podania žaloby neoprávnenou osobou

Podanie žaloby neoprávnenou osobou má závažné právne dôsledky. Súd v takom prípade nemôže konať a musí konanie zastaviť. Dôvodom je, že súd nemôže rozhodovať o právach a povinnostiach osôb, ktoré neboli riadne zastúpené alebo ktoré o konaní nevedia.

Zastavenie konania

Ak súd zistí, že žalobu podala neoprávnená osoba, konanie zastaví. Zastavenie konania znamená, že súd sa vecou ďalej nezaoberá a nerozhoduje o merite veci.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Nedostatok podmienky konania

Podanie žaloby oprávnenou osobou je jednou zo základných podmienok konania. Ak táto podmienka nie je splnená, súd nemôže vo veci konať.

Ústavný súd a ochrana základných práv

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Jeho úlohou je zabezpečovať ochranu základných práv a slobôd občanov. Ak dôjde k porušeniu základných práv v konaní pred všeobecnými súdmi, Ústavný súd môže zasiahnuť a zrušiť rozhodnutie všeobecného súdu.

Príklad z praxe

Sťažovateľ sa domáhal ochrany svojich práv na Ústavnom súde, pričom tvrdil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Sťažovateľ argumentoval, že kasačnú sťažnosť v jeho mene podala advokátka JUDr. Eva Mišíková, s. r. o., napriek tomu, že v dobe, keď kasačnú sťažnosť spísala a podala, sťažovateľa nezastupovala.

Ústavný súd po preskúmaní veci zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky odôvodnil zamietnutie kasačnej sťažnosti sťažovateľa tým, že „Advokátska kancelária JUDr. Eva Mišíková, s. r. o. nebola splnomocnená.“ Ústavný súd však zistil, že sťažovateľ udelil advokátke JUDr. Mišíkovej plnú moc na zastupovanie v konaní o správnej žalobe. Ako konštatoval aj Najvyšší súd, pôvodná plná moc bola udelená advokátke JUDr. Mišíkovej 18. januára 2016.

Ústavný súd dospel k záveru, že prístup Najvyššieho súdu a odôvodnenie napadnutého uznesenia predstavuje exemplárny prípad denegatio iustitiae, teda odopretie spravodlivosti. Najvyšší súd svojím formalistickým prístupom prekročil zmysel súdnej ochrany, v rámci ktorej sa sťažovateľ domáhal svojich práv, čo priamo súvisí s poskytovaním súdnej ochrany, a čo teda malo za následok, že Najvyšším súdom došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Ústavný súd preto uznesenie Najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Plnomocenstvo a jeho rozsah

Plnomocenstvo je písomný dokument, ktorým splnomocniteľ (osoba, ktorá udeľuje plnú moc) poveruje splnomocnenca (osoba, ktorá je splnomocnená) na vykonávanie určitých právnych úkonov v jeho mene. Rozsah plnomocenstva je určený v plnomocenstve a splnomocnenec je povinný konať v súlade s týmto rozsahom.

Druhy plnomocenstiev

Existujú rôzne druhy plnomocenstiev, napríklad všeobecné plnomocenstvo, ktoré splnomocňuje splnomocnenca na vykonávanie všetkých právnych úkonov, a osobitné plnomocenstvo, ktoré splnomocňuje splnomocnenca na vykonanie konkrétneho právneho úkonu.

Zánik plnomocenstva

Plnomocenstvo zaniká rôznymi spôsobmi, napríklad uplynutím času, na ktorý bolo udelené, odvolaním plnomocenstva splnomocniteľom, smrťou splnomocniteľa alebo splnomocnenca, alebo zánikom právneho vzťahu, na ktorý bolo plnomocenstvo udelené.

Zrejmá nespravodlivosť a odopretie spravodlivosti

Ústavný súd pri preskúmavaní rozhodnutí všeobecných súdov posudzuje, či nedošlo k zrejmej nespravodlivosti alebo odopretiu spravodlivosti. Zrejmá nespravodlivosť je daná vtedy, ak rozhodnutie všeobecného súdu je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti a ústavnosti. Odopretie spravodlivosti je dané vtedy, ak všeobecný súd odmietne poskytnúť ochranu právam a slobodám, ktoré sú zaručené Ústavou Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

tags: #žaloba #o #ochrane #osobnosti #podaná #neoprávnenou