
Zmluva o budúcej zmluve je významným inštitútom v slovenskom právnom systéme, ktorý umožňuje stranám zaviazať sa k uzavretiu budúcej zmluvy. Táto forma zmluvy je však spojená s prísnymi požiadavkami, ktorých nedodržanie môže viesť k jej absolútnej neplatnosti. V tomto článku sa zameriame na analýzu písomnej formy zmluvy o budúcej zmluve a jej vplyv na platnosť zmluvy, s osobitným dôrazom na judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Zmluva o budúcej zmluve je samostatný typ zmluvy, ktorá môže byť uzavretá iba vo väzbe na inú (budúcu) zmluvu. Podľa § 50a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve je nevyhnutné splnenie viacerých podmienok, medzi ktoré patrí:
Požiadavka, aby zmluvné strany už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve dohodli podstatné náležitosti budúcej zmluvy, nachádza svoj odraz v absolútnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve. Ak niektorá z týchto podstatných náležitostí chýba, zmluva je od počiatku neplatná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal otázkou platnosti zmluvy o budúcej zmluve a jej náležitostí. V judikátoch zdôrazňuje, že:
Prečítajte si tiež: Vzor priebežnej správy ÚPSVaR
V jednom zo svojich rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: "Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o budúcej zmluve dovolací súd uvádza nasledovné. Zmluva o budúcej zmluve je samostatný typ zmluvy, ktorá môže byť uzavretá iba vo väzbe na inú (budúcu) zmluvu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o budúcej zmluvy sú písomná forma zmluvy, dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy a dohoda o určení doby, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. Požiadavka, aby zmluvné strany už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve dohodli podstatné náležitosti budúcej zmluvy, nachádza svoj odraz v absolútnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve."
Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti.
Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
V kontexte zmlúv o dielo sa vyskytujú situácie, keď si strany dohodnú možnosť zmien výlučne vo forme písomných dodatkov. Ak sa následne dohodnú na zmene predmetu diela ústne, vzniká otázka platnosti takejto dohody. Ústavný súd Českej republiky sa zaoberal prípadom, kde všeobecné súdy usúdili, že dohoda o zmene predmetu diela nebola riadne dojednaná, išlo však o samostatnú ústnu zmluvu o dielo.
Ústavný súd uviedol, že zmena zmluvy vyžaduje ofertu a jej akceptáciu, čo sú jednostranné právne úkony co do svého obsahu shodné. Zákonodárce vyřešil konflikt dřívější shodné vůle smluvních stran činit právní úkony ve vymíněné formě a pozdější - taktéž shodné vůle - projevené v rozporu s jejich dřívější dohodou takto: Obecně může oblát namítat relativní neplatnost oferty, není-li dodržena sjednaná forma. Akceptant může projevit svoji vůli přijmout návrh a ofertu akceptovat taktéž ve formě s dohodou rozporné. Oferent pak může namítat relativní neplatnost této akceptace. Je tedy zřejmé, že zákonodárce preferoval faktickou (shodnou) vůli účastníků smlouvy s tím, že kterákoli ze smluvních stran může včas svým právním úkonem způsobit neplatnost úkonů protistrany a tím dosíci stavu vymíněného dříve: aby takové právní úkony byly činěny v písemné formě.
Prečítajte si tiež: ÚPSVaR: Prvá písomná práca – všetko, čo potrebujete vedieť
Prečítajte si tiež: SZČO a príspevok na podnikanie