
Tento článok poskytuje ucelený pohľad na platenie poistného na dôchodkové poistenie z dohody o vykonaní práce (DVP) na Slovensku. Cieľom je objasniť povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj špecifické situácie, ktoré môžu ovplyvniť výšku odvodov.
K základným pracovnoprávnym vzťahom sa zaraďujú aj pracovnoprávne vzťahy vznikajúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnávatelia uzatvárajú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru spravidla na činnosti malého rozsahu, na špecifické drobné práce a činnosti najmä s poberateľmi starobných a predčasných starobných dôchodkov, ako aj so študentmi stredných a vysokých škôl, prípadne aj so zamestnancami pracujúcimi už v iných organizáciách, a to predovšetkým z dôvodu, že platenie poistného do verejnoprávnych inštitúcií (t. j. do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne) je tak pre zamestnancov, ako aj zamestnávateľov (relatívne) výhodnejšie.
Zákonník práce definuje tri typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:
Na pracovnoprávne vzťahy založené uvedenými dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce.
Pre dohody platí, že:
Prečítajte si tiež: Všetko o DDS
Dohoda o vykonaní práce sa vzťahuje na prácu, ktorá je vymedzená výsledkom. Takúto dohodu môže zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť, ak rozsah pracovnej úlohy nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku, a to najviac na obdobie 12 mesiacov. Do tohto rozsahu práce sa započítava aj práca pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Maximálny rozsah ročného limitu pri výkone práce na základe dohody o vykonaní práce pre jedného zamestnávateľa je 350 hodín v kalendárnom roku. Ak máte u rovnakého zamestnávateľa podpísaných DVP viac, tento rozsah sa nijako nerozširuje. Obmedzenie však neplatí v prípade dohody o vykonaní práce u rôznych zamestnávateľov.
V dohode o vykonaní práce musia byť pritom vymedzené:
Ukončenie DVP: DVP je možné ukončiť dohodou, výpoveď však nie je možná. Najideálnejším spôsobom ukončenia DVP je vykonanie pracovnej úlohy v dohodnutej dobe. Ak sa tak nestane, môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky.
Dohoda o pracovnej činnosti upravuje príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. Na základe tejto dohody môže fyzická osoba vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu počtu hodín najviac 10 hodín týždenne. V prípade, že ide o dohodu na vykonávanie sezónnych prác, dohoda o pracovnej činnosti sa označuje ako dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Maximálny rozsah je v tomto prípade stanovený na 520 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu pracovnej činnosti sa započítava aj činnosť vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody, najviac však za 4 mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín.
Prečítajte si tiež: Dôchodca ZŤP a platenie odvodov
V dohode o pracovnej činnosti musia byť uvedené:
Dohodu o pracovnej činnosti môže zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť najviac na 12 mesiacov, v prípade sezónnych prác najviac na 8 mesiacov.
Ukončenie DPČ: DPČ sa prirodzene skončí uplynutím doby, na ktorú bola pôvodne dohodnutá. Okrem toho je pri DPČ možná aj výpoveď bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou. Je možné ju ukončiť aj dohodou alebo spôsobom dohodnutým v samotnej dohode.
Podobne ako dohoda o pracovnej činnosti aj dohoda o brigádnickej práci študentov upravuje príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. Zamestnávateľ ju však môže uzatvoriť len so žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia do 26 rokov (presnejšie do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 26 rokov). Na základe tejto dohody môže brigádnik vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere, pričom priemer sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená.
V dohode o brigádnickej práci študentov musia byť uvedené:
Prečítajte si tiež: Všetko o platení dôchodkového poistenia
Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov a jej neoddeliteľnou súčasťou je potvrdenie o návšteve školy. Za žiaka, resp. študenta sa dohodár považuje aj čase od ukončenia štúdia do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.
Podobne, ako je to v prípade pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy, sa aj na dohodárov vzťahujú ustanovenia o minimálnej mzde. Tá je v prípade hodinovej mzdy stanovená na rok 2025 na 4,69 eura za hodinu.
Dohodárom nemôže zamestnávateľ nariadiť ani dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Za každú hodinu práce vo sviatok im patrí dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.
Odmena je splatná v závislosti od typu dohody:
Rovnako ako na zamestnancov pracujúcich na základe pracovnej zmluvy sa aj na dohodárov vzťahujú odvodové povinnosti. Okrem odvodov do Sociálnej poisťovne sa na príjem z dohody vo väčšine prípadov vzťahujú aj odvody do zdravotnej poisťovne. Samozrejme, odvody pri dohode platia aj zamestnávatelia. Výška odvodov sa počíta stanoveným percentom z vymeriavacieho základu a závisí typu dohody, postavenia dohodára a tiež od toho, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem. Poberatelia dôchodkov a študenti si môžu uplatniť odvodovú výnimku.
Pre posúdenie, či ide o dohodára, ktorý je zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti alebo zamestnancom len na účely dôchodkového poistenia, je rozhodujúce, či má z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda) právo na pravidelný mesačný príjem alebo na nepravidelný príjem, resp. či je poberateľom niektorej dôchodkovej dávky (starobný dôchodok = SD, invalidný dôchodok = ID, VD+DV = výsluhový dôchodok a dovŕšený dôchodkový vek, invalidný výsluhový dôchodok = IVD), resp.
Pravidelný mesačný príjem je mzda, plat, odmena alebo iný príjem zamestnanca, ktorý je splatný za mesačné obdobie. Nepravidelný príjem zo závislej činnosti je príjem zamestnanca zo závislej činnosti, ktorý nie je pravidelný mesačný príjem (ak je dohodnuté odmeňovanie iné ako pravidelné mesačné).
Na klasických dohodárov, ktorí nie sú študentmi ani dôchodcami a ktorí majú uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, a ich zamestnancov, sa vzťahujú odvodové povinnosti v závislosti od pravidelnosti príjmu.
Pre dohodárov s pravidelným príjmom a ich zamestnávateľov platí:
| Odvody | Zamestnanec | Zamestnávateľ |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | 1,4 % | 1,4 % |
| Starobné poistenie | 4 % | 14 % |
| Invalidné poistenie | 3 % | 3 % |
| Poistenie v nezamestnanosti | 1 % | 1 % |
| Rezervný fond solidarity | - | 4,75 % |
| Úrazové poistenie | - | 0,8 % |
| Garančné poistenie | - | 0,25 % |
| Zdravotné poistenie | 4 % | 11 % |
| SPOLU | 13,4 % | 36,2 % |
Pre dohodárov s nepravidelným príjmom a ich zamestnávateľov platí:
| Odvody | Zamestnanec | Zamestnávateľ |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | - | - |
| Starobné poistenie | 4 % | 14 % |
| Invalidné poistenie | 3 % | 3 % |
| Poistenie v nezamestnanosti | - | - |
| Rezervný fond solidarity | - | 4,75 % |
| Úrazové poistenie | - | 0,8 % |
| Garančné poistenie | - | 0,25 % |
| Zdravotné poistenie | 4 % | 11 % |
| SPOLU | 11 % | 33,8 % |
Dohodári, ktorí majú uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, z nej majú právo na príjem zo závislej činnosti bez ohľadu na to, či dohoda zakladá právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem.
Pre sezónnych dohodárov a ich zamestnávateľov platí:
| Odvody | Zamestnanec | Zamestnávateľ |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | 1,4 % | 1,4 % |
| Starobné poistenie | 4 % | 14 % |
| Invalidné poistenie | 3 % | 3 % |
| Poistenie v nezamestnanosti | 1 % | 1 % |
| Rezervný fond solidarity | - | 4,75 % |
| Úrazové poistenie | - | 0,8 % |
| Garančné poistenie | - | 0,25 % |
| Zdravotné poistenie | 4 % | 11 % |
| SPOLU | 13,4 % | 36,2 % |
Pri DPČ na výkon sezónnej práce platí tiež zdravotné poistenie a sociálne poistenie zamestnanec aj zamestnávateľ. Ale automaticky, bez toho aby bolo potrebné o ňu žiadať, sa na ňu uplatňuje odvodová odpočítateľná položka zo starobného poistenia a poistenia v nezamestnanosti vo výške 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2025 bude jej výška 715 eur. Z príjmu z DPČ na výkon sezónnej práce do výšky odvodovej odpočítateľnej položky tak zamestnanec ani zamestnávateľ nebudú platiť starobné poistenie (zamestnanec 4 %, zamestnávateľ 14 %) a poistenie v nezamestnanosti (zamestnanec 1 %, zamestnávateľ 1 %), ale len ostatné druhy sociálneho poistenia a zdravotné poistenie.
Dohodári, ktorí majú štatút študenta alebo poberateľa dôchodku, ktorý má priznaný:
sú zamestnancami len na účely dôchodkového poistenia a môžu si jednu svoju dohodu určiť na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky. Napríklad ak študent u zamestnávateľa pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študentov, môže si uplatniť odpočítateľnú položku 200 eur, čím si zníži vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Pri prekročení príjmu 200 eur platí poistné iba z rozdielu. Navyše, takýto príjem nepodlieha ani zdravotným odvodom.
Žiaci alebo študenti, ktorí majú so zamestnávateľom uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2013 možnosť určiť jednu svoju dohodu o brigádnickej práci študentov na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie (ďalej len „výnimka“). Ak má žiak alebo študent uzatvorených viacero dohôd o brigádnickej práci študentov, určiť si môže na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie iba jednu z nich. To znamená, že zo všetkých ostatných dohôd o brigádnickej práci študenta bude tento dohodár povinne dôchodkovo poistený a bude z nich platiť poistné na dôchodkové poistenie on, aj jeho zamestnávateľ.
Pre žiakov a študentov pracujúcich na základe dohody o brigádnickej činnosti a ich zamestnávateľov teda platí:
| Odvody | Zamestnanec | Zamestnávateľ |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | ||
| Starobné poistenie | 4 % | 14 % |
| Invalidné poistenie | 3 % | 3 % |
| Poistenie v nezamestnanosti | ||
| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | |
| Úrazové poistenie | 0,8 % | |
| Garančné poistenie | 0,25 % | |
| Zdravotné poistenie | ||
| SPOLU | 7 % | 22,8 % |
Svoje odvodové špecifiká má aj práca dôchodcov na dohodu. Ak má fyzická osoba priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, neplatí poistné na invalidné poistenie ani samotný dôchodca na dohodu a ani zamestnávateľ:
| Odvody | Zamestnanec | Zamestnávateľ |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | ||
| Starobné poistenie | 4 % | 14 % |
| Invalidné poistenie | ||
| Poistenie v nezamestnanosti | ||
| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | |
| Úrazové poistenie | 0,8 % | |
| Garančné poistenie | 0,25 % | |
| Zdravotné poistenie | ||
| SPOLU | 4 % | 19,8 % |
Dôležité: Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete mať za daný mesiac podpísané vždy len u jedného zamestnávateľa. Keď je aktuálna DVP alebo DPČ váš jediný príjem, vyhlásenie podpíšte. Zo základu dane z príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vám zamestnávateľ nebude zrážať 19 % daň z príjmov. Pre úplnosť uvádzame, že tí, čo sú k 1. januáru poberatelia starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia či výsluhového dôchodku (alebo obdobného dôchodku zo zahraničia), si nemôžu u zamestnávateľa uplatniť vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Prihliadne sa na ňu až pri vykonaní ročného zúčtovania alebo v daňovom priznaní, a to vo výške prípadného kladného rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a sumou vyplateného dôchodku vrátane 13.
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť a odhlásiť zamestnanca (dohodára) v Sociálnej poisťovni.
Poistné je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, je zamestnávateľ povinný od 1. januára 2014 uvádzať na mesačnom výkaze poistného a príspevkov (MVP).
Žiaci alebo študenti, ktorí majú so zamestnávateľom uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú možnosť určiť jednu svoju dohodu o brigádnickej práci študentov na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie (výnimka).
Ak má fyzická osoba priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, neplatí poistné na invalidné poistenie ani samotný dôchodca na dohodu a ani zamestnávateľ. Zároveň si poberatelia dôchodku môžu určiť jednu DVP alebo DPČ, na ktorú sa im bude uplatňovať odvodová odpočítateľná položka zo sociálneho poistenia.