Platenie zdravotného poistenia počas PN: Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného problému. Táto situácia má vplyv nielen na zamestnanca, ale aj na zamestnávateľa, a to aj z hľadiska platenia zdravotného poistenia a oznamovacích povinností.

Vznik a trvanie práceneschopnosti

Práceneschopnosť vzniká z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu, iného všeobecného ochorenia alebo z dôvodu karanténneho opatrenia. Dĺžku trvania práceneschopnosti stanovuje ošetrujúci lekár podľa zdravotného stavu pacienta. Ošetrujúcim lekárom môže byť všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo alebo lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské

V závislosti od trvania pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na:

• Náhradu príjmu od zamestnávateľa (prvých desať dní PN).
• Nemocenské hradené Sociálnou poisťovňou (od jedenásteho dňa PN).

Počas trvania práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, a to od prvého dňa PN do skončenia PN, najdlhšie však do desiateho dňa PN (započítavajú sa aj sviatky a víkend). Ak bol zamestnanec ošetrený po odpracovaní pracovnej zmeny, PN sa začína nasledujúci kalendárny deň. Zamestnanec je povinný preukázať skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu.

Výška náhrady príjmu závisí od toho, ktorý deň je zamestnanec práceneschopný:

Prečítajte si tiež: PN a povinnosti zamestnávateľa

• Od prvého dňa PN do tretieho dňa PN je náhrada príjmu vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca.
• Od štvrtého dňa PN do desiateho dňa PN je náhrada príjmu vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Ak je zamestnanec dočasne práceneschopný z dôvodu stavu, ktorý si privodil použitím alkoholu alebo iných návykových látok, patrí mu nárok na náhradu mzdy vo výške polovice náhrady príjmu, na ktorú by mu inak vznikol nárok. Náhrada príjmu pri dočasnej PN sa vypláca zamestnancovi vo výplatných termínoch určených na výplatu mzdy, odmeny, platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorých si zamestnanec náhradu príjmu pri PN uplatnil.

Zamestnanec si nárok na náhradu práceneschopnosti uplatní tak, že zamestnávateľovi predloží Potvrdenie o dočasnej PN, ktoré musí obsahovať informáciu, o akú dávku žiada (nemocenské alebo úrazový príplatok), spôsob poukazovania a podpis zamestnanca. Potvrdenie vystaví zamestnancovi ošetrujúci lekár. Toto potvrdenie obsahuje päť častí, pričom na začiatku vyplní, podpíše zamestnanec a odovzdá zamestnávateľovi časť II - zamestnanec si takto uplatňuje nárok na nemocenskú dávku, nárok na nemocenskú dávku vzniká od jedenásteho dňa PN a uhrádza ho Sociálna poisťovňa (dovtedy je vyplácaná zamestnancovi náhrada mzdy, ktorú platí zamestnávateľ), na začiatku vyplní, podpíše zamestnanec a odovzdá zamestnávateľovi časť IIa - zamestnanec si takto uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa vzniká od prvého dňa PN do desiateho dňa PN, pri ukončení PN vyplní, podpíš zamestnanec a odovzdá zamestnávateľovi časť IV - ide o hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej PN.

Nárok na náhrady príjmu nemá zamestnanec, ak:

• Počas trvania PN má nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok.
• Sa stal dočasne PN z dôvodu úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody.
• Porušil liečebný režim určený lekárom.
• Sa počas dočasnej PN nezdržiava na mieste určenom lekárom.

Výška poskytnutej náhrady pri dočasnej práceneschopnosti sa určuje z denného vymeriavacieho základu (prípadne pravdepodobného vymeriavacieho základu). Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako A/B, kde A = súčet vymeriavacích základov, z ktorých zamestnanec v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN platil poistné na nemocenské poistenie (rozhodujúce obdobie), B = počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Ak pracovná neschopnposť vznikla v roku 2015, pre výpočet náhrady príjmu bude rozhodujúce obdobie rok 2014. Ak povinné nemocenské poistenie začalo v priebehu roku 2014 alebo 2015 a zamestnanec je v priebehu roku 2015 dočasne PN (a nemocenské poistenie sa platilo aspoň 90 dní pred dňom vzniku nároku na náhradu príjmu), rozhodujúce obdobie na účely výpočtu denného vymeriavacieho základu sa posudzuje ako obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom PN vznikla.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Poskytnúť zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej PN, má zamestnávateľ len prvých desať dní PN. Od jedenásteho dňa zaniká nárok zamestnanca na náhradu príjmu a vzniká nárok na nemocenské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Nemocenské sa poskytuje najdlhšie do uplynutia 52. týždňa od vzniku PN. Výška nároku na nemocenské je 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Všetko o DDS

V prípade, ak je zamestnanec na PN kratšie ako jedenásť dní, t.j. jeden až desať dní, nevzniká zamestnávateľovi povinnosť túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni. Ak PN trvá dlhšie ako desať dní, postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovne II. diel potvrdenia - Žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Potvrdenie zašle zamestnávateľ Sociálnej poisťovni do troch dní po desiatom dni trvania PN. Na individuálne vyžiadanie Sociálnej poisťovne, zašle zamestnávateľ aj Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku, tlačivo je dostupné na stránke Sociálnej poisťovne.

Zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť na tom, že zamestnávateľ zašle Sociálnej poisťovni Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (zodpovednosť za predloženie zostáva na zamestnancovi). Tlačivo sa vypisuje v tom prípade, ak PN prechádza z jedného mesiaca do druhého, napr. začala v auguste a pokračuje aj v septembri a zároveň trvá dlhšie ako desať dní. Vystavuje ho pre zamestnanca ošetrujúci lekár. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vystaví ošetrujúci lekár Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (ide o IV. časť Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti). Originál tlačiva postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovni najneskôr do troch dní po skončení PN, ak trvala viac ako desať dní. Zamestnávateľ si ponechá kópiu tlačiva. Je potrebné, aby bolo zamestnancom podpísané.

Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Ak je zamestnanec PN, je zamestnávateľ povinný oznámiť túto skutočnosť zdravotnej poisťovni do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom PN vznikla. Oznamovacia povinnosť vzniká aj po skončení PN, a to do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom PN skončila. Tlačivo nájdete na internetovej stránke príslušnej poisťovne („Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“). Kód, ktorý zamestnávateľ v tlačive použije je „1O“, ktorý hovorí o tom, že zamestnanec je dočasne PN (v tlačive uvedie rodné číslo zamestnanca, jeho priezvisko, meno, kód 1O Z pri začiatku PN a pri ukončení 1O K, platnosť zmeny a dátum).

Od októbra 2021 nastali zmeny v oznamovacích povinnostiach zamestnávateľa voči zdravotným poisťovniam.

Príklad: Zamestnanec bol práceneschopný od 2. 3. 2022 do 10. 3. 2022.

Prečítajte si tiež: Dôchodca ZŤP a platenie odvodov

• Oznamovacia povinnosť do SP: neoznamuje sa
• Oznamovacia povinnosť do ZP: oznamuje sa začiatok poberania náhrady príjmu kódom 1O Z s dátumom 2. 3. 2022 a ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K s dátumom 10. 3.

Začiatok poberania náhrady príjmu oznamuje zamestnávateľ do ZP kódom 1O Z vždy. Ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K nahlasuje iba pri nemoci, ktorá trvá maximálne 10 dní.

Oznamovacie povinnosti pri OČR, materskej a rodičovskej dovolenke

Ošetrovanie člena rodiny (OČR):

• Zamestnankyňa bola na OČR a starala sa o choré dieťa od 1. 3. 2022 do 17. 3. 2022. Zo SP mala nárok na ošetrovné za prvých 14 dní trvania krátkodobej OČR. Od 15.
• Oznamovacia povinnosť do SP: oznamuje sa vznik prerušenia dôvod „4“ od 15. kalendárneho dňa s dátumom 15. 3. 2022 a zánik prerušenia dôvod 4 s dátumom 17. 3.
• Vznik a ukončenie krátkodobej a dlhodobej OČR zamestnávateľ neoznamuje do ZP. Krátkodobú OČR do 14 kalendárnych dní neoznamuje ani do SP. Zamestnávateľ oznamuje krátkodobú OČR od 15. dňa do SP ako dôvod prerušenia s kódom 4. Dlhodobú OČR oznamuje do SP až od 91.

Materská dovolenka:

• Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku a začala poberať dávku materské od 10. 3. Počas poberania materskej dávky zostáva zamestnankyňa stále prihlásená v zdravotnej poisťovni.
• Zamestnanec (muž) je s dieťaťom doma, nepracuje a poberá dávku materské od 7. 3. 2022. Oznámenie o nástupe na rodičovskú dovolenku a poberaní dávky materské zamestnávateľ neoznamuje do ZP ani do SP.

Rodičovská dovolenka:

• Zamestnávateľ si oznamovaciu povinnosť voči SP plní len v prípade, keď muž čerpá rodičovskú dovolenku a poberá rodičovský príspevok, alebo čerpá rodičovskú dovolenku a zároveň nepoberá materskú dávku ani rodičovský príspevok.
• Zamestnankyňa po ukončení MD nastúpila 28. 3.
• Oznamovacia povinnosť do SP: oznamuje sa vznik dôvodu prerušenia s kódom 6 a dátumom 28. 3. 2022
• Oznamovacia povinnosť do ZP: oznamuje sa odhláška s kódom 2 K s dátumom 27. 3.
• Zamestnankyňa počas čerpania rodičovskej dovolenky nebude vykazovaná na MV do ZP.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa vo všeobecnosti

Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby na základe právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, z ktorého sú povinné platiť preddavky na poistné, stáva sa platiteľom poistného a voči zdravotným poisťovniam, v ktorých sú tieto osoby zdravotne poistené, plní oznamovacie, evidenčné, vykazovacie, odvodové a iné povinnosti predovšetkým podľa § 24 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, spôsobom podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 159/2018 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom zúčtovaní poistného a metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 1.

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov do pobočky príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a tiež oznámiť zmenu údajov zamestnávateľa (zmenu názvu zamestnávateľa, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu, zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov), a to na predpísanom tlačive do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti.

Postup zamestnávateľa pri plnení oznamovacích povinností voči zdravotným poisťovniam týkajúcich sa jeho zamestnancov, vyplývajúcich z § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení upravuje Metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu. Zamestnávateľ, ktorý má najmenej 3 zamestnancov poistených v príslušnej zdravotnej poisťovni, je povinný predkladať Oznámenie zamestnávateľa výlučne v elektronickej forme.

Minimálny preddavok na poistné od roku 2023

Podľa schválenej novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2022 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) sa s účinnosťou od 1. januára 2023 začne pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňovať inštitút tzv. minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca. Princíp spočíva v tom, že poistné a preddavok na poistné musia byť najmenej vo výške poistného a preddavku na poistné, ktoré by platil v súčte zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca, ktorý má príjem vo výške životného minima, určeného pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k 1. januáru príslušného kalendárneho roka. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Minimálny preddavok sa uplatní na obdobia od 1. januára 2023. Teda na príjem za mesiac december 2022 (vyplatený v januári 2023) sa minimálny preddavok nevzťahuje. Odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení. Zákon uvádza v § 16 ods. 1 - Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Toto ustanovenie sa týka preddavku všeobecne, teda sa týka aj minimálneho preddavku.

Ak platí, že suma mesačného životného minima je 234,42 eur (stav k januáru 2023) potom pri stanovení minimálneho preddavku je nutné určiť, akú výšku by mal preddavok od (fiktívneho) zamestnanca s mzdou 234,42 eur (vrátane 10% odvodu zamestnávateľa). Odvod zamestnanca predstavuje: 234,42 x 4% = 9,3768. Po zaokrúhlení v zmysle § 16 ods. 1 je to 9,37 eur. Odvod zamestnávateľa predstavuje: 234,42 x 10% = 23,442. Po zaokrúhlení v zmysle § 16 ods.

Ak tieto dohody predstavujú výkon zárobkovej činnosti a nie sú medzi výnimkami (ako napr. dohody, týkajúce sa dôchodcov), potom sa ustanovenia o minimálnom preddavku uplatňujú aj na tieto dohody.

Nová štruktúra dávky 514 od roku 2023

Od roka 2023 bola ustanovená zmena štruktúry výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a aj na štruktúru dávky 514. Nová štruktúra dávky 514 je platná pre výkazy preddavkov na poistné za január 2023 a nasledujúce mesiace. Pre výkazy preddavkov za december 2022 a staršie zostáva v platnosti pôvodná štruktúra.

Výpočet minimálneho preddavku

Minimálny preddavok sa uplatňuje u zamestnanca, ktorý má príjem nižší ako 284,13 € (životné minimum - pre rok 2026). Minimálny preddavok pre rok 2026 je vo výške 45,45 €.

Minimálny preddavok sa neuplatňuje, ak zamestnanec je zároveň celý mesiac aj poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 zákon 580 Z.z. (všetky štátne kategórie ako napr. nemocenské, rodičovský príspevok, nezaopatrené dieťa, dôchodcovia,…) zároveň celý mesiac aj SZČOzároveň aspoň v jeden deň v mesiaci aj osobou so zdravotným postihnutímje vyhlásený za nezvestnú osobu.

Minimálny preddavok sa alikvotne znižuje, ak je zamestnanec časť mesiaca poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 zákon 580 Z.z. (všetky štátne kategórie ako napr. nemocenské, rodičovský príspevok, nezaopatrené dieťa, dôchodcovia,…)SZČOvyhlásený za nezvestnú osobusa poistenec nepovažoval za zamestnanca.

Ak má zamestnanec v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov, môže sa zamestnanec rozhodnúť, že postup minimálneho preddavku sa neuplatní. Zamestnanec oznámi zamestnávateľovi svoje rozhodnutie neuplatniť si minimálny preddavok do ôsmich dní odo dňa vzniku zamestnania alebo súbehu týchto zamestnaní a zmenu tejto skutočnosti oznámi do ôsmich dní odo dňa jej zmeny.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Počas PN má zamestnanec nárok na:

• náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnancovým zamestnávateľom od 1. najviac do 10.
• nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

tags: #platenie #zdravotného #poistenia #počas #PN #zamestnanec