Kolektívna Zmluva Zahraničnej Firmy na Slovensku: Povinnosti a Výhody

Kolektívna zmluva je právny nástroj, ktorý upravuje vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami. V slovenskom právnom prostredí existujú dva typy kolektívnych zmlúv: podnikové a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Tento článok sa zameriava na kolektívne zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) a ich aplikáciu v kontexte zahraničných firiem pôsobiacich na Slovensku. Kedysi bola povinnosť kolektívnych zmlúv neústavná, ale dnes opäť platí.

Úvod do Kolektívnych Zmlúv Vyššieho Stupňa

Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sa uzatvárajú medzi zamestnávateľskými zväzmi a odborovými zväzmi na úrovni odvetvia alebo jeho časti. Ich cieľom je stanoviť minimálne štandardy pracovných podmienok, miezd a iných benefitov pre zamestnancov v danom odvetví. Dôležitým aspektom je možnosť rozšírenia záväznosti týchto zmlúv aj na zamestnávateľov, ktorí neboli priamo zapojení do vyjednávania.

Rozširovanie Záväznosti KZVS

Možnosť rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa je v slovenskom právnom poriadku zakotvená. To znamená, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže rozhodnúť o rozšírení záväznosti konkrétnej KZVS na ďalších zamestnávateľov v danom odvetví, a to aj bez ich súhlasu. Tento inštitút má zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých zamestnancov v odvetví a zabrániť tak nekalým konkurenčným praktikám. Rozširovanie záväznosti KZVS je v súlade s princípmi ochrany ľudských práv a základných slobôd.

Určenie Odvetvia

Pre určenie, či sa na konkrétnu firmu vzťahuje KZVS, je kľúčové správne definovanie odvetvia, v ktorom pôsobí. Slovenská legislatíva používa Štatistickú klasifikáciu ekonomických činností (SK NACE). "Odvetvie definuje Štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE). Na stránkach Štatistického úradu," uvádza P. Pre presné zaradenie je potrebné zistiť kód SK NACE pre danú ekonomickú činnosť.

Reprezentatívnosť Kolektívnej Zmluvy Vyššieho Stupňa

Rozšíriť možno len záväznosť reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré spĺňajú zákonné kritériá. Čo zákon považuje za reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa? Podľa § 7 ods. v ktorej združené odborové organizácie pôsobia u viac ako 30 % zamestnávateľov uvedených v zozname zamestnávateľov podľa § 4 ods. 1 písm. b). Tieto odborové organizácie zároveň boli v kalendárnom roku predchádzajúcemu roku, v ktorom sa doručilo oznámenie podľa § 9a ods. 1, zmluvnou stranou podnikovej kolektívnej zmluvy alebo požiadali o určenie sprostredkovateľa s cieľom jej uzatvorenia (podmienka o zmluvnej strane alebo sprostredkovateľovi sa považuje za splnenú, ak odborová organizácia pôsobí u zamestnávateľa zaradeného v zozname podľa § 4 ods. 1 písm. b) menej ako 24 mesiacov (ku dňu oznámenia podľa § 9a ods. alebo ak bolo doručené spoločné oznámenie zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa § 9a ods. 1. Ak ministerstvo zistí, že KZVS spĺňa zákonné kritériá reprezentatívnosti, zverejní túto informáciu vo Vestníku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky

Postup Rozširovania Záväznosti

Samotný proces rozširovania záväznosti začína návrhom jednej zo zmluvných strán KZVS. "P. uzatvorenia zmluvy nehrá v tomto procese žiadnu rolu. záväznosť možno aj v prípade v minulosti uzatvorených KZVS." Ministerstvo následne posúdi, či sú splnené všetky zákonné podmienky a či rozšírenie záväznosti nie je v rozpore so zákonom alebo verejným záujmom. V prípade sporu môže byť do procesu zapojený aj rozhodca.

Výnimky z Rozšírenia Záväznosti

Zákon stanovuje určité výnimky, kedy nie je možné rozšíriť záväznosť KZVS. Ide najmä o prípady, kedy by to viedlo k ohrozeniu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Existujú zákonom stanovené výnimky.

Kontrola Dodržiavania KZVS

Dodržiavanie povinností vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv kontroluje Inšpektorát práce. V prípade zistenia porušenia hrozí zamestnávateľovi pokuta až do 100 000 eur. "kontroly zo strany Inšpektorátu práce. vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. povinnosti. vysvetľuje hovorkyňa RÚZ. zmlúv, hrozí pokuta až do 100 000 eur. P."

Praktické Kroky pre Zahraničné Firmy

Zahraničné firmy pôsobiace na Slovensku by mali aktívne zisťovať, či sa na ich odvetvie vzťahuje reprezentatívna KZVS, ktorá by sa ich mohla dotýkať. "P. reprezentatívna KZVS, ktorá by sa ich mohla dotýkať." Informácie o rozšírených KZVS sú zverejňované vo Vestníku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Zamestnávatelia by mali zabezpečiť, aby boli zamestnanci informovaní o obsahu KZVS, napríklad zverejnením na pracovisku. "zamestnávateľ, na ktorého bola zmluva rozšírená,“ dopĺňa Podhorcová. vestníku. pracovisku zamestnávateľa."

Práva a Povinnosti Inšpektorátu Práce

Inšpektorát práce má rozsiahle právomoci pri kontrole dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, vrátane kolektívnych zmlúv. Inšpektori majú právo vstupovať na pracoviská zamestnávateľa, vyžadovať potrebné doklady a informácie, a prípadne ukladať sankcie za porušenie zákona. "na súkromné pozemky či komunikácie. prípadne o ich kópie. vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. činnosti môžu spolupracovať aj s inými subjektmi, napr. nerušený a rýchly výkon. fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov. aj účasť zodpovedného zamestnanca,“ upresňuje L. Kerekeš. ako aj na základe kontroly stavu pracoviska. v prípade kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa."

Prečítajte si tiež: Výplata nemocenských počas materskej

Kritika a Alternatívne Pohľady

Inštitút rozširovania záväznosti KZVS nie je bez kritiky. Zástupcovia zamestnávateľov, napríklad zo Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS), argumentujú, že tento inštitút predstavuje neprimeraný zásah do fungovania firmy a jej personálnej a mzdovej politiky. "vzťahov. zamestnávateľa, ktoré vyplývajú zo zákona č. 2/1991 Zb. zásah do fungovania firmy, jej personálnej a mzdovej politiky. štandard zamestnávania v danom odvetví. neefektívneho inštitútu,“ reaguje Podhorcová za RÚZ. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS). stredné podniky." Podľa nich by sa mali pracovné podmienky dohadovať individuálne medzi zamestnávateľom a zamestnancami, a nie prostredníctvom rozsiahlych kolektívnych zmlúv. ZPS uvádza: "v stanovisku pre Podnikajte.sk ZPS. potrebné aj ekonomicky únosné."

Tvorba a Použitie Sociálneho Fondu

Tvorba a použitie sociálneho fondu súvisí s kolektívnym vyjednávaním. Právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. zúčtovať prostriedky fondu za kalendárny rok do 31. 1. ktoré zamestnávajú zamestnanca, resp. podľa osobitných predpisov, ako napr. ak zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z. V praxi sú najčastejšie aplikovanými pra­covnoprávnymi predpismi zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z. zamestnanci v pracovnom pomere na výkon práce vo verejnom záujme v zmysle § 1 ods. 4 zákona o výkone prác vo verejnom záujme a § 3 ods. 1 Zákonníka práce (týka sa zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j.V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu. Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, t. j.Príklad č. Zamestnávateľ vznikol v marci 2017.Príklad č. Zamestnávateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 zákona o sociálnom fonde, preto je kolektívna zmluva v tejto časti podľa § 4 ods. 2 písm. Splnenie skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok. V zmysle § 3 ods. 1 písm. vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. Ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 (podľa kolektívnej zmluvy) a podľa § 3 ods. 1 písm.Príklad č. Zamestnávateľ nemá dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu.Príklad č. Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom napr.Príklad č. Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu.Príklad č. Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný tvoriť sociálny fond ďalším prídelom vo výške 0,3 % zo základu. Keďže sa zamestnávateľ v kolektívnej zmluve zaviazal tvoriť sociálny fond ďalším prídelom, už nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť. V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými podľa § 4 ods. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Podľa § 118 ods.Príklad č. Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne 13. mesačnú dovolenkovú mzdu a 14. mesačnú vianočnú mzdu. Zahrnutie týchto plnení do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu závisí od toho, z akého zdroja boli tieto odmeny vyplatené.Príklad č. Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne odmenu pri životnom jubileu 50 rokov a pracovnom výročí 25 rokov. V zmysle § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde sa fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu, za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.Príklad č. U zamestnávateľa je dňom výplaty mzdy 20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Mzdu za september vyplatí 20. 10. Zároveň v tento deň vzniká povinnosť tvorby sociálneho fondu, t. j. Súčasťou tvorby je aj prevod finančných prostriedkov na účet fondu, ak je vedený na osobitnom účte v banke. Prevod prostriedkov vykoná zamestnávateľ do 5 dní, t. j. do 25. 10.Príklad č. Zákon o sociálnom fonde ukladá zamestnávateľovi v § 6 ods. zúčtovania prostriedkov sociálneho fo­ndu za kalendárny rok najneskôr do 31. prevodu nevyčerpanej časti fondu zodpovedajúcej podielu prevádzaných zamestnancov na nového zamestnávateľa, v prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa § 27 až § 31 Zákonníka práce, t. j. uspokojenia nárokov z fondu, ak sa zamestnávateľ zrušuje bez právneho nástupcu, ako nárokov z pracovného pomeru, t. j.

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom.Zákon o dani z príjmov v § 19 ods. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde. Aj zákon o sociálnom fonde v § 5 ustanovuje, že u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnom fonde súčasťou výdavkov s odkazom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príj­mov. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok. V zmysle § 21 ods. 1 písm.Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu je príjmom, ktorý je od dane oslobodený. V prípade poskytnutia takéhoto príjmu nad rámec osobitného predpisu je tento príjem už predmetom dane v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) príjem, ktorý je od dane oslobodený - ide o príjmy v zmysle § 5 ods. všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje v čase plnenia spolu s ostatnými zložkami príjmu zo závislej činnosti, t. j. nepeňažné plnenia poskytnuté bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa § 5 ods. 1 písm.Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. poistného na sociálne poistenie, okrem: nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starob­ného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa § 3 ods. 1 písm. príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré sú podľa § 138 ods.Príklad č. Zamestnávateľ pozval na vianočné posedenie aj svojich bývalých zamestnancov, ktorí odišli do starobného dôchodku, a zo sociálneho fondu im kúpil vecné dary. Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Zároveň je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie. Povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nie je možné uhradiť zo sociálneho fondu. Poistné platené zamestnávateľom za zamestnanca je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 3 písm. V prípade uplatnenia výpočtu zdaniteľnej mzdy podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov suma navýšenia nepeňažného plnenia o preddavok na daň a povinné poistné a príspevky z poskytnutého nepeňažného plnenia je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 7 zákona o dani z príjmov. Preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti zrazí zamestnávateľ pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa zdaniteľná mzda vypláca.Príklad č. Zamestnávateľ zúčtoval zamestnancovi zdaniteľný nepeňažný príjem 150 €. V danom mesiaci mal zamestnanec príjem zo zárobkovej činnosti 680 €.Príklad č. Zamestnanec mal z dôvodu práceneschopnosti mzdu za výkon práce len 100 €. V danom mesiaci bol zamestnávateľ povinný zúčtovať mu aj nepeňažný príjem vo výške 600 €. Nepeňažný príjem tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy zamestnanca, preto podľa § 35 ods. 3 písm. Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi je v súlade s § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. navýšením nepeňažného plnenia podľa prílohy č.Ak zamestnávateľ uhradí faktúru napr. Podmienky, za ktorých platiteľ DPH môže uplatniť odpočítanie dane, sú ustanovené v § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa § 49 ods. 2 môže platiteľ dane odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ - s výnimkou podľa § 49 ods. 3 a 7 zákona. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie nie je podstatné, z akého zdroja sa bude vykonávať úhrada za prijaté tovary a služby, pre odpočítanie dane je podstatné, aby boli splnené zákonom ustanovené podmienky.Zamestnávateľ je zároveň povinný v zmysle § 152 ods. poskytnúť príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom fonde. Zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. Finančný príspevok v ustanovenej sume je zamestnávateľ povinný poskytnúť podľa § 152 ods. V zmysle § 5 ods. 7 písm.Príklad č. Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený. Z hľadiska zamestnancov nie je výška príspevku na stravovanie limitovaná. Ak zamestnávateľ poskytne prís­pevok vo výške stravy, t. j.Príklad č. Zamestnávateľ, ktorý nemá možnosť zabezpečiť stravovanie, poskytuje svojim zamestnancom finančný prís­pevok na stravovanie z prevádzkových prostriedkov vo výške 4 € a zo sociálneho fondu vo výške 0,20 € na jedlo v odpracovaný deň. V tomto prípade nie je možné aplikovať oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.Príklad č. Zamestnávateľ zorganizoval firemnú oslavu, ktorá sa konala po pracovnej zmene v hotelovom zariadení. Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom zabezpečil občerstvenie, ktoré uhradil zo sociálneho fondu. Oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť, pretože občerstvenie podaním jedla a nealkoholických nápojov nebolo na pracovisku zamestnancov a poskytlo sa aj rodinným príslušníkom. Hodnota občerstvenia poskytnutá jednotlivým zamestnancom a ich rodinným príslušníkom je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. povinný prídel do sociálneho fondu tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde, ktorého minimálna výška je 0,6 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 a maximálna výška 1 % zo základu pri splnení ustanovených podmienok - z povinného prídelu zamestnávateľ poskytuje príspevok na dopravu do zamestnania podľa § 7 ods. 1 písm. ďalší prídel tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. v rozsahu určenom potrebou na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, najviac však vo výške 0,5 % zo základu, zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona, t. j. Poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu d…

Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ZŤP na Slovensku

tags: #plati #kolektívna #zmluva #zahraničnej #firmy #na