
Ukončenie pracovného pomeru je významný krok, ktorý si vyžaduje dôkladné zváženie a dodržiavanie platnej legislatívy. Slovenský Zákonník práce upravuje rôzne spôsoby ukončenia pracovného pomeru, pričom každý z nich má svoje špecifiká a podmienky. Medzi najčastejšie spôsoby patrí dohoda o skončení pracovného pomeru a výpoveď. V tomto článku sa zameriame na otázku, či je ústna výpoveď platná a aké sú alternatívy a požiadavky na platné ukončenie pracovného pomeru.
Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, pri ktorom obe strany, zamestnanec aj zamestnávateľ, vyjadria svoj súhlas s ukončením pracovného pomeru k určitému dátumu. Podľa § 60 Zákonníka práce musí byť dohoda uzatvorená písomne. Hoci Zákonník práce priamo neuvádza, že nedodržanie písomnej formy spôsobuje neplatnosť dohody, v prípade sporu by bolo preukázanie ústnej dohody veľmi obtiažne.
Dohoda môže byť jednoduchá, obsahujúca len deň skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce však v niektorých prípadoch vyžaduje uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru v dohode, a to vtedy, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer končí z dôvodov organizačných zmien na strane zamestnávateľa. Uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru môže mať vplyv na nárok zamestnanca na odstupné.
Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru.
Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorým zamestnanec alebo zamestnávateľ prejavuje svoju vôľu ukončiť pracovný pomer. Podľa § 61 Zákonníka práce musí byť výpoveď písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná. Z toho vyplýva, že ústna výpoveď je v zmysle Zákonníka práce neplatná a nespôsobuje ukončenie pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky
Doručovanie výpovede upravuje § 38 Zákonníka práce. Zamestnávateľ doručuje výpoveď zamestnancovi osobne na pracovisku, v mieste jeho bydliska alebo poštou na poslednú známu adresu. Zamestnanec doručuje výpoveď zamestnávateľovi osobne v mieste určenom na preberanie pošty alebo poštou doporučene.
Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a od toho, či výpoveď podal zamestnanec alebo zamestnávateľ.
Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ je povinný vo výpovedi uviesť konkrétny dôvod skončenia pracovného pomeru, ktorý je presne vymedzený v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Dôvod výpovede musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ však nemôže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou zamestnankyňou z dôvodu jej tehotenstva.
Zákonník práce upravuje aj možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to zo strany zamestnanca aj zamestnávateľa. Okamžité skončenie pracovného pomeru je možné len v prípadoch, ktoré sú presne stanovené v Zákonníku práce.
Prečítajte si tiež: Výplata nemocenských počas materskej
Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca alebo uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý. Pri zániku pracovného pomeru sa nevyžaduje osobitný právny úkon.
Novela Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2011, priniesla niekoľko zmien v oblasti skončenia pracovného pomeru. Medzi najvýznamnejšie patrí zmena dĺžky výpovednej doby, úprava podmienok pre odstupné a zrušenie účasti zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ZŤP na Slovensku