
Tento článok sa zaoberá problematikou nemajetkovej ujmy v slovenskom práve, jej definíciou a uplatnením v kontexte rôznych právnych inštitútov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť a objasniť jej dôležité aspekty.
Nemajetková ujma predstavuje ujmu, ktorá nevzniká v majetkovej sfére poškodeného, ale v jeho osobnostnej sfére. Môže ísť o zásah do zdravia, telesnej integrity, súkromia, rodinného života, cti, dôstojnosti, alebo iných osobnostných práv.
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 až 13 poskytuje oporu pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do osobnosti fyzickej osoby. Tieto ustanovenia dávajú fyzickej osobe, ktorej osobnostné práva boli neoprávnene zasiahnuté, možnosť domáhať sa:
Primerané zadosťučinenie môže mať formu morálnu (napr. ospravedlnenie) alebo peňažnú (náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch). Peňažná satisfakcia prichádza do úvahy len vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca a ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd vychádza z dvoch kritérií:
Prečítajte si tiež: Progresívne plnenie invalidity
V prípade poškodenia zdravia môže vzniknúť nárok na náhradu škody na zdraví podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o dva samostatné nároky, ktoré si však v istom zmysle konkurujú, keďže sú hodnotené na základe sčasti totožných a sčasti veľmi podobných skutkových tvrdení.
Na ich uplatnenie je preto potrebné poskytnúť súdu také skutkové tvrdenia k následkom poškodenia zdravia, aby bolo možné odlíšiť nárok na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti.
Dvojité hodnotenie vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví - v režime náhrady škody na zdraví a v režime ochrany osobnosti, na základe totožných skutkových tvrdení, by dochádzalo k porušeniu všeobecnej právnej zásady "non bis in idem" (nie dvakrát v tej istej veci) ako aj princípu proporcionality.
Nie je možné, aby sa osoba dotknutá na zdraví snažila cestou ochrany osobnosti nahradzovať alebo navyšovať nároky na bolestné a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko možnosť uplatnenia týchto špeciálnych nárokov vylučuje možnosť duplicitného uplatnenia nárokov všeobecných.
V rámci odškodnenia vo forme bolestného sa zohľadňujú všetky zdravotné špecifiká poškodenia zdravia poškodeného. V rámci posudzovania výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje celý široký komplex následkov poškodenia zdravia, pričom takto široko vymedzený rámec špeciálnej úpravy právnej ochrany nepochybne v sebe zahŕňa i ochranu dôstojnosti osoby dotknutej neoprávneným zásahom i práva na súkromný a rodinný život.
Prečítajte si tiež: Čiastočné plnenie dlhu
Pokiaľ by na základe rozhodujúcich skutkových tvrdení nebolo odškodnenie z titulu náhrady škody na zdraví, a to bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu na jej osobnostných právach, mohla by sa domáhať ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na ochranu osobnosti, to však nie je možné na základe totožných skutkových tvrdení.
Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a v čase vzniku škody boli upravené zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom.
Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb.
Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.
Prečítajte si tiež: Slovenské právo a záväzky
Pôvodcom zásahu do osobnostných práv môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba.