Platenie výživného na dieťa od začatia súdneho konania

Základným prameňom rodinného práva je zákon č. 36/2005 Z. z. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Tento článok sa zameriava na problematiku platenia výživného, a to najmä s dôrazom na dátum, odkedy je možné výživné priznať, ako aj na ďalšie dôležité aspekty tohto procesu.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom

Rodičia majú zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich detí. Táto povinnosť trvá do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Pri rozvode alebo rozchode rodičov súd určí, ktorý z rodičov a v akej výške bude prispievať na výživu dieťaťa, ak sa rodičia na výške výživného nedohodnú, alebo ak súd ich dohodu neschváli.

Podľa zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd prihliada na:

• Odôvodnené potreby dieťaťa: Zohľadňujú sa nielen náklady na stravu, ošatenie a bývanie, ale aj na vzdelanie, záujmy a iné potreby dieťaťa.
• Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov: Súd posudzuje príjmy, majetok a životnú úroveň oboch rodičov.
• Starostlivosť o dieťa: Zohľadňuje sa, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Je dôležité zdôrazniť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ak rodičia nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Určenie výšky výživného súdom

Zákonom nie je presne stanovený spôsob výpočtu výšky výživného. Existuje však niekoľko pravidiel, na základe ktorých súd určí výšku výživného. Súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Prečítajte si tiež: Podmienky osobnej starostlivosti

Častokrát sa mylne domnievame, že o výživnom sa hovorí iba v rámci vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Výživné slúži na zabezpečovanie materiálnych a nemateriálnych potrieb členov rodiny, ak to okolnosti vyžadujú. V závislosti od druhu vyživovacej povinnosti sa rozsah vyživovacej povinnosti hodnotí podľa možností povinnej osoby alebo povinných osôb a potrieb oprávnenej osoby. Práva a povinnosti vyplývajúce z výživného majú charakter osobných práv a povinností, ktoré prislúchajú iba subjektom rodinného práva. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Preto majú rodičia zákonnú povinnosť prispievať svojim deťom podľa svojich schopností a finančných možností. Právo na výživné je vždy závislé od konkrétnych okolností. Ak má dieťa napríklad 25 rokov a študuje na vysokej škole, nie je ešte schopné sa samé živiť. Iná je situácia, pokiaľ 23 ročný človek neštuduje, nepracuje a venuje sa iba svojim koníčkom. Síce nezarába, ale je schopné živiť sa. Posúdenie výšky výživného je vždy závislé od konkrétneho prípadu. Je dôležité pamätať si, že príspevok na výživné patrí dieťaťu. Preto sa napríklad rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, nemôže z hrdosti výživného vzdať.

Ak rodič potrebuje materiálnu pomoc, je dieťa, ktoré je schopné samé sa živiť, povinné zabezpečiť mu primeranú výživu. Nejde len o stravu a bývanie, ale aj o ďalšie osobné potreby vrátane určitých kultúrnych, spoločenských potrieb primeraných veku. Nezriedka sa stáva, že starý človek zostáva opustený, bez akejkoľvek osobnej alebo finančnej podpory zo strany svojich detí. Ak je detí viac a každé dieťa má inú životnú úroveň, každý prispieva podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Predkovia a potomkovia si musia vzájomne prispievať, ak to nevyhnutne potrebujú. Manželia majú mať zo zákona v zásade rovnakú životnú úroveň a preto majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Otázkou je, ak majú manželia bezpodielové spoluvlastníctvo, ako môžu mať inú životnú úroveň? Jednak je možné bezpodielové spoluvlastníctvo z určitých dôvodov zrušiť. Táto vyživovacia povinnosť má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí k rodičom. Prednosť má vždy dohoda o výške výživného. Až keď sa nedohodnú, rozhodne súd. Súd pritom prihliadne aj na dôvody rozpadu manželstva. Tento príspevok od ex-manžela možno žiadať maximálne na päť rokov. Zákon myslel aj na nevydatú matku, ktorá je tehotná alebo už porodila dieťa. Takúto povinnosť má najviac dva roky a plniť ju treba najneskôr odo dňa pôrodu. Jedná sa o príspevok pre matku, nie o výživné na dieťa.

Nárok na výživné vzniká zo zákona, akonáhle sú splnené zákonom stanovené podmienky. O rozsahu a spôsobe plnenia výživného je možné sa dohodnúť alebo požiadať súd o stanovenie výšky výživného. A teda, ak sú splnené zákonné podmienky a povinnú osobu požiadam o výživné, nemusím nevyhnutne disponovať rozhodnutím súdu. Pri určení výšky výživného súd vždy prihliadne nielen na odôvodnené potreby osoby, ktorá o výživné žiada, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery toho, kto má platiť. Výživné je potrebné platiť vopred mesačne. Pri určovaní výživného a posudzovaní výšky výživného je vždy potrebné prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, teda toho, kto má na výživné nárok. Zároveň sa prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a teda toho, kto má výživné platiť. Niekedy sa stane, že osoba dobrovoľne prispieva na výživné a až dodatočne sa zistí, že platiť nemusel. Vzhľadom na rozmanitosť rodinných vzťahov a životných situácií, zákon stanovil podmienku dobrých mravov. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách. Tie sú splatné vždy na mesiac dopredu.

Platenie výživného od začatia súdneho konania

Kľúčovou otázkou je, od ktorého dňa je možné priznať výživné. Zákon o rodine v § 77 ods. 1 hovorí jasne: "Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania."

Existuje však výnimka pre maloleté deti. Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže priznať výživné aj za uplynulé obdobie, najviac však tri roky spätne odo dňa začatia konania. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa môžu byť napríklad závažné zdravotné problémy, ktoré bránili v podaní návrhu skôr, alebo iné objektívne prekážky. Nie je však možné žiadať o výživné pred začatím súdneho konania, ak ide o prípady, ktoré nespĺňajú podmienky pre priznanie výživného spätne.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a povinnosť výživného

Spätné výživné

V zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd).

Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu.

Premlčanie a započítanie výživného

Právo na priznanie výživného sa podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepremlčuje. Treba si však dávať pozor, pretože následne hneď v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je uvedené, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú.

Započítanie vzájomných pohľadávok na výživné je prípustné len dohodou. Proti pohľadávkam na výživné, ktoré sa poskytuje maloletým deťom, nie je takéto započítanie prípustné. Ak je teda oprávnená osoba maloletá, nie je započítanie proti jej pohľadávke na výživné možné ani dohodou.

Zmena výšky výživného

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na prídavok na dieťa?

Vymáhanie výživného

Ak povinný rodič neplatí výživné, existuje niekoľko možností, ako ho vymôcť:

• Exekúcia: Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je možné podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie možno po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný a listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu v zmysle § 48 ods.
• Trestné oznámenie: Ak povinný rodič neplatí výživné najmenej dva mesiace v období dvoch rokov, môže sa dopustiť trestného činu zanedbania povinnej výživy.
• Náhradné výživné: Ak si povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť a sú splnené podmienky, je možné požiadať o náhradné výživné od štátu.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a ostatnými príbuznými

Zákon o rodine upravuje aj vyživovaciu povinnosť medzi manželmi a ostatnými príbuznými.

• Vyživovacia povinnosť medzi manželmi: Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá zabezpečuje, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Súd môže na návrh niektorého z nich určiť rozsah tejto povinnosti.
• Vyživovacia povinnosť detí k rodičom: Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Pri určení rozsahu tejto povinnosti sa prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery ostatných detí.
• Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými: Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.

tags: #platenie #výživného #na #dieťa #od #začatia