Dôsledky smrti splnomocniteľa na platnosť plnomocenstva

Tento článok nadväzuje na predchádzajúci text „Zastupovanie pri právnych úkonoch podľa návrhu rekodifikovaného Občianskeho zákonníka“ a dopĺňa informácie o pripravovaných zmenách v oblasti zániku plnomocenstva, neoprávneného zastupovania a zodpovednosti neoprávnenej osoby.

Čo je splnomocnenie?

Splnomocnenie (tiež plná moc) je oprávnenie, ktorým splnomocniteľ dáva splnomocnencovi právo konať v jeho mene v danej veci. Splnomocniteľ je osoba, ktorá plnomocenstvo udeľuje, a splnomocnenec je osoba, ktorá ho prijíma.

Predstavme si situáciu, keď idete na dovolenku počas inštalácie klimatizácie. Môžete poveriť suseda, aby to vyriešil za vás. Vy ste splnomocniteľ. Susedovi dáte kľúče od bytu a písomné splnomocnenie na právne úkony, prípadne presne určíte, čo môže robiť (napríklad podpísať protokol o dodaní a inštalácii klimatizácie).

Druhy splnomocnení

Existujú rôzne typy splnomocnení, ktoré sa líšia rozsahom a účelom:

1. Všeobecné (generálne) splnomocnenie: Umožňuje splnomocnencovi zastupovať splnomocniteľa vo všetkých záležitostiach. Splnomocniteľ dáva právo na zastupovanie na rôznych úradoch a inštitúciách.

• Štatutárny orgán právnickej osoby (napríklad konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným) nemôže dať všeobecné splnomocnenie zástupcovi na zastupovanie právnickej osoby v plnom rozsahu.

1. Konkrétne (špeciálne) splnomocnenie: Je určené na konkrétny právny úkon alebo záležitosť. Splnomocnenec je oprávnený konať v mene splnomocniteľa len v rozsahu vymedzenom v splnomocnení.

Náležitosti splnomocnenia

Splnomocnenie by malo obsahovať nasledovné údaje:

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rozsudky, odstúpenie a plnomocenstvá

• Údaje o splnomocniteľovi: Meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu (u fyzickej osoby), alebo obchodné meno, sídlo, IČO, názov registra a identifikačné údaje štatutárneho orgánu (u právnickej osoby).
• Údaje o splnomocnencovi: Rovnaké údaje ako pri splnomocniteľovi.
• Predmet a rozsah splnomocnenia: Presne vymedzené úkony, ktoré môže splnomocnenec vykonávať (napr. podpisovanie zmlúv, zastupovanie na úradoch, správa účtu).
• Osobitné údaje: V určitých prípadoch, keď osobitný zákon kladie veľký dôraz na formu právneho úkonu, sa odporúčajú aj ďalšie údaje.
• Dátum vystavenia a udelenia plnomocenstva: Dôležité pre určenie platnosti splnomocnenia.
• Podpis splnomocniteľa: Potvrdzuje, že splnomocniteľ poveruje splnomocnenca na zastupovanie.

Hoci je splnomocnenie jednostranný právny úkon, v praxi sa často na záver splnomocnenia pripája okrem podpisu splnomocniteľa aj podpis splnomocnenca, ktorý je vyjadrený frázou „splnomocnenie prijímam“. Táto náležitosť však nepatrí medzi povinné.

Overenie splnomocnenia

Požiadavka na overenie splnomocnenia závisí od konkrétneho prípadu a od požiadaviek zákona, inštitúcie alebo osoby, ktorej má byť splnomocnenie predložené. Overuje sa len podpis splnomocniteľa.

• Notár: Je oprávnený overiť podpis na splnomocnení. Podpis môže overiť priamo notár alebo notárom poverený pracovník.
• Matrika: Môže overiť podpis na splnomocnení, ak je splnomocniteľ fyzická osoba.

Zánik plnomocenstva

Nová právna úprava zániku plnomocenstva prezentovaná v návrhu rekodifikovaného Občianskeho zákonníka vychádza z doterajších pravidiel. Nové paragrafové znenie možnosti zániku oprávnenia nielen sprehľadňuje, ale zároveň navrhuje zaviesť určité odchýlky a precizovať zaužívané mechanizmy.

Podľa Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zaniká:

1. Vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené: Vykonaním konkrétneho úkonu plnomocenstvo automaticky zaniká.
2. Odvolaním splnomocniteľom: Splnomocniteľ môže odvolanie plnomocenstva adresovať splnomocnencovi alebo osobe, s ktorou mal splnomocnenec konať. Splnomocniteľ sa nemôže vzdať svojho práva na odvolanie plnomocenstva. Splnomocniteľ a splnomocnenec si však budú môcť dojednať konkrétne odvolacie dôvody, a v takýchto prípadoch bude môcť splnomocniteľ platne odvolať udelené plnomocenstvo, iba keď nastane niektorý z dojednaných dôvodov. Splnomocniteľ nebude musieť dodržať odvolacie dôvody iba vtedy, ak na odvolanie plnomocenstva bude mať obzvlášť závažný dôvod.
3. Vypovedaním splnomocnencom: Splnomocnenec môže plnomocenstvo vypovedať priamo splnomocniteľovi. Po vypovedaní plnomocenstva je splnomocnenec povinný vykonať neodkladné úkony, ak splnomocniteľ neoznámi, že na tom netrvá.
4. Zánikom právneho vzťahu: Napríklad, ak zamestnanec bol splnomocnený zamestnávateľom na právne úkony a pracovný vzťah zanikne, zanikne aj plnomocenstvo, ak nie je uvedené inak.

Zánik plnomocenstva smrťou splnomocniteľa

Základné pravidlo: Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné (§ 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka). V zásade teda platí, že smrťou splnomocniteľa zaniká aj plnomocenstvo, ktoré udelil splnomocnencovi. Akákoľvek výnimka z tejto zásady by musela byť vyslovene upravená v samotnom plnomocenstve.

Prečítajte si tiež: Podpis a vzory substitúcie plnomocenstva

Výnimky:

• Platnosť plnomocenstva po smrti: Ak z obsahu plnomocenstva vyplýva, že má platiť aj po smrti splnomocniteľa, plnomocenstvo nezaniká. V takom prípade je splnomocnenec povinný urobiť neodkladné úkony. Ak plnomocenstvo smrťou splnomocniteľa nezanikne, za splnomocniteľa sa budú považovať jeho dedičia. Dedičia budú zodpovedať za dlhy z toho vzniknuté rovnakým spôsobom ako to vyplýva z ustanovení o dedičskom práve.
• Všeobecné plnomocenstvo: Všeobecné plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa vždy, vzhľadom na špecifický charakter tohto typu plnomocenstva.

Dôležité povinnosti:

• Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.
• Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach.

Príklady z praxe

Príklad 1:

• Otázka: Po pohrebe matky brat splnomocnil tazateľa na výhradné zastúpenie v dedičskom konaní s overením na matrike. Brat však nečakane zomrel 10 dní po podpísaní splnomocnenia. Je splnomocnenie stále platné a môže tazateľ odmietnuť dedičstvo v mene brata?
• Odpoveď: Podľa § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Keďže v splnomocnení nebolo uvedené, že platí aj po smrti brata, splnomocnenie zaniklo jeho smrťou. Tazateľ nemôže na základe tohto splnomocnenia odmietnuť dedičstvo v mene brata.

Príklad 2:

• Otázka: Teta podpísala splnomocnenie, ktoré sa podobá generálnej plnej moci a platí na všetky úkony aj po jej smrti. Notár však odmieta takúto plnú moc uznávať. Je pravda, že splnomocnenie končí smrťou splnomocniteľa? Môže tazateľ tetu zastupovať v dedičskom konaní na základe tohto splnomocnenia?
• Odpoveď: Podľa § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Napriek tomu, že v obsahu plnej moci je ustanovené, že platí aj po jej smrti, je vylúčené, aby ste po smrti tety (splnomocniteľa) nakladali s jej majetkom, nakoľko toto ustanovenie v plnomocenstve obchádza zákon v inštitúte dedenia, čo je dôvodom jeho neplatnosti.

Zastupovanie v správnom konaní

Zastúpenie na základe plnomocenstva (§ 31 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) umožňuje fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je účastníkom konania, aby sa v tomto správnom konaní dala zastúpiť inou fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na plnomocenstvá v trestnom práve

tags: #plnomocenstvo #zánik #smrťou #splnomocniteľa