Plný Invalidný Dôchodok a Daň z Príjmu: Komplexný Prehľad

Invalidný dôchodok a daň z príjmu sú dve oblasti, ktoré sa môžu zdať na prvý pohľad nesúvisiace, no v skutočnosti sa prelínajú a ovplyvňujú životy mnohých občanov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako plný invalidný dôchodok ovplyvňuje daň z príjmu na Slovensku, a to s ohľadom na aktuálnu legislatívu a praktické príklady.

Úvod do problematiky

V kontexte daňového systému na Slovensku je dôležité rozumieť, ako sa invalidný dôchodok posudzuje pri výpočte dane z príjmu. Daňovníci, ktorí poberajú plný invalidný dôchodok, majú špecifické práva a povinnosti, ktoré je potrebné zohľadniť pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane a daňového bonusu.

Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD)

Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú sumu, o ktorú si daňovník môže znížiť svoj základ dane, a tým znížiť aj výslednú daňovú povinnosť. Medzi najčastejšie uplatňované NČZD patria:

• NČZD na daňovníka
• NČZD na manželku (manžela)
• NČZD na vyživované dieťa

NČZD na daňovníka

Na NČZD na daňovníka má nárok v podstate každý daňovník s aktívnymi príjmami, okrem tých, ktorí sú už k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP, alebo im bol takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP.

Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení n. p. (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) alebo zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) podľa zákona č. 43/2004 Z. z., resp. výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n.

Prečítajte si tiež: Práca popri invalidnom dôchodku

Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok. Táto NČZD sa uplatňuje za zdaňovacie obdobie v celoročnej výške, a to aj vtedy, ak sa v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník stane poberateľom (niektorého z) dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP.

NČZD na manželku (manžela)

NČZD na manželku (manžela) je sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. V podstate ide o situáciu, keď manželka (manžel) nemá vlastný príjem, resp. základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) je nižší ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Manželka (manžel) musí spĺňať niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP:

• starala sa o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.).
• je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj „ZŤP“).
• bola uznaná za invalidnú.
• poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p.

Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP. Do vlastného príjmu sa o. i. nezahŕňa:

• rodičovský príspevok - zákon č. 571/2009 Z. z.
• „príspevok na starostlivosť o dieťa“ je sociálnou dávkou (nie štátnou sociálnou dávkou) poskytovanou podľa zákona č. 561/2008 Z. z.
• prídavok na dieťa - zákon č. 600/2003 Z. z. v znení n. p.
• príplatok k prídavku - zavedený zákonom č. 532/2007 Z. z., jednou z noviel zákona č. 600/2003 Z. z. v znení n. p.
• príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí - zákon č. 383/2013 Z. z.
• kompenzačný príspevok baníkom - zákon č. 385/2019 Z. z. v znení n. p.
• príspevok na pohreb - zákon č. 238/1998 Z. z. v znení n. p.
• 13. dôchodok - zákon č. 296/2020 Z. z.
• príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku - politickým väzňom, veteránom protikomunistického odboja a ďalším vymenovaným (a po­zostalým) osobám za určených podmienok - zákon č. 274/2007 Z. z. v znení n. p.
• príspevok športovému reprezentantovi - zákon č. 112/2015 Z. z. v znení n. p.

Všetky ostatné príjmy manželky(-la) (okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP) sa započítavajú do jej/jeho vlastných príjmov. Do vlastných príjmov manželského partnera je potrebné zahrnúť napr. aj nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávku v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod.

Prečítajte si tiež: Práca popri invalidnom dôchodku: Na čo si dať pozor

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.

NČZD na vyživované dieťa

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na vyživované dieťa, ak spĺňa podmienky stanovené zákonom. Medzi tieto podmienky patrí, že dieťa musí žiť s daňovníkom v domácnosti a musí byť nezaopatrené.

Plnoletosť dieťaťa sa podľa ustanovenia § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov nadobúda dovŕšením osemnásteho veku, pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Pri určení sústavnej prípravy na budúce povolanie sa vychádza zo zákona č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa (ďalej len „zákon č. 281/2002 Z. z.“).

Podľa zákona č.131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) sa vysokoškolské vzdelanie poskytuje v troch stupňoch, a to bakalárske štúdium (prvý stupeň), magisterské, inžinierske a doktorské štúdium (druhý stupeň) a doktorandské štúdium (tretí stupeň).

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 281/2002 Z. z. sa začína sústavná príprava dieťaťa na povolanie študentom vysokej školy dňom zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia, t. j. do vykonania štátnej skúšky.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a invalidný dôchodok

Podľa § 54 ods. 18 zákona o vysokých školách na účely zdravotného poistenia a nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti má doktorand v dennej forme doktorandského štúdia postavenie zamestnanca. Na základe uvedeného, doktorandské štúdium sa nepovažuje za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, v dennej forme doktorandského štúdia sa poskytuje štipendium na čas trvania doktorandského štúdia, ktoré sa posudzuje ako plat a postavenie doktorandského štúdia v dennej forme ako postavenie zamestnanca.

dňom zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa. U absolventov stredných škôl sa obdobie posledných školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia považuje za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie (do 31. augusta). Podmienkou je, že dieťa nie je v tomto čase zaradené do evidencie nezamestnaných občanov a nevykonáva zárobkovú činnosť s výnimkou príležitostného zamestnania.

Rodič je povinný nahlásiť zamestnávateľovi každú zmenu. Ak dieťa pokračuje v štúdiu, aj nárok na uplatnenie nezdaniteľnej sumy na vyživované dieťa plynie za podmienky, že rodič predloží potvrdenie školy o vykonaní zápisu na vysokú školu.

U absolventov vysokých škôl sa obdobie po vykonaní štátnej skúšky v poslednom ročníku nepovažuje za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, títo študenti nepoznajú posledné školské prázdniny. Ak by študent nevykonal štátnu skúšku v prvom termíne a ďalší termín vykonania štátnej skúšky by bol ustanovený po skončení školských prázdnin (napr. v októbri), v tomto prípade sa obdobie posledných školských prázdnin ešte považuje za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie (do 31. augusta).

Aj opakované ročníky štúdia sa považujú za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie. Ak by dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (priznaný akademický titul) pokračovalo v štúdiu na ďalšej vysokej škole, rodič si uplatní nárok na nezdaniteľnú sumu aj na toto vyživované dieťa.

Podľa § 4 zákona č. 281/2002 Z. z. sa nepovažuje takéto ďalej študujúce dieťa za nezaopatrené dieťa, zákon o daniach z príjmov však ustanovuje v § 12 ods. 6 „vlastnú“ definíciu takéhoto dieťaťa ako vyživované dieťa. Len pri určení pojmu sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie zákon o daniach z príjmov vychádza z § 5 zákona č. 281/2002 Z. z..

O oprávnenosti nároku na uplatnenie vyživovaného dieťaťa je potrebné predložiť zamestnávateľovi „úradný“ doklad, z ktorého táto rozhodujúca skutočnosť vyplýva, napr. rodný list alebo rozhodnutie príslušného orgánu, že ide o dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

Ak ide o maloleté dieťa, nie je potrebné žiadne podmienky sledovať a nie je potrebné predkladať ďalšie doklady, vyživované dieťa musí spĺňať podmienku žitia v domácnosti s daňovníkom. Uplatňuje sa ako vyživované dieťa bez ohľadu na to, či ešte študuje alebo nie. Keď takéto dieťa neštuduje a nadobudne plnoletosť, nárok na jeho uplatnenie ako vyživovanej osoby sa stráca.

Daňovník preukazuje nárok na zníženie základu dane platiteľovi dane u plnoletých detí ustanovených v § 12 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o daniach z príjmov, t. j. u tých, ktoré sa sústavné pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, potvrdením školy a u žiakov učilíšť potvrdením učilišťa v súlade s § 43 ods. 1 písm. b) zákona o daniach z príjmov. Tieto doklady o „návšteve“ školy platia vždy pre školsky rok, pre ktorý boli vydané.

Daňový bonus

Daňový bonus je suma, ktorú si daňovník môže odpočítať od vypočítanej dane z príjmu, ak spĺňa podmienky stanovené zákonom. Medzi tieto podmienky patrí, že daňovník musí mať príjem zo závislej činnosti alebo z podnikania a musí vyživovať dieťa.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony.

Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Špecifické situácie a príklady

Príklad 1: Poberanie starobného dôchodku spätne

Daňovník, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, mal do marca 2012 nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Keďže v marci 2012 mu bolo oznámené, že mu bol spätne priznaný starobný dôchodok od 30. 7. 2009, daňovník mal podať dodatočné daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 11 ZDP za roky 2010 a 2011, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pokiaľ ide o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za zdaňovacie obdobie 2012, túto si mohol daňovník uplatniť len vtedy, ak suma jeho starobného dôchodku v úhrne nepresahovala sumu nezdaniteľnej časti základu dane (§ 11 ods.

Príklad 2: Daňovníčka na PN, ZŤP, plný invalidný dôchodok

Daňovníčka bola od januára do júna na PN, je rozvedená, ZŤP a poberá plný invalidný dôchodok. V júni dostala výpoveď po skončení PN a bolo jej vyplatené odstupné. Bola na úrade práce do septembra a od októbra sa zamestnala v sociálnom podniku, kde si uplatňovala daňový bonus.

Otázka: Má nárok na vyplatenie daňového bonusu za rok na dve deti do 18 rokov? Počíta sa do príjmu aj invalidný dôchodok? Musí doložiť príjem bývalého manžela, aby jej doplatili plnú výšku bonusu?

Odpoveď: Ak si chce zahrnúť aj príjem bývalého manžela, musí podať daňové priznanie sama a nemôže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane a doplatenie daňového bonusu. Do DP uvedie, či bývalý manžel si podával sám DP, alebo mal vykonané ročné zúčtovanie, a ak by mal ročné zúčtovanie, priloží kópiu z neho k daňovému priznaniu. Invalidný dôchodok nie je zdaniteľný príjem a do DP sa neuvádza.

tags: #plný #invalidný #dôchodok #a #daň #z