Príjem a práca v štátnej správe: podmienky a aspekty

Práca v štátnej správe predstavuje zamestnanie pre štát, vykonávané na ministerstvách, orgánoch štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou alebo na miestnych orgánoch štátnej správy. Osoba vykonávajúca štátnu službu je štátny zamestnanec, ktorého činnosť zahŕňa odborné úlohy, rozhodovanie v správnom konaní, prípravu návrhov právnych predpisov a koncepčných dokumentov. Štátnozamestnanecké miesto sa obsadzuje na základe vnútorného výberového konania a uchádzači musia spĺňať predpoklady, ako napríklad zdravotnú spôsobilosť. Výsledok výberového konania sa zverejňuje do desiatich dní od jeho skončenia na portáli slovensko.sk.

Výberové konanie a predpoklady

Štátnozamestnanecké miesto sa obsadzuje najskôr na základe vnútorného výberového konania. Na prijatie uchádzača môžu byť ustanovené aj ďalšie predpoklady ako napríklad zdravotnú spôsobilosť. Služobný úrad vyhlási výsledok výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní na portáli slovensko.sk do desiatich dní od jeho skončenia. Služobný úrad doručuje všetky písomnosti spravidla v takej podobe, ktorú si uchádzač zvolil v žiadosti o zaradenie. Každý uchádzač má v rámci konkrétneho výberového konania pridelený jedinečný identifikátor.

Odstupné a odchodné v štátnej službe

V prípade ukončenia pracovného pomeru v štátnej službe, zamestnancom môžu vzniknúť nároky na odstupné alebo odchodné, v závislosti od dôvodu ukončenia a splnenia zákonných podmienok.

Odstupné

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer po minimálne dvoch rokoch trvania, a to z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí napríklad situácia, keď zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu alebo ak sa stane nadbytočným. Odstupné sa nevypláca v prípade, ak zamestnanec podá výpoveď sám. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru, pričom sa počíta od nástupu do práce do doručenia výpovede alebo uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru.

Odchodné

Odchodné predstavuje odmenu pre zamestnanca pri odchode do dôchodku. V Zákonníku práce sú definované dve situácie, kedy môže vzniknúť nárok na odchodné:

Prečítajte si tiež: Dôchodok a štátna správa

1. Ak zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%). Stačí vznik nároku.
2. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnanci so zdravotným postihnutím patria k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona im prináleží osobitná ochrana. Zamestnávateľ môže dať tomuto zamestnancovi výpoveď len po predchádzajúcom súhlase príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Rovnaká právna úprava sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Služobný úrad nesmie dať tomuto štátnemu zamestnancovi výpoveď bez právoplatného súhlasného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.

Lehota úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na vybavenie žiadosti o súhlas s výpoveďou sa skrátila na sedem pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odstránenia jej nedostatkov. Ak úrad v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal súhlasné rozhodnutie. Zamestnávateľ je povinný výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Zmeny v Zákonníku práce od roku 2021

Novela Zákonníka práce, prijatá zákonom č. 76/2021 Z. z., priniesla nový výpovedný dôvod na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň vek potrebný na starobný dôchodok. Toto ustanovenie je účinné od 1. januára 2022.

Hoci podobný systém existoval už od roku 2017 pre štátnozamestnanecké pomery, pre pracovné pomery upravované Zákonníkom práce musia byť splnené dve podmienky kumulatívne: dosiahnutie veku 65 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku. Na rozdiel od štátnozamestnaneckého pomeru, ukončenie pracovného pomeru upraveného Zákonníkom práce je fakultatívne a závisí od vôle zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z uvedených dôvodov, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka závisí od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. Zamestnávateľ nemá povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu. Dôvod ukončenia pracovného pomeru musí byť vo výpovedi alebo dohode skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

Kontroverzie a diskriminácia

Cieľom novely bolo povzbudiť striedanie generácií na pracovisku, avšak toto zákonné riešenie vyvolalo rozpačité postoje so zreteľom na zásadu zákazu diskriminácie. Zákonník práce vo svojom § 13 ods. 1 zakazuje diskrimináciu zamestnancov z dôvodu veku. Právo Európskej únie tiež upravuje odstránenie diskriminácie zamestnancov na základe veku.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Podľa čl. 6 Smernice Rady 2000/78/ES, členské štáty môžu ustanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. Výpoveď z pracovného pomeru, ako aj ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu dosiahnutia určitého veku sú teda v súlade s touto smernicou, keďže dôvodom ich zakotvenia bola podpora zamestnanosti, generačná výmena zamestnancov, či zlepšenie zamestnávania mladých ľudí.

Príklady z Európskej únie

Zákonodarca poukázal na iné členské štáty Európskej únie, ktorých právne poriadky v určitých formách taktiež umožňujú rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku. Napríklad v Írsku zamestnanci v prípade ukončenia pracovného pomeru po dosiahnutí určitého veku už nemajú nárok na odstupné. V Rakúsku je možné v pracovnej zmluve dojednať, že pracovný pomer možno ukončiť po dovŕšení dôchodkového veku zamestnanca, avšak podľa rozhodnutia rakúskeho Najvyššieho súdu môžu zamestnankyne takéto ustanovenia napadnúť ako diskriminačné, keďže v súčasnosti dosahujú ženy v Rakúsku dôchodkový vek o 5 rokov skôr ako muži. Naopak, v niektorých iných krajinách Európskej únie dosiahnutie určitého veku zamestnanca nemôže byť dôvodom pre výpoveď zo strany zamestnávateľa, ako napríklad v Česku.

Snahy o obmedzenie veku vo verejnej správe

Poslanec za OĽaNO Miroslav Kadúc sa novelou zákona o štátnej službe neúspešne snažil obmedziť vek zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov. Parlament jeho návrh neschválil. Kadúc zároveň stanovoval povinnosť pre zamestnávateľa a pre služobný úrad v oblasti verejnej správy vyhlásiť výberové konanie na zamestnanecké miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne s platom poberal aj starobný dôchodok.

Kadúc argumentoval tým, že veľká skupina osôb v dôchodkovom veku pracuje vo verejnej správe a okrem príjmu poberá aj starobný dôchodok, pričom existuje vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí s dostatočnou kvalifikáciou. Podľa údajov Sociálnej poisťovne k 30. júnu 2014 bolo až 56 436 poberateľov starobného dôchodku, ktorí pracovali ako zamestnanci a 53 641 poberateľov starobného dôchodku, ktorí pracovali na dohodu. Na druhej strane k tomu istému dátumu úrady práce evidovali 345-tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie.

Dôchodkové zabezpečenie zamestnancov v minulosti

Ústava z 9. mája 1948 zabezpečovala občanom právo na zabezpečenie v starobe a pri neschopnosti pracovať. Toto právo bolo zabezpečené národným poistením, ktorého súčasťou bolo tiež dôchodkové zabezpečenie zamestnancov. Dôchodkové zabezpečenie zamestnancov zahŕňalo starostlivosť o všetkých občanov, ktorí ju potrebujú.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Obsah dôchodkového zabezpečenia

Obsah dôchodkového zabezpečenia zahŕňal:

1. Starostlivosť o starých a práce neschopných občanov.
2. Peňažité dávky.
3. Lekársku starostlivosť a iné služby.

Dôchodkový vek a pracovné kategórie

Zákon rozlišoval tri pracovné kategórie:

a) do I. pracovnej kategórie,b) do II. pracovnej kategórie,c) do III. pracovnej kategórie.

Zamestnancom I. a II. pracovnej kategórie sa znižoval dôchodkový vek. Zamestnanec, ktorý bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii, mal nárok na starobný dôchodok po dosiahnutí veku 60 rokov, zamestnanec II. pracovnej kategórie po dosiahnutí veku 63 rokov a zamestnanec III. pracovnej kategórie po dosiahnutí veku 65 rokov.

Náhradné doby zamestnania

Do doby zamestnania sa započítavali aj náhradné doby, ako napríklad:

1. doba zamestnania (§ 3) od 1. januára 1949,
2. doba zamestnania v III. pracovnej kategórii,
   • v období do 30. júna 1948,
   • v období od 1. júla 1948.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí v dohode s Ústrednou radou odborov mohlo vyhláškou v úradnom liste určiť, ktoré doby podľa odseku 2 a v akom rozsahu sa kladú naroveň dobe zamestnania. Do doby zamestnania sa nezapočítava doba prerušenia zamestnania, okrem prípadov prerušenia z iných vážnych dôvodov. O uznaní doby prerušenia rozhodoval okresný národný výbor. Ak boli splnené podmienky pre priznanie starobného dôchodku podľa viacerých ustanovení, priznal sa dôchodok pre zamestnanca výhodnejšie.

Výpočet starobného dôchodku

Základná výmera starobného dôchodku sa určovala percentuálnym podielom z priemerného ročného zárobku zamestnanca. Pre zamestnanca I. pracovnej kategórie to bolo 55%, pre zamestnanca II. pracovnej kategórie 50% a pre zamestnanca III. pracovnej kategórie 45%.

Ak bol zamestnanec I. alebo II. pracovnej kategórie zamestnaný viac ako 20 rokov a zamestnanec III. pracovnej kategórie viac ako 25 rokov, zvyšoval sa dôchodok za každý ďalší rok zamestnania o 1%. Do doby zamestnania sa započítavala aj doba starostlivosti o dieťa. Doba zamestnania v III. pracovnej kategórii sa započítavala do prvých 25 rokov, v II. pracovnej kategórii od 21. roku a v I. pracovnej kategórii od 26. roku.

Invalidný dôchodok

Nárok na invalidný dôchodok mal zamestnanec, ktorý sa stal invalidným v dôsledku choroby alebo úrazu, a ktorý získal potrebnú dobu zamestnania. Potrebná doba zamestnania závisela od veku zamestnanca. Ak invalidita vznikla následkom pracovného úrazu, nebola potrebná žiadna doba zamestnania.

Zvýšenie dôchodku

Starobný a invalidný dôchodok zamestnanca I. a II. pracovnej kategórie sa zvyšoval o pevnú sumu mesačne. Dôchodky boli stanovené na minimálnu výšku.

Zánik nároku na dôchodok

Nárok na dôchodok zanikal, ak požívateľ dôchodku zomrel.

tags: #dochodok #a #práca #v #štátnej #správe