Ako postupovať pri uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom zamestnávateľom

Pracovné úrazy sú nešťastné udalosti, ktoré môžu postihnúť zamestnancov pri výkone ich práce alebo v súvislosti s ňou. V slovenskom právnom systéme je problematika pracovných úrazov rozsiahlo upravená, pričom zamestnávatelia nesú zodpovednosť za škodu, ktorá zamestnancom v dôsledku týchto úrazov vznikne. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto oblasť, vrátane povinností zamestnávateľa a zamestnanca, definície pracovného úrazu, ako aj na postup pri uplatňovaní nároku na náhradu škody.

Úvod do problematiky pracovných úrazov

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) by mala byť u zamestnávateľa nastavená tak, aby sa minimalizovalo riziko vzniku pracovného úrazu. Právna úprava pracovného úrazu je roztrieštená v niekoľkých právnych predpisoch, vrátane Zákonníka práce, zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a zákona o inšpekcii práce.

Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca alebo zamestnávateľa, prípadne spoluzodpovednosť oboch strán, vzniká len za škodu pri výkone práce alebo v súvislosti s ňou. Výkonom práce je plnenie pracovných úloh na pracovisku, na pracovnej ceste, účasť na vzdelávaní s cieľom prehĺbenia kvalifikácie zamestnanca.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Zamestnávatelia sú povinní zabezpečovať také pracovné podmienky, aby zamestnanci mohli riadne plniť svoje pracovné povinnosti bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Úlohou zamestnávateľov je posudzovať riziko poškodenia zdravia pri práci z hľadiska možností jeho vzniku i prípadných následkov, a to najmä u osobitných skupín zamestnancov (tehotné ženy, matky po pôrode do konca deviateho mesiaca, dojčiace ženy, mladiství, osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou). Zamestnanci musia byť zaraďovaní na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav.

Zamestnávatelia sú povinní pravidelne hodnotiť riziká nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a na základe toho vypracovať zoznamy poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov. Osobné ochranné pracovné prostriedky sa poskytujú zamestnancom bezplatne. Zamestnávateľ zabezpečuje na svoje náklady ich opravy, pranie, čistenie a pod.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Za účelom predchádzania škody na majetku zamestnancov je zamestnávateľ povinný zaistiť bezpečnú úschovu osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania (t. j. uzamykateľné kancelárie, skrine, skrinky), vrátane úschovy obvyklých dopravných prostriedkov, ktoré používajú zamestnanci na cestu do zamestnania a späť. Za obvyklý dopravný prostriedok sa zásadne nepovažuje motorové vozidlo. Na druhej strane je zamestnávateľ oprávnený na ochranu svojho majetku vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú alebo odnášajú zo svojho pracoviska alebo z objektu zamestnávateľa. Kontrolou sa rozumejú aj osobné prehliadky zamestnancov. Osobné prehliadky môžu vykonávať aj zamestnanci bezpečnostných služieb, ktorí vykonávajú ochranu majetku zamestnávateľa na základe zmluvy medzi zamestnávateľom a príslušnou bezpečnostnou organizáciou.

Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik pracovného úrazu (a ostatných udalostí uvedených v zákone o BOZP - napr. nebezpečná udalosť, hrozba priemyselnej havárie atď.). V tomto vnútornom predpise zamestnávateľ taktiež ustanovuje, kto je zodpovedný za spísanie záznamu o úraze a za ďalšie povinnosti vyplývajúce v súvislosti s pracovnými úrazmi (môže to byť konateľ alebo aj zamestnanec - napr. vedúci úseku, prípadne priamy nadriadený postihnutého zamestnanca).

Povinnosti zamestnanca

Prevenčná povinnosť zamestnancov predchádzať škodám spočíva v tom, že každý zamestnanec si musí počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví alebo majetku ani k neoprávnenému majetkovému prospechu. Ak hrozí škoda, je zamestnanec povinný upozorniť na ňu vedúceho zamestnanca. Zamestnanec sám je povinný zakročiť, ak je neodkladne potrebný zákrok na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi. Nemusí tak urobiť vtedy, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť (napr. Nesplnenie povinnosti oznámiť hroziacu škodu alebo zakročiť sa vždy posudzuje individuálne vzhľadom na konkrétny prípad. Zohľadňuje sa pritom vzdelanie zamestnanca, jeho schopnosti, prípadne kvalifikácia. Ak totiž zamestnanec vedome neupozorní vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo ak nezakročí, hoci by sa mohlo zabrániť hroziacej škode, môže zamestnávateľ požadovať od neho podiel na vzniknutej škode tak, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak škodu nemožno uhradiť inak. Keď zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému. Ak sa dôvodne domnieva, že výkonom práce bezprostredne a vážne ohrozuje život alebo zdravie, môže odmietnuť takúto prácu vykonávať.

Zamestnanec je povinný pri svojej práci rešpektovať a dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy, ktoré súvisia s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. V prípade pracovného úrazu je hlavnou povinnosťou postihnutého zamestnanca ošetriť zranenie alebo vyhľadať pomoc.

Zamestnanec je povinný:

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

• bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku pracovného úrazu;
• postihnutý zamestnanec, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav, je povinný poskytnúť všetky potrebné informácie o vzniku pracovného úrazu, pri evidencii alebo následnej registrácii (spísanie záznamu o pracovnom úraze).

Definícia pracovného úrazu a jeho registrácia

Pracovný úraz definuje zákon o sociálnom poistení ako poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec utrpel pri plnení alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh alebo pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

Za plnenie pracovných alebo služobných úloh sa považujú výkony pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, iné činnosti vykonávané na príkaz zamestnávateľa a činnosti, ktoré sú predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca je úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou vyšetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonaného na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.

Registrovaný pracovný úraz je pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu. Závažný pracovný úraz je pracovný úraz, ktorého následkom je smrť, ťažká ujmy na zdraví alebo ak predpokladaná alebo skutočná dĺžka pracovnej neschopnosti je najmenej 42 dní.

Postup zamestnávateľa po vzniku pracovného úrazu

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovných úrazov (v minulosti „kniha drobných úrazov“ - pre prípad, že by sa následky pracovného úrazu prejavili neskôr). Evidencia pracovných úrazov musí podľa zákona o BOZP obsahovať všetky údaje, ktoré je potrebné na spísanie registrovaného pracovného úrazu v prípade, že by sa následky úrazu prejavili neskôr.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

V prípade pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný:

• po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov (napr. príslušného útvaru Policajného zboru, ak skutočnosti nasvedčujú spáchanie trestného činu v súvislosti s pracovným úrazom). Zamestnávateľ môže vykonať len nevyhnutné opatrenia na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku udalosti;
• bezodkladne oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť (ak bol zástupca zamestnancov stanovený) a zároveň príslušnému útvaru Policajného zboru (ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin - napr. úmyselné poškodenie zdravia, neúmyselné poškodenie zdravia nedbalosťou). Ak ide o závažný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný oznámiť ho aj príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.
• do troch dní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť (písomne na tlačive „Oznámenie poistnej udalosti“);
• registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej sa označuje ako „registrovaný pracovný úraz“). Registrácia je spísanie záznamu o úraze najneskôr do 4 dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu.
• v prípade registrovaného pracovného úrazu predložiť pobočke Sociálnej poisťovne „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“ najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o pracovnom úraze dozvedel. Ak sa nejedná o registrovaný pracovný úraz, zamestnávateľ nie je povinný spísať záznam, stačí oznámiť výsledky vyšetrovania a zaslať Oznámenie poistnej udalosti.
• zaslať záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru a zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu.
• zaslať správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú splnené všetky predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov).

Zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom, ak preukáže, že:

1. Škoda bola spôsobená tým, že zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a jeho konanie bolo ľahkomyseľné.
2. Škodu si spôsobil zamestnanec sám svojím zavinením.
3. Škoda vznikla preto, že zamestnanec bol v čase úrazu pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok.

Určenie miery zavinenia zamestnávateľa

Ak zamestnávateľ preukáže jeden z vyššie uvedených liberačných dôvodov, nezbavuje sa zodpovednosti úplne, ale len čiastočne. V takom prípade sa určí časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.

Žaloba o určenie miery zavinenia zamestnávateľa - vzor

V prípade, ak zamestnanec nesúhlasí s mierou zavinenia, ktorú určil zamestnávateľ, môže sa obrátiť na súd so žalobou o určenie miery zavinenia zamestnávateľa. Takáto žaloba musí obsahovať:

1. Označenie súdu, ktorému je žaloba adresovaná.
2. Identifikačné údaje žalobcu (zamestnanca) a žalovaného (zamestnávateľa).
3. Opis skutkového stavu, t. j. ako došlo k pracovnému úrazu.
4. Dôkazné prostriedky na preukázanie tvrdení žalobcu.
5. Návrh na rozhodnutie súdu, t. j. čo žalobca žiada, aby súd rozhodol.

Príklad žaloby o určenie miery zavinenia zamestnávateľa

Okresný súd Bratislava I

Žalobca: Ján Novák, nar. 1. 1. 1980, bytom Hlavná 1, 811 01 Bratislava

Žalovaný: ABC, s. r. o., so sídlom Priemyselná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 12345678

Žaloba o určenie miery zavinenia zamestnávateľa## I.

Žalobca je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. 1. 2010.

Dôkaz: Pracovná zmluva zo dňa 1. 1. 2010

II.

Dňa 15. 5. 2023 utrpel žalobca pracovný úraz, keď pri výkone práce spadol z rebríka. V dôsledku tohto úrazu utrpel zlomeninu nohy a bol uznaný za dočasne práceneschopného.

Dôkaz:

• Záznam o registrovanom pracovnom úraze
• Lekárska správa
• Výsluch svedkov

III.

Žalovaný uznal, že za vzniknutú škodu zodpovedá, avšak tvrdí, že žalobca porušil bezpečnostné predpisy a jeho konanie bolo ľahkomyseľné. Žalovaný preto určil, že žalobca sa podieľa na vzniku škody 50 %.

Dôkaz: Vyjadrenie žalovaného

IV.

Žalobca nesúhlasí s mierou zavinenia, ktorú určil žalovaný. Žalobca tvrdí, že dodržal všetky bezpečnostné predpisy a jeho konanie nebolo ľahkomyseľné. Žalobca bol riadne oboznámený s bezpečnostnými predpismi a používal rebrík v súlade s nimi. Rebrík bol v zlom technickom stave, čo prispelo k vzniku úrazu.

Dôkaz:

• Výsluch svedkov
• Odborné posúdenie technického stavu rebríka

V.

Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby súd vydal tento

rozsudok:

Súd určuje, že miera zavinenia žalovaného na vzniku pracovného úrazu žalobcu zo dňa 15. 5. 2023 je 100 %.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

V Bratislave dňa 1. 6. 2023

Ján Novák

tags: #zaloba #o #urcenie #miery #zavinenia #zamestnavatela