Práceneschopnosť a vznik druhého zamestnania: Čo potrebuje vedieť zamestnávateľ?

Práceneschopnosť (PN) zamestnanca predstavuje situáciu, ktorá si vyžaduje pozornosť zo strany zamestnávateľa. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku PN, vrátane nárokov zamestnanca, povinností zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni, ako aj práv zamestnávateľa počas trvania PN.

Vznik práceneschopnosti a nároky zamestnanca

Práceneschopnosť u zamestnanca vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo ak mu bolo nariadené karanténne opatrenie. V takom prípade má zamestnanec nárok na:

• Náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti: Túto náhradu vypláca zamestnávateľ počas prvých desiatich dní trvania PN. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

  • 25 % denného vymeriavacieho základu od 1. do 3. dňa PN,
  • 55 % denného vymeriavacieho základu od 4. do 10. dňa PN.

• Nemocenskú dávku: Od jedenásteho dňa trvania PN vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Zamestnanec má nárok na PN (nemocenskú dávku), ak jeho dočasná pracovná neschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote. Ochranná lehota je sedem dní po skončení nemocenského poistenia, alebo toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie, ak trvalo menej ako sedem dní. V prípade tehotenstva je ochranná lehota osem mesiacov.

Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia

Uplatnenie nároku na náhradu práceneschopnosti

Zamestnanec si nárokuje na náhradu práceneschopnosti u svojho zamestnávateľa predložením "Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti", ktoré mu vystaví lekár. Toto tlačivo Sociálnej poisťovne je päťdielne a lekár zamestnancovi odovzdá:

• I. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca: slúži na preukázanie sa zamestnancovi Sociálnej poisťovne pri kontrole dodržiavania liečebného režimu. Po skončení PN ho zamestnanec odovzdá naspäť lekárovi.
• II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok: zamestnanec ho odovzdáva zamestnávateľovi, pričom vyznačí, či žiada o nemocenské alebo úrazový príplatok, a uvedie spôsob poukazovania dávky. Zamestnávateľ tento diel odosiela na Sociálnu poisťovňu, ak PN trvá viac ako 10 dní.
• IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: zamestnanec si ním uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
• IV. diel potvrdenia - hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti: zamestnanec ho podpíše a odovzdá zamestnávateľovi po ukončení PN. Ak PN trvala viac ako 10 dní, zamestnávateľ toto hlásenie postupuje Sociálnej poisťovni.

Ostatné diely potvrdenia odosiela lekár Sociálnej poisťovni.

Výpočet náhrady príjmu počas PN

Zamestnávateľ pri výpočte náhrady príjmu vychádza z denného vymeriavacieho základu (DVZ). DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ, DVZ sa vypočíta ako DVZ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla PN.

Rozhodujúce obdobie sa určuje nasledovne:

• Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa vzniku dôvodu, tak rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Ak obdobie nemocenského poistenia pred vznikom PN trvalo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla PN.

Zamestnávateľ musí dávať pozor na to, aby DVZ zamestnanca nepresiahol maximálny DVZ. DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce kriminalitu

Príklad na výpočet náhrady príjmu:

Miroslav je zamestnancom spoločnosti ABCX, s.r.o. od 1.6.2017 s mzdou 750 Eur. Od 2.5.2018 do 11.5.2018 bol práceneschopný.

• Rozhodujúce obdobie: 1.6.2017 - 30.4.2018
• Počet dní rozhodujúceho obdobia: 334 dní
• Vymeriavací základ: 750 Eur x 11 mesiacov = 8250 Eur
• Denný vymeriavací základ: 8250 Eur / 334 dní = 24,7005 Eur

Náhrada príjmu:

• 1. - 3. deň (2.5. - 4.5.2018): (24,7005 x 0,25) x 3 dni = 18,5253 Eur
• 2. - 10. deň (5.5. - 11.5.2018): (24,7005 x 0,55) x 7 dní= 95,0969 Eur

Celková výška náhrady príjmu: 113,62 Eur.

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas PN zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (s výnimkou prípadu, ak súčasne vykonáva činnosť zamestnanca),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu,
• porušil liečebný režim,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas PN bez súhlasu lekára.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Ak PN zamestnanca trvá dlhšie ako 10 dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Na tejto žiadosti zamestnávateľ vypĺňa dátum od - do vyplácania náhrady príjmu a dátum, kedy bol zamestnanec naposledy v práci. Túto žiadosť je zamestnávateľ povinný zaslať do troch dní po desiatom dni trvania PN.

Prečítajte si tiež: Vznik starobného dôchodku na Slovensku

Zamestnávateľ je tiež povinný vydať zamestnancovi na žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nemocenského poistenia a na individuálne vyžiadanie pobočky Sociálnej poisťovne je povinný predložiť „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“, ak Sociálna poisťovňa neeviduje údaje o zamestnancovi.

Ak PN zamestnanca trvá dlhšie a prechádza z jedného mesiaca do druhého, zamestnanec doručí Sociálnej poisťovni „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Po skončení PN lekár vystaví zamestnancovi IV. diel potvrdenia - Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ je povinný toto tlačivo odovzdať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ak PN trvala dlhšie ako 10 dní).

Príklad na výpočet nemocenskej dávky:

Pokračujme v príklade Miroslava, ktorý bol práceneschopný od 2.5.2018 do 20.5.2018.

• Denný vymeriavací základ: 24,7005 Eur
• Náhrada príjmu za prvých 10 dní: 113,62 Eur
• Nemocenská dávka za 9 dní (12.5. - 20.5.2018): (24,7005 x 0,55) x 9 dní = 122,30 Eur

Povinnosti voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik aj zánik dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca, a to do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom PN vznikla.

Práva zamestnávateľa počas PN

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas PN. Kontrolu môže vykonať sám alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

Ak zamestnávateľ pri kontrole zistí, že zamestnanec nie je na mieste, spíše oznámenie o výsledku kontroly a oznámi to príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však jeho povinnosťou). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.

Elektronická práceneschopnosť (ePN) od 1. júna 2023

Od 1. júna 2023 platí povinnosť elektronického vystavovania PN lekármi. Zamestnancom odpadajú povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi a preukazovaním existencie prekážky v práci. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musí informovať, že je PN a nedostaví sa do práce.

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN.

Práceneschopnosť a druhý pracovný pomer

V prípade, že zamestnanec má viacero pracovných pomerov, lekár pri vystavení ePN vyznačí tie, z ktorých môže pracovať aj počas ePN. Sociálna poisťovňa sleduje výkon práce počas celého obdobia trvania PN u zamestnanca, t.j. z poistenia, z ktorého poberá nemocenské dávky a súčasne aj u iných zamestnávateľov.

tags: #pn #a #vznik #druheho #zamestnania