Nezdaniteľná časť základu dane pre poberateľa invalidného dôchodku

V slovenskom daňovom systéme existuje inštitút nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD), ktorý umožňuje fyzickým osobám znížiť si základ dane, a tým aj výslednú daň z príjmu. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť, aby daňovníkom zostala určitá suma príjmu nezdanená, čím sa podporuje ich životná úroveň. Tento článok sa zameriava na uplatňovanie NČZD u poberateľov invalidného dôchodku, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a praktické príklady.

Všeobecné princípy nezdaniteľnej časti základu dane

Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré si daňovník, fyzická osoba, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotný postup pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z.

Medzi hlavné typy NČZD patria:

• NČZD na daňovníka
• NČZD na manželku (manžela)
• NČZD na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nárok na NČZD na daňovníka má v zásade každý daňovník, s výnimkou špecifických prípadov, ktoré sú definované v zákone o dani z príjmov.

Podmienky pre uplatnenie NČZD na daňovníka

V súlade so zákonom o dani z príjmov, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima.

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje výsluhový dôchodok dane?

Kto nemá nárok na NČZD na daňovníka

Podľa zákona o dani z príjmov si nemôže uplatniť NČZD na daňovníka daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia. Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13.

Dôležité je, že na uplatnenie NČZD na daňovníka má vplyv len ten 13. dôchodok, ktorý sa vypláca v súvislosti s dôchodkom definovaným v zákone o dani z príjmov.

Poberatelia invalidného dôchodku a NČZD na daňovníka

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať o priznanie starobného dôchodku. Ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Dôležité je pripomenúť, že ak poberateľ invalidného dôchodku požiada o priznanie starobného dôchodku, tak sa mu invalidný dôchodok odoberie.

Spätne priznaný starobný dôchodok

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca a sporenie v 2. pilieri

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách.

Podmienky pre uplatnenie NČZD na manželku (manžela)

Daňovník si môže uplatniť NČZD na manželku (manžela), ak manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok:

• starala sa o vyživované maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku
• poberala peňažný príspevok na opatrovanie
• je občanom so zdravotným postihnutím
• je držiteľom preukazu ZŤP

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane oslobodený (napr. materské, nemocenské a pod.), znížený o povinné odvody z tohto príjmu. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezapočítava len zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štipendiá pri sústavnej príprave na budúce povolanie a štátne sociálne dávky.

Manželka poberajúca invalidný dôchodok

Ak manželka zamestnanca poberá invalidný dôchodok a má invaliditu 40-70 % a pol roka bola PN, nakoľko spĺňa podmienku, že je občanom so zdravotným postihnutím, je možné uplatniť NČZD na manželku. Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi predložiť sobášny list a potvrdenie o tom, že manželka splnila niektorú z ďalších podmienok.

Družka a NČZD

Zamestnanec si nemôže uplatniť NČZD na družku, keďže NČZD je možné uplatniť len na manželku/manžela.

Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci

Nezdaniteľná časť základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Zamestnanec si platí príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) sám. Ak má zamestnanec podpísanú zmluvu s DDS po roku 2013, pričom mesačne boli príspevky zrážané a odvádzané do DDS priamo z výplaty, systém automaticky uplatní NČZD na zaplatené príspevky na DDS v ročnom zúčtovaní dane v prípade, že má zamestnanec v personalistike na karte Zrážky v zrážke doplnkové dôchod. sporenie označenú voľbu Uplatniť ako NČZD.

Praktické príklady

Príklad 1: Spätne priznaný dôchodok

Daňovník v roku 2022 splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku, ale o výplatu tohto dôchodku požiadal až 4. júla 2024. Daňovník si NČZD na daňovníka uplatňoval každoročne v plnej sume. Dňa 14. októbra 2024 bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný dôchodok k 3. januáru 2022. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 predstavovala sumu 5 642 €.

Vzhľadom na to, že v roku 2024 je daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2023, daňovník podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023. V tomto daňovom priznaní si neuplatní NČZD na daňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude daňovníkovi doručené rozhodnutie o spätne priznanom dôchodku, t. j. do 30. novembra 2024. V rovnakej lehote bude dodatočne priznaná daň splatná.

V prípade uplatnenia NČZD na daňovníka za rok 2024 sa postupuje podľa zákona o dani z príjmov, t. j. ak úhrnná suma dôchodku vrátane 13. dôchodku je vyššia ako suma NČZD na daňovníka, nárok na NČZD na daňovníka za rok 2024 nevznikne.

Príklad 2: Preddavkovo vyplácaný starobný dôchodok

Sociálna poisťovňa oznámila daňovníkovi, že mu bude od 25. novembra 2024 vyplácaný starobný dôchodok preddavkovo v sume 368,50 € mesačne, a to do času, kedy bude vypočítaná skutočná výška starobného dôchodku. Daňovník, ktorému je starobný dôchodok priznaný preddavkovo, sa na účely uplatnenia NČZD na daňovníka považuje za poberateľa starobného dôchodku, preto preddavkovo vyplácaný starobný dôchodok je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na NČZD na daňovníka za rok 2025. K začiatku zdaňovacieho obdobia 2024 daňovník nebol poberateľom starobného dôchodku, preto uvedená skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024.

Príklad 3: Pán Eduard a dodatočné daňové priznanie

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Príklad 4: Pán Milan Milý a NČZD na manželku

Daňovník pán Milan Milý, súkromný veterinárny lekár, bol v roku 2021 dva mesiace práceneschopný. Bez ohľadu na dobu dosahovania zdaniteľných príjmov má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka; keďže vykázal základ dane z podnikania vo výške 15 223 €, uplatní si plnú sumu 4 511,43 €. Je ženatý a má tri deti. Dve staršie deti navštevujú základnú školu, najmladšie dieťa sa narodilo 26. októbra 2021. Čo sa týka NČZD na manželku, jedna z alternatívnych podmienok - podmienka starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku je splnená od 1. novembra 2021, teda za 2 mesiace roka. Manželka daňovníka pani Jarmila od začiatku roka ešte pracovala a dosahovala príjmy zo ZČ, pričom od 21. 4. 2021 poberala aj tehotenské, na ktoré jej od uvedeného dňa vznikol nárok; celkovo jej Sociálna poisťovňa vyplatila tehotenské vo výške 2 342 €. V septembri 2021 nastúpila pani Jarmila na materskú dovolenku, prestali jej plynúť príjmy zo ZČ a 15. 9. jej začala plynúť materská dávka. V úhrne presahujú sumu 4 124,74 €, pričom do vlastných príjmov ešte patrí, pochopiteľne, aj príjem zo ZČ (vykonávanej pred materskou dovolenkou) po znížení o povinné poistné, takže v konečnom dôsledku daňovník si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.

Príklad 5: Pán Karol Dobrý a NČZD na manželku

Daňovník pán Karol Dobrý podniká ako živnostník. Za rok 2021 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 62 456 € a vykázal základ dane (zisk) vo výške 21 220 €. Vzhľadom na výšku základu dane, presahujúcu sumu 19 936,22 € dochádza ku kráteniu NČZD na daňovníka a táto NČZD sa vypočíta: 9 495,49 - 1/4 ZD, t. j. 4 190,49 €. Je ženatý a má jedno dieťa; narodilo sa 14. januára 2021. Manželka daňovníka pani Nina nastúpila na materskú dovolenku (od 1. 1. 2021 v úhrnnej výške 3 586 €). Po skončení materskej dovolenky (celkovo trvajúcej 34 týždňov) nastúpila na rodičovskú dovolenku. Materské z nemocenského poistenia, ktoré jej bolo poskytované počas materskej dovolenky, je od dane oslobodené, ale do vlastných príjmov manželky sa zahŕňa. V roku 2021 začala pani Dobrá prenajímať garáž, ktorú nadobudla už pred manželstvom a z prenájmu tejto nehnuteľnosti dosiahla do konca roka príjem 450 €; jej vlastný príjem predstavuje 4 036 €. Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, a to v pomernej výške za 11 mesiacov roka (od februára do decembra - rozhodujúci je stav k 1. dňu kalendárneho mesiaca).

Zmeny v legislatíve

V právnej úprave nezdaniteľných častí základu dane došlo v poslednom období len k jednej zmene - bola zrušená nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby.

S účinnosťou od 1.7.2024 sa rozširuje okruh posudzovaných dôchodkov podľa zákona o dani z príjmov o 13. dôchodok. Na účely výpočtu NČZD na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13.

tags: #poberateľ #invalidného #dôchodku #nezdaniteľná #časť #základu