Poberanie podpory v nezamestnanosti a podnikanie: Kompletný sprievodca

Strata zamestnania alebo ukončenie podnikateľskej činnosti je náročná životná situácia. Slovenský štát poskytuje dávku v nezamestnanosti ako formu sociálnej podpory, ktorá má pomôcť preklenúť toto obdobie. Tento príspevok slúži na preklenutie obdobia bez práce. Tento článok sa zameriava na príspevok v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), podmienky nároku na dávku, časté chyby a povinnosti poberateľa, ako aj na ďalšie možnosti podpory zamestnávania.

Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti?

Základnou podmienkou pre získanie nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31. decembra 2017 platila podmienka troch rokov. Dôležité je, aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.

Obdobie poistenia v nezamestnanosti

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti sa započítava aj obdobie poistenia, resp. zamestnanec podľa osobitného predpisu. Do obdobia poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti (napr. nepracoval). V prípade, ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz.

Podmienky pre SZČO, spoločníkov a konateľov s.r.o.

Podmienky pre poberanie dávky v nezamestnanosti stanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ak chce SZČO, spoločník alebo konateľ s.r.o. získať nárok na dávku v nezamestnanosti, musí spĺňať nasledovné:

• Byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Uchádzačom o zamestnanie je občan Slovenskej republiky, ktorý môže a chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
• Byť poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie. Toto obdobie nezahŕňa obdobie predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti a ani obdobie, v ktorom zamestnanec nemal vymeriavací základ pre poistenie v nezamestnanosti.
• Prerušiť alebo ukončiť podnikanie. Na získanie dávky v nezamestnanosti je potrebné živnosť prerušiť alebo ukončiť vo vzťahu ku všetkým predmetom podnikania. Na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať aktívnu živnosť. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.

Kto nemá nárok na dávku v nezamestnanosti?

Podporu v nezamestnanosti nezískate v nasledujúcich prípadoch:

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje výsluhový dôchodok dane?

• Ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní).
• Ak ste poberateľom dôchodku.
• Ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
• Ak máte príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí.
• Ak ste SZČO a platíte si povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti.

Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti?

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Proces je nasledovný:

1. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie: Prostredníctvom tlačiva Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Týmto odpadá potreba osobnej návštevy Sociálnej poisťovne. Ak sa prihlásite do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti.
2. Dostupnosť žiadosti: Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa.
3. Vyplnenie a odoslanie žiadosti: Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Alebo, ak máte aktivovaný elektronický podpis (KEP), môžete žiadosť podať elektronicky. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne.
4. Potrebné doklady: K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Určenie výšky dávky

Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ale zároveň platí, že pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov.

Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Ak sa v rozhodujúcom období nenachádza žiadny vymeriavací základ - dávka sa určí z tzv. Dávky = DVZ × 50 % × počet kalendárnych dní v mesiaci.

Výsledná suma dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Príklad výpočtu dávky

Ak mal poistenec drobný príjem napr. pri čerpaní rodičovskej dovolenky, tak sa mu vypočíta dávka v nezamestnanosti určená z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca a sporenie v 2. pilieri

Ak by mal žiadateľ napríklad hrubý príjem 1 500 eur mesačne, jeho denný vymeriavací základ by bol 49,3151 eur. Jeho dávka v nezamestnanosti by tak predstavovala približne 739,80 eur (49,3151 x 50 % x 30 dní). Ak predtým zarábal 1 140 eur mesačne, teraz dostane približne 740 eur, čo je pokles o 400 eur mesačne.

Maximálna výška dávky

Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Maximálna výška dávky sa mení vždy k 1. júlu daného roka. To znamená, že ak má žiadateľ nárok bez ohľadu na jeho skutočný denný vymeriavací základ. Platí to pre prvý polrok 2025 a druhý polrok 2025.

Termín výplaty dávky

Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie. Sociálna poisťovňa zasiela dávku v nezamestnanosti na účet v banke alebo do zahraničnej banke určený príjemcom (termín výplaty je do 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom na ňu vznikol nárok), prípadne poštou na adresu, ktorú poberateľ uviedol. Konkrétny deň výplaty poberateľ neuviedol. Termín výplaty je medzi 18. a 26. dňom v mesiaci.

Ako dlho môžete poberať dávku v nezamestnanosti?

Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Samozrejme, úrad práce má medzitým človeku pomáhať s hľadaním práce. Môže sa teda stať, že čerpanie bude kratšie ako šesť mesiacov. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci

Možnosť opätovného poberania dávky

Opätovné poberanie dávky v nezamestnanosti je možné len za splnenia podmienky odpracovania dvoch rokov (730 dní), v ktorých bolo platené poistné na poistenie v nezamestnanosti a ak zároveň platí, že predchádzajúca dávka je vyčerpaná a uplynuli dva roky od jej priznania.

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne. Ak túto dávku nedoberie jednorazovo, zostáva mu nárok na dávky v nezamestnanosti, aj keď príde o zamestnanie skôr ako o dva roky. Ak si teda človek nájde prácu po mesiaci a po pol roku o túto prácu príde, zostáva mu 5 mesiacov podpory.

Prerušenie poberania dávky

Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať.

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Vo všeobecnosti poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. V tomto má pomáhať aj úrad práce.

Povinnosti voči úradu práce

V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.

Vplyv evidencie na úrade práce na dôchodok a zdravotné poistenie

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. V prípade, že odchádzate do „riadneho“ dôchodku, táto skutočnosť vás neovplyvní.

Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate. Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107, 25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň. Aj krátky výpadok vás tak môže vyjsť na desiatky eur z vlastného vrecka. Viacerí experti na osobné financie preto odporúčajú mať odloženú sumu, ktorá pokryje všetky vaše výdavky na 6 mesiacov.

Poistenie v nezamestnanosti a daňové priznanie

Poistenie v nezamestnanosti je súčasťou sociálneho poistenia a počas zamestnania ho za vás odvádza zamestnávateľ. Pre živnostníkov je dobrovoľné, avšak väčšina živnostníkov si ho neplatí. Po strate práce a zaradení do evidencie už toto poistenie neplatíte, pretože dávku v nezamestnanosti čerpáte z predchádzajúcich odvodov.

Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Časté chyby a omyly

Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok.

Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti pre SZČO

Systém sociálneho poistenia je na Slovensku nastavený tak, aby pokryl výpadok príjmu. Najviac chránení sú v tomto smere zamestnanci, ktorí majú nárok na dávku aj po strate práce. Na druhej strane sú živnostníci, ktorí síce platia povinné sociálne odvody, no z ich peňazí nejde do fondu podpory v nezamestnanosti ani euro. Dávku v nezamestnanosti si tak zabezpečia len tak, že sa poistia dobrovoľne.

SZČO sa môže rozhodnúť, či sa poistí pre prípad nezamestnanosti. Na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sa môže prihlásiť SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená, prostredníctvom Registračného listu FO. SZČO, ktorá nie je povinne poistená na tieto druhy poistenia, sa Registračným listom FO môže prihlásiť len spolu s dobrovoľným dôchodkovým a dobrovoľným nemocenským poistením. Spolu s prihláškou doručí pobočke Sociálnej poisťovne v mieste bydliska aj vyplnené Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Dobrovoľné poistenie vzniká najskôr dňom podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia z dobrovoľného poistenia podaním odhlášky.

Pre rok 2024 je minimálny vymeriavací základ pri poistení v nezamestnanosti stanovený na 652 eur a maximálny vymeriavací základ na 9 128 eur. Výška dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa vypočíta ako 2 % z vymeriavacieho základu. V prípade minimálneho vymeriavacieho základu (652 eur) predstavuje minimálne poistné v nezamestnanosti sumu 13,04 eur mesačne.

Ďalšie príspevky a možnosti podpory zamestnávania

V snahe riešiť problémy na trhu práce štát prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) poskytuje rôzne príspevky na podporu zamestnávania.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú aj príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. Tento príspevok je určený pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa rozhodnú začať podnikať ako SZČO.

O príspevok môže požiadať uchádzač o zamestnanie, ktorý:

• bude samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“), ktorá bude prevádzkovať živnosť v zmysle zákona č. 455/1991 Zb.
• bude vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch podľa § 12a až 12e zákona č. 105/1990Zb.

Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva UoZ písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ.

Príspevok na zamestnávanie mladých do 29 rokov

Od roku 2015 môžu zamestnávatelia získať príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Tento príspevok je legislatívne upravený v § 51a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Cieľom tohto príspevku je podporiť prvé pracovné uplatnenie mladých ľudí na trhu práce.

Kto má nárok na príspevok?

Úrad práce môže poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorý prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý spĺňa nasledovné kritériá:

• Vek do 25 rokov: Musí byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.
• Vek od 25 do 29 rokov: Musí byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov.
• Pravidelne platené zamestnanie: Uchádzač o zamestnanie pred prijatím na novovytvorené pracovné miesto nesmel mať v minulosti pravidelne platené zamestnanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Dôležité je, aby išlo o osobu do 29 rokov, ktorá je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Zamestnávateľ musí s novoprijatým zamestnancom uzatvoriť písomnú pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer, nie dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

tags: #poberateľ #podpory #v #nezamestnanosti #štatutárny #zástupca