
Problematika zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dedičského titulu, ako je európske osvedčenie o dedičstve (EOD), predstavuje komplexnú oblasť práva s presahmi do medzinárodného práva súkromného. Táto oblasť je ovplyvnená nielen vnútroštátnymi predpismi, ale aj právom Európskej únie. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, s dôrazom na interpretáciu a aplikáciu príslušných právnych predpisov a judikatúry.
V praxi sa stretávame s prípadmi, kedy dedičské konanie prebieha mimo územia Slovenskej republiky, napríklad v Kanade. V takýchto situáciách vyvstáva otázka, či je potrebné, aby zahraničný dokument potvrdzujúci nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Slovensku dedením spĺňal požiadavky stanovené v § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
Pri riešení otázok dedičského konania s medzinárodným prvkom je nevyhnutné zohľadniť ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje právomoc slovenských súdov v dedičských veciach, ako aj rozhodné právo pre posudzovanie dedičskej spôsobilosti, formy závetu a ďalších aspektov dedičského konania.
Dôležité ustanovenia zahŕňajú:
Podľa stanoviska Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, pri zápise práv do katastra nehnuteľností na Slovensku na základe rozhodnutia cudzieho štátu (s výnimkou európskeho osvedčenia o dedičstve podľa nariadenia EÚ č. 650/2012) sa postupuje podľa platnej právnej úpravy, t.j. podľa zákona č. 162/1995 Z. z.
Prečítajte si tiež: Podiel príspevku zriaďovateľa
Úrad zastáva názor, že v takomto prípade je potrebné prejednať dedičstvo nachádzajúce sa na Slovensku slovenským súdom, resp. požiadať slovenský súd o uznanie dedičského rozhodnutia vydaného štátom Kanada.
Nariadenie EÚ č. 650/2012 zaviedlo európske osvedčenie o dedičstve s cieľom zjednodušiť dedičské konania s medzinárodným prvkom v rámci Európskej únie. Toto osvedčenie je platné vo všetkých členských štátoch EÚ bez potreby osobitného uznávania.
Avšak, v praxi sa vyskytujú problémy pri zápise vlastníckeho práva do slovenského katastra nehnuteľností na základe EOD, najmä ak EOD nešpecifikuje nehnuteľnosti tak, ako to vyžadujú vnútroštátne predpisy.
Katastrálny Bulletin č. 1/2018 uvádza, že požiadavky na zápis do katastra nehnuteľností ostávajú v platnosti podľa právnej úpravy v členskom štáte. To znamená, že aj keď má nariadenie EÚ prednosť pred Katastrálnym zákonom, vnútroštátne predpisy upravujúce požiadavky na zápis nehnuteľností do katastra sa uplatňujú.
Táto vec sa dostala až pred Súdny dvor Európskej únie, ktorý sa zaoberal otázkou špecifikácie práv dediča alebo vyhotovenia zoznamu majetku v európskom osvedčení o dedičstve. Generálny advokát tvrdil, že neexistuje žiadny základ, na základe ktorého by bolo možné v EOD špecifikovať práva dediča alebo vyhotoviť zoznam majetku.
Prečítajte si tiež: Školstvo na Slovensku
V praxi, ak navrhovateľ neodstráni nedostatky listiny (t. j. nepredloží EOD obsahujúce špecifikáciu nehnuteľností), kataster oznámi navrhovateľovi dôvody nevykonania záznamu. Proti takémuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok v zmysle správneho poriadku.
Dedičia, ktorým nebolo zapísané vlastnícke právo vyplývajúce z EOD do katastra nehnuteľností, majú možnosť požiadať orgán, ktorý EOD vydal, o doplnenie špecifikácie nehnuteľností a jeho následné doloženie príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru.
Súdny dvor Európskej únie rozhodol rozsudkom vo veci C-354/21 dňa 9. marca 2023, že nariadenie č. 650/2012 nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností tohto členského štátu môže byť zamietnutá, ak jediným dokumentom predloženým na podporu tejto žiadosti je európske osvedčenie o dedičstve, v ktorom nie je táto nehnuteľnosť identifikovaná.
Súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že článok 68 nariadenia č. 650/2012 stanovuje minimálne informácie, ktoré musia byť v EOD uvedené, pričom jeho obsah sa môže v jednotlivých prípadoch líšiť v závislosti od účelu, na ktorý je vydané.
Súd tiež pripomenul, že článok 69 ods. 5 nariadenia č. 650/2012 stanovuje, že EOD predstavuje platný doklad na zápis majetku, ktorý je platný pre zápis majetku do príslušného registra členského štátu, bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 2 písm. l) tohto nariadenia. Toto ustanovenie stanovuje, že akýkoľvek zápis práv k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam do registra vrátane právnych náležitostí takéhoto zápisu a účinky zápisu alebo opomenutia zápisu takýchto práv do registra je vylúčený z pôsobnosti uvedeného nariadenia.
Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a odvody
Súd zdôraznil, že každý členský štát, v ktorom je stanovený takýto zápis vecných práv k nehnuteľnosti, môže slobodne určiť podmienky a spôsoby tohto zápisu vrátane stanovenia požiadavky, podľa ktorej v žiadosti o zápis alebo v jej sprievodných dokladoch musia byť uvedené všetky údaje o identifikácii nehnuteľnosti, pre ktorú je táto žiadosť podaná.
Z rozsudku vyplýva, že katastre nie sú povinné zapísať vklad vlastníckeho práva do katastra, ak špecifikácia nehnuteľností v EOD chýba. To vedie k dvom možnostiam riešenia:
Na Slovensku prináša potenciálne riešenie novela katastrálneho zákona, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v roku 2024. Podľa nej bude možné zapisovať vklad do katastra aj bez špecifikácie nehnuteľností v EOD.
Novela zavádza § 37h, ktorý stanovuje, že ak v listine vydanej za podmienok ustanovených právnym aktom Európskej únie, ktorá preukazuje univerzálne právne nástupníctvo, nie sú uvedené práva alebo povinnosti, ktorých sa právne nástupníctvo týka, z dôvodu, že to neumožňuje právny poriadok štátu.
tags: #podiel #celku #katastrálny #bulletin #vysvetlenie