Podiel dôchodku na priemernej mzde na Slovensku: Realita a výzvy

Úvod

Podiel dôchodku na priemernej mzde je kľúčovým ukazovateľom, ktorý odzrkadľuje životnú úroveň dôchodcov a udržateľnosť dôchodkového systému. Na Slovensku táto téma rezonuje v kontexte starnúcej populácie a diskusií o reformách dôchodkového systému. Tento článok analyzuje vývoj podielu dôchodku na priemernej mzde na Slovensku, porovnáva ho s európskym priemerom a poukazuje na výzvy, ktorým čelí slovenský dôchodkový systém.

Aktuálna situácia: Slovensko nad priemerom EÚ

Podľa údajov Eurostatu, v roku 2023 dosahoval ukazovateľ Aggregate Replacement Ratio v EÚ 58 percent. To znamená, že osoba, ktorá v období 50 až 59 rokov zarábala 100 eur, dostávala po odchode do dôchodku vo veku 65 až 74 rokov 58 eur. Slovenskému dôchodcovi pripadla suma 62 eur, čo je nad priemerom EÚ. Tento pomer sa v rámci EÚ pohyboval od 35 eur v Chorvátsku po 78 eur v Grécku. Medzi krajiny s najvyššími dôchodkami v pomere k príjmom pred odchodom do penzie patrili aj Španielsko (77 percent) a Taliansko (75 percent). Portugalsko tiež prekročilo priemer EÚ s úrovňou 61 percent.

Pre Slovákov to neplatí. Po odchode do dôchodku im pripadlo 62 percent príjmu z konca kariéry, teda viac než bol európsky priemer.

Vývoj podielu dôchodku na priemernej mzde na Slovensku

Nadpriemerný výsledok slovenských dôchodcov koreluje s vývojom pomeru priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde, ktorý prudko rastie. Podiel priemerného starobného dôchodku k priemernej hrubej mzde na Slovensku po šiestich rokoch kontinuálneho poklesu v minulom roku stúpol na 43 percent. Vlaňajší nárast podielu priemernej starobnej penzie na priemernej mzde bol spôsobený tým, že priemerný starobný dôchodok v minulom roku vzrástol viac ako priemerné hrubé zárobky na Slovensku. Priemerná starobná penzia v roku 2020 išla oproti roku 2019 nahor o 5,9 percenta, priemerná mzda však vlani medziročne stúpla o 3,8 percenta.

Kým v roku 2013 priemerná starobná penzia tvorila viac ako 47 percent z priemerného hrubého zárobku, v roku 2019 mal priemerný starobný dôchodok na priemernej mzde na Slovensku už len 42-percentný podiel. Tzv. miera náhrady v prvom penzijnom pilieri pritom v rokoch 2014 až 2019 kontinuálne klesala. Za postupným znižovaním podielu priemerného dôchodku na priemernej mzde v rokoch 2014 až 2019 stojí aj zmena systému zvyšovania penzií od roku 2013. Kým do roku 2013 penzie stúpali o percento, ktoré bolo súčtom polovice rastu priemernej mzdy na Slovensku a polovice rastu spotrebiteľských cien na Slovensku, od roku 2013 sa pri zvyšovaní penzií postupne znižovala váha rastu priemernej mzdy a stúpala váha rastu spotrebiteľských cien.

Prečítajte si tiež: Podiel príspevku zriaďovateľa

Dobrá a zlá správa: Udržateľnosť systému v ohrození

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik upozorňuje, že rastúci pomer priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde je súčasne dobrá aj zlá správa. „Pre zamestnancov je pozitívne, že je miera náhrady dôchodku voči hrubej mzde vysoká.“ Odborník poznamenal, že v roku 2023 sa vývoj začal otáčať a minulý rok miera náhrady výrazne vystrelila smerom nahor. „Skokový nárast náhrady je zlá správa, keďže podčiarkuje neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému,“ uviedol M Búlik. Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne podľa neho narástol z 1,74 miliardy eur v roku 2023 na odhadované tri miliardy eur za rok 2024. Pritom ešte v roku 2022 bol deficit 425 miliónov eur. „Ide o dôsledok neúmerne vysokej valorizácie, keď sa dôchodky zvyšovali vysoko nad úroveň inflácie, zároveň sa uvoľňovali pravidlá pre predčasné dôchodky a pribudli aj 13. dôchodky vo výške priemerného vyplácaného dôchodku pre všetkých penzistov.“

Expert na financie pokračuje, že takto „neúmerne štedro nastavený sociálny systém je neudržateľný“. Je podľa neho isté, že bez reformy sa rýchlejšie približuje čas, kedy bude musieť štát dramaticky znížiť výšku dôchodkov. „Vysoko pravdepodobne na to doplatia novo priznané dôchodky, keďže si ťažko predstaviť vládu, ktorá by siahla na už schválené penzie početne silnej skupine dôchodcov.“

Minimálna mzda a jej vplyv

Minimálna mzda predstavuje zákonom stanovenú minimálnu hranicu výšky príjmu na ktorú má zamestnanec nárok v zmysle § 119 ods. 1 Zákona 311/2001 Z.z Zákonník práce. Jej podiel na priemernej hrubej mzde bol v roku 1993 na úrovni 45,55%. Do roku 1997 sa tento podiel postupne prepadal až na koniec dosiahol historické minimum - 29,27%. Od tohto momentu podiel začal postupne rásť, no hodnotu z roku 1993 dosiahol až po dlhých 24 rokoch - v roku 2017 (45,60%).

Z hľadiska životnej úrovne je dôležité pozerať sa nielen na výšku mzdy, ale aj na mieru inflácie t. j. Ako je možné vidieť do roku 2000 podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde kopíroval na Slovensku mieru inflácie. Od začiatku nového milénia je možné z dlhodobého hľadiska sledovať mierne klesajúci trend miery inflácie a naopak rastúci trend podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde.

Vplyv kríz na mzdy a zamestnanosť

Kríza výrazne ovplyvnila mieru nezamestnanosti na ktorú, mala negatívny vplyv v roku 2000 i 2008. Tá poklesla hlavne v odvetviach reštaurácií a pohostinstiev, veľkoobchodu ako aj v priemyselnej výrobe. Všetky tieto odvetvia registrovali nižšie platy ako bola priemerná mzda v hospodárstve, a preto priemerná mzda v hospodárstve aj v čase krízy mierne rástla.

Prečítajte si tiež: Školstvo na Slovensku

V čase koronakrízy bolo možné vidieť paralelu vo vývoji nezamestnanosti i indexov nominálnej a reálnej mzdy - a to aj napriek opatreniam vlády, ktoré mali dopady krízy zmierniť. Niektoré firmy boli nútené svoje brány zavrieť dočasne, iné zase na trvalo. V apríli 2020 priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla oproti aprílu 2019 vo vybraných trhových službách o 1,8 %, kde dosiahla 999 eur, v maloobchode o 1,6 % na 759 eur a vo veľkoobchode o 0,8 %, čo predstavovalo 1014 eur. Výrazný pokles priemernej nominálnej mesačnej mzdy bol v apríli 2020 zaznamenaný v oblasti ubytovania - o 26,9 % na 543 eur.

Dôchodky v Európe: Širší kontext

Penzie v Európe dosahujú približne tri pätiny príjmu pred odchodom do dôchodku. V mnohých krajinách EÚ táto úroveň klesla pod 50 percent, čo dôchodcom sťažuje udržanie dôstojnej životnej úrovne. Takmer každý šiesty dôchodca v EÚ je ohrozený chudobou, pričom miera rizika vzrástla z 12 percent v roku 2013 na 15,5 percenta o desať rokov neskôr.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a odvody

tags: #podiel #dôchodku #na #priemernej #mzde #Slovensko