Rozdiel medzi podielom na základnom imaní a licenčným poplatkom

Úvod

Cieľom tohto príspevku je definovať pojem licenčné poplatky v zmysle Modelovej zmluvy OECD a v zmysle slovenských právnych predpisov a poukázať na zdaňovanie jednotlivých druhov licenčných poplatkov u daňovníkov s neobmedzenou a obmedzenou daňovou povinnosťou v SR. Právny stav je analyzovaný zo zákona č. 595/2003 Z. z. a zo zákona č. 563/2009 Z. z. s prihliadnutím na medzinárodné zmluvy, a to predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia), ktorými je SR viazaná a ktoré vychádzajú predovšetkým z Modelovej zmluvy OECD a jej komentára.

Definícia licenčných poplatkov podľa Modelovej zmluvy OECD

Aj keď táto právna norma nie je záväznou právnou normou, vyjadruje vo všeobecnosti väčšinový názor členských štátov OECD, na základe ktorého sa vypracúva aktualizácia modelovej zmluvy a jej komentára a aplikuje sa jej výklad pri použití rozriešenia oprávnenosti dotknutých štátov na zdanenie jednotlivých príjmov. Licenčné poplatky uvedené v článku 12 Modelovej zmluvy OECD sú pre príjemcu v princípe príjmami z prenájmu. Licencia je vo všeobecnosti právo alebo vlastníctvo vytvárajúce rôzne formy literárneho alebo umeleckého vlastníctva, prvkov duševného vlastníctva a informácií týkajúcich sa priemyselnej, komerčnej alebo vedeckej praxe. Ide o situáciu, keď poskytovateľ licencie ako jedna zmluvná strana, ktorá môže byť právnickou alebo fyzickou osobou vlastniacou licenciu. Poplatky platené v súvislosti s poskytnutím licencie k autorským právam alebo priemyselným právam sú príjmami z prenájmu tohto práva.

Všeobecnú definíciu výrazu „licenčné poplatky“ obsahuje napr. zmluva uzavretá medzi SR a Belgickom, Francúzskom (licenčné poplatky sú uvedené v článku 13), Holandskom, Kanadou, Maďarskom, Nemeckom, Poľskom, Španielskom a Švédskom. V zmluve uzavretej medzi SR a Poľskom (zákon č. 95/1996 Z. V zmluvách uzatvorených napr. medzi SR a Cyprom, ČR, Dánskom, Gréckom, Írskom, Rakúskom, Talianskom, Anglickom a Švajčiarskom sa definícia licenčných poplatkov delí na tzv. V zmluve uzavretej medzi SR a ČR (zákon č. 238/2003 Z. b) akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok a akýchkoľvek iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie používaných na rozhlasové alebo televízne vysielanie s výnimkou počítačových programov (softvéru). V zmluvách uzavretých napr. medzi SR a Austráliou a Fínskom sú definície licenčného poplatku rozobraté podrobnejšie. V zmluve uzavretej medzi SR a Austráliou (zákon č. 157/2000 Z. V zmluve uzavretej medzi SR a Fínskom (zákon č. 207/2001 Z. e) informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti.

V modelovej zmluve OECD a v komentári k modelovej zmluve OECD sa z definície licenčných poplatkov zrušil odkaz na platby „za použitie alebo za právo na použitie priemyselných, obchodných alebo vedeckých zariadení“. Z dôvodu, že príjmy za prenájom priemyselných, obchodných a vedeckých zariadení vrátane lízingu kontajnerov nadobudli povahu lízingu (finančného prenájmu), z ktorého príjmy sa podľa väčšiny domácich predpisov zmluvných štátov zahŕňajú medzi príjmy z podnikania plynúce z výkonu podnikateľskej činnosti, sa Výbor pre daňové záležitosti rozhodol vylúčiť tieto príjmy z definície licenčných poplatkov a následne ich vybral z použitia článku 12. Príjmy plynúce z lízingu potom spadajú pod pravidlá pre zdaňovanie ziskov podniku, a to pod článok 5 a 7, t. j. Tu je však potrebné upozorniť, že aj keď predmetná definícia „za použitie alebo za právo na použitie priemyselných, obchodných alebo vedeckých zariadení“ z definície licenčných poplatkov podľa modelovej zmluvy vypadla, SR má predmetnú definíciu ustanovenú v uzatvorených zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. V zmluvách uzavretých medzi SR a napr. Austráliou, Cyprom, ČR, Dánskom, Fínskom, Francúzskom, Gréckom, Holandskom, Kanadou, Maďarskom, Nemeckom, Poľskom, Rakúskom, Španielskom, Švédskom, Talianskom a Anglickom sa v definícii licenčných poplatkov nachádzajú aj platby „za použitie alebo za právo na použitie priemyselných, obchodných alebo vedeckých zariadení“, t. j. prenájom hnuteľných vecí, ktoré sa posudzujú vzhľadom na túto definíciu ako licenčný poplatok.

V zmluvách uzavretých medzi SR a napr. Zmluva medzi SR a Maďarskom (zákon č. 80/1996 Z. Zmluva medzi SR a Švajčiarskom (zákon č. 127/1998 Z. z.) nedefinuje aj prenájom zariadenia ako licenčný poplatok, a preto takýto prenájom bude spadať pod články 7, resp. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom štáte a skutočne vlastnené rezidentom druhého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte. Pojem „skutočný vlastník“ je dôležitý pre praktickú aplikáciu všetkých článkov týkajúcich sa investovaného kapitálu, t. j. Samotná Modelová zmluva OECD v zásade vyníma zo zdanenia príjmy z licenčných poplatkov v štáte zdroja, ale ukladá možnosť dohodnutia sa so štátmi uzatvárajúcimi zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia na výške percenta sadzby dane, ktorou by bolo možné takýto príjem v štáte zdroja zdaniť. Zároveň ale upravuje, že vyňatie zo zdanenia v štáte zdroja nie je možné v prípade, ak sprostredkovateľ ako zástupca je postavený medzi príjemcu a platiteľa a skutočný vlastník je rezidentom druhého zmluvného štátu.

Prečítajte si tiež: Podiel príspevku zriaďovateľa

Článok sa zaoberá len licenčnými poplatkami majúcimi zdroj v jednom zmluvnom štáte a skutočne vlastnenými rezidentom druhého zmluvného štátu. Nevzťahuje sa preto na licenčné poplatky majúce zdroj v treťom štáte, ako ani na licenčné poplatky majúce zdroj v niektorom zmluvnom štáte, ktoré sa pripočítavajú stálej prevádzkarni, ktorú má podnik tohto štátu v druhom zmluvnom štáte. Tak ako už bolo vyššie uvedené, aj keď Modelová zmluva ustanovuje výlučné právo zdanenia licenčných poplatkov v štáte rezidencie skutočného vlastníka príjemcu, znovu je potrebné pri konkrétnom riešení problému postupovať podľa konkrétne uzavretej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a druhým zmluvným štátom, z ktorého alebo do ktorého plynie príjem z licenčných poplatkov. priemyselné licenčné poplatky - použitie patentov, ochranných známok a pod., ďalej z použitia priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia (lízing), alebo za poskytnutie informácií typu know-how. Ide o prípady zmlúv uzatvorených medzi SR a napr. V prípade zmlúv uzavretých medzi SR a napr. V zmluve uzavretej medzi SR a Kanadou (zákon č. 369/2002 Z. Zmluva nerozlišuje licenčné a im podobné poplatky na kultúrne a priemyselné, ale stanovuje pre všetky jednu sadzbu dane, ktorú môže štát zdroja vyberať. Ide o prípady zmlúv uzatvorených medzi SR a napr. Zmluva medzi SR a Bulharskou republikou (zákon č. 287/2001 Z. Tieto licenčné poplatky je možné zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, ak je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov. Zmluva medzi SR a Maďarskou republikou (zákon č. 80/1996 Z. „1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácajú sa rezidentovi druhého zmluvného štátu, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Podľa Modelovej zmluvy sú za licenčné poplatky považované aj renty vzhľadom na kinematografické filmy, či už sa takéto filmy premietajú v kinách alebo vysielajú v televízii. Posledné dve pravidlá, ktoré sú uvádzané v každej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, sa týkajú zdanenia licenčných poplatkov v prípade, ak na území zdroja licenčných poplatkov je umiestnená stála prevádzkareň skutočného vlastníka licenčných poplatkov a zdanenia licenčných poplatkov, ktoré sú poskytované v rámci osobitných vzťahov medzi platiteľom a skutočným vlastníkom licenčných poplatkov. V prípade, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, z ktorého sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň, tieto licenčné poplatky sa zdania ako súčasť zisku stálej prevádzkarne. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 - Zisky podnikov. Ak z dôvodu osobitných vzťahov medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo medzi nimi a niektorou ďalšou osobou suma licenčných poplatkov vzťahujúca sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré sa platia, presahuje sumu, na ktorej by sa boli dohodli platiteľ a skutočný vlastník, keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. V takomto prípade časť platieb presahujúca túto sumu naďalej podlieha zdaneniu podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy. Napr. ide o prípady, kde sa licenčné poplatky vyplácajú fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je priamo alebo nepriamo ovládaná, alebo je podriadená skupine majúcej na nej spoločný záujem. Tieto príklady sú analogické s prípadmi spadajúcimi pod článok 9. Pri nadbytočnej (presahujúcej) časti licenčného poplatku je potrebné zistiť presnú povahu tohto prebytku v súlade so všetkými okolnosťami prípadu, aby sa určila správna kategória príjmov, do ktorých sa tento prebytok zaradí a následne zdaní podľa príslušných ustanovení zákonov dotknutých štátov.

Pokyn MF SR k zdaňovaniu príjmov z práv k duševnému vlastníctvu

V súvislosti so zdanením príjmov z práv k duševnému vlastníctvu na území SR vydalo Ministerstvo financií SR Pokyn č. 3399/1998-62 k zdaňovaniu príjmov, ktorých zdroj je na území SR, z práv k duševnému vlastníctvu (ďalej len „Pokyn MF SR“), ktorý bol uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3/1998. Týmto pokynom sa zosúladili definície licenčných poplatkov definované v zmluve s našimi daňovými predpismi rovnako ako prevod práv tu určených a následný postup zdanenia príjmov z prevodu duševných práv. Tento pokyn je primerane použiteľný aj za účinnosti zákonov č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a aj za účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z. b) autorské práva k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam a práva príbuzné autorským právam podľa autorského zákona vrátane autorských práv k softvérom. Predmety priemyselných práv a práv príbuzných priemyselným právam spočívajú vo vyriešení určitého problému. Sú to napr. vynálezy, úžitkové vzory, topografie, priemyselné vzory, ochranné známky a pod. Vznik práva sa viaže na zápis do registrov na ÚPV SR. Ide napr. o vynálezy, ochranné známky, priemyselné vzory, úžitkové vzory, obchodné mená, ktoré sú upravené osobitnými predpismi, napr. zákonom č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, zákonom č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch, zákonom č. 435/2001 Z. z. práva bez osobitnej právnej ochrany zákonom alebo iným predpisom a bez povinnosti ich zápisu do registrov na ÚPV SR, t. j. Autorské práva sú chránené autorským zákonom č. 618/2003 Z. z. Predmetom citovaného zákona je úprava vzťahov vznikajúcich v súvislosti s vytvorením, použitím a šírením literárnych diel, vedeckých diel a umeleckých diel tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autorov diel vrátane autorov počítačových programov a autorov a zhotoviteľov databáz, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov, rozhlasových vysielateľov a televíznych vysielateľov.

Predmetom zákona je úprava vzťahov vznikajúcich v súvislosti s vytvorením, použitím a šírením literárnych diel, vedeckých diel a umeleckých diel tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autorov diel, vrátane autorov počítačových programov a bázy dát, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov, rozhlasových vysielateľov a televíznych vysielateľov. Najčastejšie riešenými prípadmi v oblasti duševného vlastníctva aj v nadväznosti na zdanenie pri ich prevode sú autorské práva k počítačovému programu (softvéru). Počítačový program (softvér) je možné charakterizovať ako programové vybavenie počítača alebo súhrn všetkých programov, ktoré je možné použiť vo výpočtovom zariadení. Forma prevodu softvéru môže byť rozmanitá. Softvér sa môže prenášať prostredníctvom rôznych médií, napríklad na disku, na CD-ROMe alebo DVD. Je možné ho získať elektronicky prostredníctvom internetového pripojenia. Môže sa prenášať ako zabudovaná neoddeliteľná časť počítačového príslušenstva (hardvér) alebo v samostatnej oddelenej forme vhodnej pre použitie na rôznych druhoch hardvéru. Práva pri počítačových programoch sú formou duševného vlastníctva a spadajú pod autorské práva. V niektorých krajinách sa softvér považuje za literárne, umelecké alebo vedecké dielo. V slovenských právnych predpisoch sú počítačové programy chránené autorským právom od roku 1987. Počítačový program je zahrnutý medzi predmety ochrany autorského práva podľa § 7 ods. 1 autorského zákona. Počítačovým programom sa podľa § 5 ods. 8 autorského zákona rozumie súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači, pričom príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Základ obsahu autorského práva je spätý s osobou tvorcu diela a má výslovne osobno-právnu povahu. Práva na ochranu autorstva, ktoré sú súčasťou obsahu autorského práva, tzv. Súčasťou obsahu autorského práva je aj majetková zložka, ktorá je spojená najmä s následným použitím a šírením diel, ktoré sú často časovo ohraničené svojím zákonným trvaním, napr. Predmety priemyselných práv, ktoré sú výsledkom duševnej tvorivej činnosti, napr.

Napríklad, ak pôvodca vynálezu vyhotoví nejaký špeciálny prístroj, vypracuje článok o svojom vynáleze, v ktorom dopodrobna opíše, na čo slúži, aké má účinky a jeho použitie, vzniká mu ako autorovi tohto odborného diela ihneď autorské právo, ktorým bude chránený proti neoprávnenému použitiu uvedeného literárneho spracovania. Nebude však chránený proti neoprávnenému využitiu jeho vynálezu, kým nebude mať podanú prihlášku na udelenie patentu na ÚPV SR, o ktoré však musí požiadať ešte pred zverejnením napr. 1. Obmedzený prevod práv priemyselného a autorského vlastníctva, kde pri uvedenom prevode práv nadobúdateľ s bydliskom/sídlom v jednom zmluvnom štáte získava od poskytovateľa práv s bydliskom/sídlom v druhom zmluvnom štáte právo na použitie alebo povolenie na výkon práv za určitých podmienok, ktoré sú zmluvne presne špecifikované zvyčajne aj s vecným, časovým a teritoriálnym obmedzením. Právo na použitie, resp. Licenčnú zmluvu na predmety priemyselného vlastníctva upravujú ustanovenia § 508 až § 515 Obchodného zákonníka. Úhrady za poskytnutie obmedzených práv k duševnému vlastníctvu sú potom považované za licenčné poplatky.

Prečítajte si tiež: Školstvo na Slovensku

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a odvody

tags: #podiel #na #zakladnom #imani #a #licencny