
Podielové spoluvlastníctvo je situácia, keď jedna vec patrí súčasne viacerým osobám. Tento článok sa zameriava na podielové spoluvlastníctvo so špeciálnym dôrazom na oblasť energií.
Náš právny poriadok umožňuje, aby jedna vec bola vo vlastníctve viacerých osôb. Takýto stav, kedy môže byť vec súčasne vo vlastníctve viacerých subjektov, nazývame spoluvlastníctvo. Subjektom podielového spoluvlastníctva sú fyzické osoby, právnické osoby a štát, a to aj v kombinácii. Pojmovým znakom spoluvlastníckeho vzťahu je vyjadrenie vzťahu medzi jednotlivými vlastníkmi, ktorý je vyjadrený podielom na veci. Tento podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ale treba ho chápať ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadný vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne. Hovoríme tomu ideálny podiel na veci. Pri vzniku spoluvlastnického práva musí byť zrejme, že vlastnícky podiel nadobúda viac subjektov, podiel musí byť vyjadrený, pokiaľ nie je vyjadrený platí zákonná domnienka o rovnosti všetkých podielov. Podiely môžu byť určené dedením, rozhodnutím súdu, zmluvou a iné. Zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu ideálnej časti. Pokiaľ je predmetnom nehnuteľnosť musí byť urobená v písomnej forme a vkladovaná katastrom nehnuteľností.
Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom zodpovedá veľkosti podielov podielových spoluvlastníkov. Podstatný teda podľa ustanovení zákona nie je počet spoluvlastníkov (hľadisko počtu osôb), ale podiel, ktorý na jednotlivých spoluvlastníkov pripadá k celku.
Každý spoluvlastník má právo vec užívať, držať, disponovať, brať z neho plody a úžitky. Má právo ochrany vlastníckeho práva proti ostatným spoluvlastníkom, ako aj voči tretím osobám. Má právo podať žalobu o určenie spoluvlastníckeho podielu, zdržovaciu žalobu, žalobu o odstránenie zásahu do užívania veci, žalobu o vydanie úžitkov z veci, žalobu o odstránenie trvajúcich následkov zásahu. Pokiaľ sa spoluvlastníci nemôžu dohodnúť na spôsobe úžívania má právo spoluvlastník žiadať náhradu škody, ktorá mu z toho titulu vznikla.
Spoluvlastníci pri uplatňovaní práv a povinnosti pri hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú na základe väčšinového princípu počítanou podľa veľkosti podielov. Za hospodárenie so spoločnou vecou možno považovať aj užívanie spoločnej veci, údržbu, opravu, úpravu veci, jej zmenu, popr. jej odstránenie. O hospodárení so spoločnou vecou sa musia spoluvlastníci dohodnúť. Ak nastane nezhoda spoluvlastníkov pri rozhodovaní o zmene veci a nedosiahne sa väčšina počítaná podľa veľkosti podielov, alebo rovnosť hlasov, alebo nedôjde k dohode, súd je povinný o tom rozhodnúť. Pokiaľ menšinový spoluvlastník bude pri hlasovaní o hospodáreni so spoločnou vecou prehlasovaný, nemôže sa domáhať na súde právnej ochrany, keď nesúhlasí s hospodárením so spoločnou vecou, musí sa podriadiť väčšine spoluvlastníkov.
Prečítajte si tiež: Rozvod a podielové spoluvlastníctvo
Pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorom majú spoluvlastníci rozhodovať, možno zahrnúť aj rozhodnutie o tom, aká investícia, t.j. náklady akého druhu a v akej výške majú byť vynaložené na spoločnú vec. Pri nesúhlase menšinového spoluvlastníka s takouto investíciou rozhodne väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov a menšinový spoluvlastník je povinný prispieť na takto vynaložené náklady podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže tak plní povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia.
Pokiaľ ide o podstanú zmenu na veci - za také zmeny treba považovať najmä zmenu podstaty, alebo funkcie spoločnej veci, ktoré nie nepatrne zmenia vec ako predmet spoluvlastníctva a ktoré nie sú výsledkom oprávy a údržby, (napr. prestavba domu, prístavba domu, veľké investície.) Každú podstatnú zmenu na veci je treba posudzovať individuálne podľa konkretných okolností prípadu. O zmene podstaty veci sa môžu podielový spoluvlastníci dohodnúť aj dodatočne. Nesúhlas spoluvlastníka nemožno nahradiť rozhodnutím súdu. Takto zákon chráni každého menšinového podielového spoluvlastníka, proti zásahu zo strany druhých spoluvlastníkov, ktorý bez súhlasu menšinového spoluvlastníka zmenili podstatu spoločnej veci.
Ak pred rozhodnutím väčšiny investícia nebola menšinovému spoluvlastníkovi vôbec predostretá, potom by menšinovému spoluvlastníkovi vznikla povinnosť vydať investíciu spoluvlastníkovi, pokiaľ by išlo o investície na nevyhnutné úpravy alebo údržbu, bezdôvodné obohatenie. Jeho výška by zodpovedala podielu na investícii podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu a povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla vynaložením investície za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Pokiaľ by išlo o iné investície než na nevyhnutné opravy a údržbu, potom by povinnosť menšinového spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva.
Vo vzťahu k tretím osobám majú postavenie solidárnych veriteľov a dlžníkov, sú oprávnení spoločne a nerozdielne. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať od tretích osôb celé plnenie, ktoré sa týka spoločnej veci, pričom dlžník sa týmto splnením zbaví svojho záväzku voči všetkým ostatným spoluvlastníkom. Solidárna zodpovednosť spoluvlastníkov naopak znamená, že poškodený môže požadovať celú náhradu plnenia od jedného spoluvlastníka.
Zákon však chráni ostatných spoluvlastníkov v tom, že vyhradzuje právo ostatných vlastníkov na prevádzaný podiel. To znamená, že pokiaľ jeden spoluvlastník bude prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel na tretie osoby, je povinný ho ponúknuť na odpredaj ostatným spoluvlastníkom za tých istých podmienok, za akých chce odpredať tretej osobe. To neplatí v prípade, ak ide o prevod blízkej osobe. Toto obmedzenie sa nazýva zákonné predkupné právo. Ponuka na uplatnenie predkupného práva sa vykonáva ohlásením všetkých podmienok. Ten kto je oprávnený vec kúpiť, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Za cenu ponúknutú niekým iným treba považovať cenu, ktorú určí povinný spoluvlastník z predkupného práva. Po uskutočnení písomnej ponuky, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnený spoluvlastník vyplatiť hnuteľnosť do 8 dní a nehnuteľnosť do 2 mesiacov . Ak táto doba uplynie márne, právo na uplatnenie predkupného práva zanikne.
Prečítajte si tiež: Spoločná cesta vlastníctva
V prípade porušenia predkupného práva sa môže spoluvlastník domáhať svojich práv podaním žaloby na súde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Právo na uplatnenie žalobného návrhu pylnie vo všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa malo právo prvýkrát uplatniť, t.j. nasledujúci deň po tom, čo bol urobený úkon porušujúci prekupné právo. Relatívnej nepatnosti sa musí dotknutý vlastník dovolať voči povinnému spoluvlastníkovi, aj voči nadobúdateľovi. Žalobca - dotknutý spoluvlastník musí preukázať, že bolo porušené jeho zákoné predkupné právo, t.j. že mu nebol povinným spoluvlastníkom ponúknutý na odpredaj jeho spoluvlastnícky podiel za nasledovných podmienok:
Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Nemôžu uzavrieť takú dohodu, ktorou by sa spoluvlastník vyhlásil za výlučného vlastníka na úkor vlastníctva ostaných spoluvlastníkov. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva musí zohľadňovať všetky práva a povinnosti, vyporiadanie vzájomných záväzkov. Musí obsahovať ustanovenia o tom, akým spôsobom sa ruší podielové spoluvlastníctvo, a ako sa medzi sebou spoluvlastníci navzájom vyporiadajú. Dohoda, ktorej predmetnom je nehnuteľnosť musí spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti a musí byť urobená v písomnej forme a vkladovaná na kataster nehnuteľností. Ak je predmetom hnuteľná vec, nevyžaduje sa písomná dohoda, postačí predloženie potvrdenia o tom, ako sa spoluvlastníci vyporiadali.
Pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na spôsobe zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckeho práva, na návrh ktoréhokoľvek z nich o tom rozhodne súd. Pri rozhodovaní súd prihliadne na veľkosť podielov, účelné využitie veci.
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením vecí môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Súd nemôže prikázať vec spoluvlastníkovi proti jeho vôli a to aj v prípade, ak by boli predpoklady na účelné využitie veci. Výška primeranej náhrady je hodnotný ekvivalent vyjadrený v peniazoch. Zákon nemôže nútiť spoluvlastníkov, aby zostali v spoluvlastníckom vzťahu. Ďalším hodnotiacim kritériom pri rozhodovaní súdu o dôvodoch hodných osobitého zreteľa je hodnotenie záujmov oboch strán.
V kontexte energií, podielové spoluvlastníctvo môže znamenať, že viacerí vlastníci sa delia o náklady a spotrebu energií v určitej nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Zateplenie a spoluvlastnícke práva
Rozdelenie nákladov na energie v podielovom spoluvlastníctve by malo byť spravodlivé a primerané. To môže zahŕňať rozličné kritériá ako podielné časti, spotrebu alebo iné faktory, dohodnuté v rámci spoločenstva vlastníkov bytov alebo domovníckeho spolku.
Ak medzi spoluvlastníkmi vzniknú spory ohľadom užívania nehnuteľnosti, môžu sa obrátiť na súd, aby určil spôsob užívania spoločnej nehnuteľnosti. Na súde sa môžeš brániť, tým, že si do kúpy nehnuteľnosti investovala, investovala si do údržby a zveľadenia nehnuteľnosti, napr. aj, že podiel zapísaný v katastri nevyjadruje skutočne náklady na obstaranie nehnuteľnosti vynaložené spoluvlastníkmi. Ďalej spoluvlastník (teda tvoj expartner) sa sám odsťahoval, nejavil záujem o užívanie nehnuteľnosti, čim vec chápeš ako dohodu o spôsobe užívania nehnuteľnosti (vyjadrenú konkludentne).
tags: #podielove #spoluvlastnictvo #energie #definicia