
Podielové spoluvlastníctvo predstavuje špecifickú formu vlastníctva, kde jedna vec patrí viacerým osobám, pričom každá z nich má svoj podiel na veci. Tento článok sa zameriava na problematiku rekonštrukcie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, s dôrazom na financovanie a práva a povinnosti jednotlivých spoluvlastníkov. Článok sa venuje aj otázke, ako postupovať pri nezhodách medzi spoluvlastníkmi a ako sa vysporiadať s investíciami do spoločnej veci, či už boli odsúhlasené alebo nie.
Najideálnejším východiskom pre spoluvlastníka, ktorý plánuje investovať do rekonštrukcie spoločnej nehnuteľnosti, je dohoda s ostatnými spoluvlastníkmi. Táto dohoda nemusí byť písomná, súdy akceptujú aj konkludentný súhlas (napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 6Co/265/2016). Ak sa spoluvlastníci dohodnú na rekonštrukcii, ale niektorý z nich nemá aktuálne finančné prostriedky, investujúci spoluvlastník má právo požadovať od ostatných náhradu skutočne vynaložených nákladov v sume zodpovedajúcej veľkosti ich podielov na spoločnej veci (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Nárok na úhradu pomernej časti nákladov je potrebné uplatniť v lehote troch rokov od zaplatenia, inak hrozí premlčanie.
Príklad: Ak dvaja spoluvlastníci vlastnia nehnuteľnosť s podielom 1/2 a jeden z nich investuje do rekonštrukcie 10.000,- eur so súhlasom druhého spoluvlastníka, má právo žiadať od neho 5.000,- eur.
V praxi sa často stáva, že nie je možné získať súhlas všetkých spoluvlastníkov s investíciou do spoločnej veci. V takom prípade sa nárok na náhradu nákladov rieši v režime bezdôvodného obohatenia. Dôležité je rozlíšiť, či išlo o nevyhnutnú opravu alebo len o zlepšenie/zhodnotenie veci.
Prečítajte si tiež: Rozvod a podielové spoluvlastníctvo
Ak išlo o nevyhnutnú opravu, väčšinová judikatúra (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 3766/2011) zastáva názor, že spoluvlastník môže žiadať svoj podiel už počas trvania podielového spoluvlastníctva. Povinnosť ostatných spoluvlastníkov vydať bezdôvodné obohatenie vzniká v okamihu vynaloženia nákladov a základom pre výpočet nároku je výška vynaložených nákladov rozdelená medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov.
Príklad: Ak dvaja spoluvlastníci vlastnia nehnuteľnosť s podielom 1/2 a jeden z nich investuje do nevyhnutnej opravy 10.000,- eur bez súhlasu druhého spoluvlastníka, má právo žiadať od neho 5.000,- eur.
V prípade investícií, ktoré nemožno označiť ako nevyhnutné, vzniká povinnosť ostatných spoluvlastníkov vydať bezdôvodné obohatenie až pri zániku podielového spoluvlastníctva. V tomto prípade sa nárok neodvíja od výšky vynaloženej sumy, ale od toho, o koľko sa zvýšila hodnota spoločnej veci (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 1870/2007). Na zistenie tejto hodnoty je spravidla potrebný znalecký posudok.
Príklad: Ak dvaja spoluvlastníci vlastnia nehnuteľnosť s podielom 1/2 a jeden z nich investuje do úprav 10.000,- eur bez súhlasu druhého spoluvlastníka, pričom hodnota nehnuteľnosti sa zvýši o 1.000,- eur, má právo žiadať od neho 500,- eur.
Financovanie rekonštrukcie v podielovom spoluvlastníctve môže byť komplikované, najmä ak spoluvlastníci nemajú rovnaké finančné možnosti alebo sa nevedia dohodnúť na spôsobe financovania. Jednou z možností je hypotéka, avšak banky často vyžadujú súhlas všetkých spoluvlastníkov a ich účasť na úvere.
Prečítajte si tiež: Spoločná cesta vlastníctva
V prípade, že jeden zo spoluvlastníkov uhradí celú hypotéku, neznamená to automaticky, že sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Je potrebné uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Ak medzi spoluvlastníkmi dochádza k nezhodám a nie je možné dosiahnuť dohodu, je možné obrátiť sa na súd so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 Občianskeho zákonníka). Súd prihliada na veľkosť podielov, účelné využitie veci a na to, či je rozdelenie veci dobre možné. Ak rozdelenie nie je možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliada na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podielové spoluvlastníctvo so sebou prináša práva aj povinnosti. Každý spoluvlastník má právo na užívanie spoločnej veci, avšak toto právo je obmedzené právami ostatných spoluvlastníkov. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Častým prípadom je situácia, keď po úmrtí rodičov zdedí rodinný dom viacero súrodencov. Jeden zo súrodencov v dome býva a ostatní majú záujem o finančné vysporiadanie. Ak sa súrodenci nevedia dohodnúť, je možné obrátiť sa na súd so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd v takom prípade zohľadní, či je možné dom reálne rozdeliť (napr. na samostatné byty) a ak to nie je možné, prikáže dom jednému zo súrodencov za náhradu alebo nariadi predaj domu a rozdelenie výťažku.
Dôležitou súčasťou majetkových vzťahov je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Do BSM patrí všetok majetok nadobudnutý počas trvania manželstva, s výnimkou majetku získaného dedičstvom, darom alebo majetku, ktorý manželia vlastnili už pred sobášom. V prípade kúpy nehnuteľnosti počas manželstva sa táto automaticky stáva súčasťou BSM, aj keď je na liste vlastníctva zapísaný len jeden z manželov.
Prečítajte si tiež: Zateplenie a spoluvlastnícke práva
BSM zaniká rozvodom alebo úmrtím jedného z manželov. Po zániku BSM nasleduje proces vysporiadania, kde si manželia rozdelia spoločný majetok, vrátane nehnuteľností.
Spoločné bývanie často prináša spoločné financovanie, ako sú hypotéky, spotrebné úvery a kreditné karty. V prípade rozchodu je dôležité vedieť, kto nesie právnu zodpovednosť za dlhy. Spoludlžník zodpovedá celou svojou majetkovou podstatou za celý dlh.
tags: #podielové #spoluvlastníctvo #rekonštrukcia #financovanie