Podielové Vlastníctvo, Investície a Zákony: Komplexný Prehľad

Investície a vlastníctvo podielov sú rozsiahle témy, ktoré si vyžadujú dôkladné pochopenie nielen finančných aspektov, ale aj právnych predpisov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na podielové vlastníctvo, investície, súvisiace zákony a daňové aspekty, s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto zložitej oblasti.

Investície a Faktory, Ktoré Treba Zvážiť

Pred samotným investovaním je nevyhnutné zvážiť niekoľko kľúčových faktorov. Investori by mali uprednostniť predpokladanú výnosnosť investície a s ňou spojené riziká. Dôležitá je aj likvidita daného aktíva, ktorá určuje, ako rýchlo a jednoducho je možné investíciu premeniť na hotovosť.

Daňové Aspekty Investícií

Príjmy z investícií podliehajú dani z príjmu, pričom sadzby sa môžu líšiť v závislosti od typu investície. Rozhodovanie investorom môže uľahčiť aj fakt, že na určité príjmy z investovania sa vzťahujú rôzne výnimky a úľavy. Príjmy podliehajúce dani z príjmu boli definované v § 7 a § 8 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V týchto ustanoveniach je uvedené, čo sa považuje za príjmy z kapitálového majetku, kam patria napríklad vkladné knižky a stavebné sporenie.

Novela Zákona o Dani z Príjmov

Od začiatku budúceho roka začína platiť novela zákona o dani z príjmov, ktorá poteší mnohých investorov. Súčasný stav daňovej legislatívy bol často kritizovaný, pretože investície podliehali nielen dani z príjmu, ale aj odvodovým povinnostiam.

Časový Test a Zdaňovanie

Novela zavádza tzv. časový test, ktorého dĺžka je stanovená na 3 roky. Ak investor drží aktívum dlhšie ako 3 roky, nemusí z výnosu platiť daň z príjmu. Táto zmena predstavuje výrazné zníženie zdaňovania aktív a znamená, že pri dodržaní podmienok môžu investori zaplatiť na daniach výrazne menej.

Prečítajte si tiež: Definície v Obciach

Odporúčania pre Investorov

Ak uvažujete o predaji všetkých prostriedkov z investície, je lepšie počkať do januára. Ak vlastníte aktívum krátko, ešte vydržte. Dane a investície idú ruka v ruke, a preto je potrebné správne priznať a odviesť dane z kapitálového majetku. Je dôležité vedieť, ako sa zdaňujú výnosy z investícií vo vašom konkrétnom prípade, s ohľadom na vaše investičné portfólio.

Podielové Spoluvlastníctvo a Jeho Vysporiadanie

Podielové spoluvlastníctvo je stav, kedy je jedna vec vo vlastníctve viacerých vlastníkov, pričom podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach. Nejde o to, že každý zo spoluvlastníkov má právo výlučne disponovať s určitou „oddelenou“ časťou spoločnej veci, pretože nie je známe, ktorá časť spoločnej veci patrí ktorému zo spoluvlastníkov. Podielové spoluvlastníctvo upravuje ust. § 137 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.

Právo na Vyporiadanie

V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v podielovom spoluvlastníctve, a preto zákon poskytuje niekoľko spôsobov jeho vyporiadania. Keďže je občianske právo postavené na zásade autonómie vôle, zákon účastníkom spoluvlastníckych vzťahov ponecháva voľný priestor na úpravu týchto vzťahov a preto aj samotný Občiansky zákonník preferuje pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodu jednotlivých podielových spoluvlastníkov, pričom ak ide o vyporiadanie nehnuteľnosti, dohoda musí mať písomnú formu a je potrebný aj vklad do katastra nehnuteľností. Na dohode musia byť zúčastnení všetci podieloví spoluvlastníci. Ak nie je povinnosť uzavrieť dohodu v písomnej forme, tak každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o vyporiadaní, ak o to požiadajú.

Vyporiadanie Súdom

Ak medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o vyporiadaní, vyporiadanie vykoná a spoluvlastníctvo zruší súd, avšak len na návrh niektorého zo spoluvlastníkov. Zákon hovorí, že súd pri tom prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci, avšak to neznamená, že návrh nemôže podať aj menšinový spoluvlastník a rovnako nejde o jediné hľadiská, na ktoré súd pri posudzovaní prihliada. Z procesnej stránky sú účastníkmi konania všetci podieloví spoluvlastníci, pričom ten, ktorý podáva návrh je žalobca a ostatní sú žalovaní.

Spôsoby Vyporiadania Súdom

1. Reálne rozdelenie veci: Súd vyporiada podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením veci podľa výšky podielov spoluvlastníkov, ak je možné vec reálne rozdeliť. Deliteľnosť musí byť možná z technického hľadiska, ale zároveň by mala rozdelená vec naďalej slúžiť takému záujmu a takým spôsobom, ktorý zodpovedá jej povahe. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti je potrebné vyhotoviť aj geometrický plán, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku, ktorým bude podielové spoluvlastníctvo vyporiadané. Súd nemusí vec rozdeliť presne podľa výšky podielov a vtedy sa rozdiel vyrovná finančnou náhradou. Ide o tzv. kombinovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

   Prečítajte si tiež: Rozvod a podielové spoluvlastníctvo

2. Prikázanie veci za náhradu: Ďalším spôsobom vyporiadania je prikázanie veci jednému (príp. viacerým) zo spoluvlastníkov s tým, že sa z neho stane výlučný vlastník a ostatných podielových spoluvlastníkov podľa výšky podielov takzvane vyplatí. Súd pri tom prihliada okrem iného aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V návrhu musí žalobca uviesť, akú sumu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel je ochotný vyplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom, pričom táto suma sa uvádza v eurách za jeden meter štvorcový. Zákon hovorí o primeranej náhrade, ale bližšie ju nešpecifikuje. Vo všeobecnosti možno povedať, že primeraná náhrada je taká, za akú si ustupujúci spoluvlastník môže zaobstarať podobnú vec, prípadne podiel na tejto veci.

3. Predaj spoločnej veci: Tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je predaj spoločnej veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Tento spôsob sa uplatní, ak žiadny zo spoluvlastníkov nemá záujem spoločnú vec nadobudnúť do vlastníctva.

Výnimky z Vyporiadania

Výnimku z vyššie spomínanej zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vymedzuje Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2: „Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.“ V tomto prípade súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo, ak na to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom prevažne ide o okolnosti subjektívneho charakteru na strane účastníkov, ktoré musí súd s odbornou starostlivosťou skúmať. V praxi sa môže vyskytnúť mnoho takýchto dôvodov, môže ísť napr. o prípad, keď je spoluvlastník vysokého veku a želá si v nehnuteľnosti dožiť, pretože v nej žil celý život.

Cenné Papiere a Ich Účtovanie

Zásady pre členenie cenných papierov a ich účtovanie sú upravené v § 14 opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (postupy účtovania).

Členenie Cenných Papierov

Cenné papiere sa členia na:

Prečítajte si tiež: Spoločná cesta vlastníctva

• Dlhodobý finančný majetok, ktorým podľa § 12 ods. 1 postupov účtovania je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok - podľa § 14 ods. 2 písm.
• Krátkodobý finančný majetok, ktorým podľa § 12 ods. 1 postupov účtovania je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok - podľa § 14 ods. 2 písm.

Oceňovanie Cenných Papierov

Cenné papiere a podiely sa oceňujú podľa § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Pri obstaraní sa v súlade s § 25 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona o účtovníctve oceňujú obstarávacou cenou, ktorou je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s obstaraním.

Sociálna Ekonomika a Registrované Sociálne Podniky (RSP)

V oblasti sociálnej ekonomiky zohrávajú dôležitú úlohu registrované sociálne podniky (RSP). Tieto podniky sú definované zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

Označovanie RSP

Po prijatí zákona č. 494/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, dochádza k aktualizácii ust. § 7 ods. 7 Zákona č. 112/2018 Z. z. o SE. Novelizované ust. § 7 ods. 10 okrem povinnosti používať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p“ ustanovuje, že označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo inej evidencie, do ktorej zápisom vzniká právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ. V prvom prípade (zápis v obchodnom registri) nebude potrebné meniť pečiatky (nemení sa obchodné meno subjektu) nakoľko subjekt si túto povinnosť (§7 ods. 10 zákona č. 112/2018 Z. z.) môže splniť aj uvádzaním skratky r.s.p. alebo označenia registrovaný sociálny podnik v oficiálnom záhlaví dokumentov, ktoré používa alebo si skratku r.s.p. alebo označenie registrovaný sociálny podnik uvedie na osobitnej pečiatke (dá odtlačok pečiatky r.s.p. k pečiatke s názvom obchodnej spoločnosti) alebo túto informáciu k pečiatke doplní rukou alebo v rámci informácie v texte. V prípade subjektov neziskového sektora je potrebné meniť aj pečiatku nakoľko sa doplnením skratky r.s.p.

Mzdové Náklady v RSP

Po prijatí zákona č. 494/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, dochádza k aktualizácii (doplneniu) ust. § 24 ods. 2 Zákon č. 112/2018 Z. z. V rámci novelizovanej textácie ust. § 24 ods. 2 Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE pribudla časť: „…a peňažné plnenia zo zisku po zdanení, ktoré sa nepovažujú za mzdu, (§ 118 ods. 2 ZP) poskytnuté zamestnancovi, ktorý nemá účasť na základnom imaní.“ V zmysle dôvodovej správy k novelizovanému Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE je zrejmé, že k zmene sa pristúpilo z dôvodov plynúcich z aplikačnej praxe. V praxi pretrvávali nejasnosti týkajúce sa možností použitia zisku po zdanení registrovaným sociálnym podnikom aj na prípadné odmeny, ktoré sa nepovažujú za mzdu vyplácané zamestnancom zo zisku registrovaného sociálneho podniku po zdanení, ktorí nemajú účasť na základnom imaní. Úprava ustanovenia zamedzuje tomu, aby bolo možné cez podiely na zisku vyplatené zamestnancovi s účasťou na základnom imaní obchádzať povinnosť registrovaného sociálneho podniku zakotvenú v §24 ods.

Podmienky pre Mzdové Náklady

Ust. § 24 ods. 1 Zákon č. 112/2018 Z. z. o SE upravuje 3 podmienky, ktoré je potrebné reflektovať pri určení, či sa budú posudzovať v zmysle celkovej ceny práce (superhrubá mzda) alebo ako hrubá mzda.

1. Podmienka: „Celkové náklady na mzdy a ďalšie peňažné plnenia spojené s pracovnoprávnym vzťahom (ďalej len „mzdové náklady“) a peňažné plnenia zo zisku po zdanení, ktoré sa nepovažujú za mzdu, poskytnuté zamestnancovi, ktorý nemá účasť na základnom imaní, registrovaného sociálneho podniku v kalendárnom roku nesmú presiahnuť súčin päťnásobku mzdových nákladov pri použití minimálnej mzdy a počtu zamestnancov a zároveň súčin trojnásobku mzdových nákladov pri použití priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok a počtu zamestnancov…“ V prípade posudzovania splnenia 1. podmienky je potrebné celkové náklady na mzdy a ďalšie plnenia spojené s pracovnoprávnym vzťahom posudzovať ako superhrubú mzdu, pričom do vzájomného porovnania zahrnúť aj peňažné plnenia zo zisku po zdanení, ktoré sa nepovažujú za mzdu, poskytnuté zamestnancovi, ktorý nemá účasť na základnom imaní.

2. Podmienka: „…pričom suma najvyššej mzdy môže byť najviac päťnásobkom sumy najnižšej mzdy.“ V prípade posudzovania splnenia 2. podmienky sa bude porovnávať hrubá mzda zamestnancov. Pri porovnávaní sumy najvyššej mzdy a sumy najnižšej mzdy sa vychádza z miezd zodpovedajúcich pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas.

3. Podmienka: „Na žiadosť registrovaného sociálneho podniku môže ministerstvo práce povoliť zvýšenie sumy najvyššej mzdy podľa prvej vety na desaťnásobok sumy najnižšej mzdy. Iné náklady ako mzdové náklady registrovaného sociálneho podniku nesmú presahovať obvyklú cenu na trhu; obvyklou cenou na trhu sa rozumie cena bežne používaná v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.“

Zamestnávanie Zraniteľných Osôb v RSP

RSP majú záujem zamestnávať a vytvoriť pracovné miesta pre odídencov z Ukrajiny. Čo sa týka kategórie zraniteľných osôb, podľa § 2 ods. 6 pism. m) zákona č. 112/2018 Z.z. o SE do tejto kategórie patria osoby, ktorým bol priznaný azyl a ktorým sa poskytuje doplnková ochrana. Takže áno, RSP môžu zamestnávať Ukrajinských štátnych občanov utekajúcich pred vojnou, ktorým sa poskytuje doplnková ochrana alebo získali azyl na Slovensku.

Obchodné Vzťahy a Závislé Osoby v RSP

Na uvedený obchodný vzťah sa bude aplikovať obmedzenie stanovené jednak v §24 ods. 6, v zmysle ktorého RSP nesmie dodávať tovar alebo poskytovať služby závislej osobe (v zmysle § 2 písm. n) a o) zákona o dani z príjmu t.j. aj osobe alebo subjektu, ktoré sú ekonomicky či personálne prepojené navzájom blízkymi osobami v riadiacich, či kontrolných orgánov subjektov s ktorými má RSP zákaz obchodovať alebo v nich majú majetkovú, resp. kontrolnú účasť aspoň 25%.

Definícia Závislej Osoby

V zmysle ustanovenia § 2 písm. n) bod. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov závislou osobou je aj blízka osoba. Blízka osoba je v zmysle ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ,, príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“.

Náhradné Plnenie v RSP

Náhradné plnenie podľa §64 zákona č. 5/2004 Z. z. je vo svojej podstate zrealizovanie obchodu medzi zamestnávateľom, ktorý má povinnosť zamestnávať 3,2% osôb spomedzi svojich zamestnancov osoby so zdravotným postihnutím ale z rôznych dôvodov mu nevyhovuje túto povinnosť plniť, a osobou/subjektom týkajúceho sa dodania tovaru alebo poskytnutia služby s peňažným plnením. Takýmto subjektom môže byť v zmysle §64 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti aj integračný podnik. Keďže v zmysle §12 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z. o SE sa do celkového počtu 30% zraniteľných alebo znevýhodnených osôb spomedzi zamestnancov radia všetci takýto zamestnanci, ktorí sú v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času, a ak ide o znevýhodnené osoby podľa § 2 ods. 5 písm.

Diskriminácia pri Zamestnávaní v RSP

Podľa názoru autora je stanovenie ponuky práce iba pre invalidných zamestnancov vo vzťahu k registrovanému podniku v súlade s cieľom (národného, európskeho, medzinárodného) zákonodarcu a s princípom materiálnej rovnosti na trhu práce. Splnenie zákonnej požiadavky zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím nenapĺňa len literu zákona o sociálnej ekonomiky, no rovnako tak aj zákona o službách zamestnanosti, pričom je zrejme, že takéto rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v registrovanom sociálnom podniku, a tento (potencionálne diskriminačný) dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie, keďže tento cieľ je legitímny a požiadavka je primeraná.

Akcesorické Spoluvlastníctvo

Inštitút vlastníctva bytov a nebytových priestorov je nerozlučne spätý s pojmami spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu (ust. § 2 ods. 4 a ods. 5 BytZ), príslušenstvo domu, ako aj zastavaný a priľahlý pozemok (ust. § 2 ods. 6 BytZ). Tieto spoločné prvky domu spravidla nemožno reálne rozdeliť medzi jednotlivých vlastníkov, lebo by to bolo v rozpore s ich stavebnotechnickým aj účelovým určením. S vlastníctvom bytu a nebytového priestoru je teda ex lege nerozlučne spojené akcesorické spoluvlastníctvo uvedených predmetov vlastníctva. Toto spoluvlastníctvo je regulované výlučne BytZ, pričom nejde o podielové spoluvlastníctvo, ktoré je upravené v ust. § 136 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „OZ“). Toto spoluvlastníctvo je natoľko špecifické, že ho možno vymedziť ako osobitný druh podielového spoluvlastníctva (sui generis), čo potvrdil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 110/2011 z 3. 7. 2013. Ide teda o vedľajšie práva, v dôsledku čoho sa popri kategórii ideálneho a reálneho podielového spoluvlastníctva v právnej teórii, v tomto prípade, hovorí o tzv. akcesorickom, resp. „pridruženom“ spoluvlastníctve. To je nielen funkčne, ale aj právne závislé od základných práv, ktorými sú vlastnícke práva k bytom a nebytovým priestorom v dome podliehajúcom režimu BytZ. Akcesorita v tomto prípade predstavuje nerozlučnú spätosť spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu a prípadne aj k pozemku (zastavaného i priľahlého) s existenciou vecného práva k bytu alebo nebytovému priestoru. Inými slovami, akcesorita znamená, že spoluvlastnícky podiel k týmto predmetom sekundárneho vlastníctva vždy sleduje právny osud bytu alebo nebytového priestoru a priamo zo zákona prechádza na jeho nového nadobúdateľa. Všeobecná úprava tohto akcesorického spoluvlastníctva ako osobitného druhu spoluvlastníctva však v platnom OZ chýba.

tags: #podielove #vlastnictvo #navstevnik #zakon