
Tento článok sa zameriava na písomnú formu kúpnej zmluvy ako podmienku jej platnosti, pričom sa opiera o platnú legislatívu a judikatúru. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku, a to od všeobecných náležitostí až po špecifické prípady, ako sú kúpa bytu, nebytového priestoru alebo garáže.
Kúpna zmluva je upravená v § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Pre platnosť kúpnej zmluvy je nevyhnutné, aby spĺňala určité náležitosti, a to tak všeobecné, ako aj špeciálne, ktoré sa týkajú predmetu kúpy.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon, teda aj kúpna zmluva, musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Vôľa strán musí byť jasne prejavena a zameraná na vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností.
Zákon vyžaduje písomnú formu pre zmluvy o prevodoch nehnuteľností. To znamená, že kúpna zmluva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná. Požiadavka písomnej formy je splnená, ak je zmluva podpísaná oboma zmluvnými stranami. V zásade platí, že podpis prevodcu (predávajúceho) musí byť na kúpnej zmluve úradne osvedčený (notárom alebo obcou). Katastrálny zákon však z tejto podmienky pripúšťa výnimky, napr. ak ide o zmluvu vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.
Špeciálnu právnu úpravu má kúpno predajná zmluva na byt a nebytový priestor a predaj týchto nehnuteľností sa riadi aj ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. To, či je nejaký priestor bytom a teda aplikujú sa naň ustanovenia spomínaného zákona, treba posudzovať podľa kolaudačného stavu. V kúpnej zmluve na byt musí byť okrem všeobecných náležitostí kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka uvedené aj:
Prečítajte si tiež: Dôsledky čiastočného odkupu poistenia
Samostatne stojaca garáž (samostatný garážový box) aj so zastavaným pozemkom, sa predáva kúpnou zmluvou uzavretou podľa Občianskeho zákonníka. V kúpno predajnej zmluve na garáž je potrebné okrem špecifikácie účastníkom špecifikovať aj predmet prevodu, čiže samotnú garáž a to podľa listu vlastníctva, na ktorom je garáž zapísaná. Podrobnosti špecifikácie sú uvedené v § 42 ods. 2 katastrálneho zákona.
V praxi sa stáva, že sa predáva parkovacie miesto v bytovom dome. Často sa v tomto prípade predáva podiel na jednom nebytovom priestore. V prípade kúpy parkovacieho miesta takýmto spôsobom je potrebné sa vyporiadať aj s predkupných právom ostatných spoluvlastníkom.
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Na vykonanie vkladu je potrebné podať návrh na vklad na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor. K návrhu na vklad sa prikladá kúpna zmluva v dvoch vyhotoveniach a ďalšie prílohy, ktoré vyžaduje katastrálny zákon. Konanie o návrhu na vklad je spoplatnené správnym poplatkom.
Návrh na začatie katastrálneho konania musí obsahovať:
Kúpna cena nehnuteľnosti je vecou dohody zmluvných strán. Občiansky zákonník však v § 589 uvádza, že „Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.“ Cenovým predpisom, ktorý má na mysli Občiansky zákonník je zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, spolu s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. Následkom nerešpektovania cenových predpisov je relatívna neplatnosť časti kúpnej ceny upravujúcej kúpnu cenu. Neplatnou teda nebude celá kúpna zmluva.
Prečítajte si tiež: Podmienky zmluvy o pôžičke
Sú rôzne právne názory na otázku, či je možné odstúpiť od už „zavkladovanej“ kúpnej zmluvy. Prikláňame sa k názoru, že to možné je a na spôsobilý spätný prevod vlastníckeho práva v prospech pôvodného prevodcu je potrebná listina spôsobilá na vykonanie záznamu. Touto listinou môže byť napríklad „notárska zápisnica, z ktorej bude zrejmé, že účastník od zmluvy odstúpil, pričom druhá zmluvná strana odstúpenie nespochybňuje a je si vedomá právnych dôsledkov odstúpenia.“
Pri dohodovaní kúpnej ceny je potrebné tiež sa vyhnúť tomu, aby sa uzavretím kúpnej zmluvy nezastieral iný právny úkon napríklad zmluva darovacia. Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. U simulovaného konania, v ktorom absentuje vážnosť vôle, simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. V situácii, kedy simulované konanie vo svojej príčine (pohnútke) slúži k zastreniu iného právneho úkonu, hovoríme o dissimulovanom konaní. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedaná vôli subjektov, a ďalej že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. neprieči sa dobrým mravom.
Slovenský právny poriadok je v prípade právnych úkonov, kam patria aj zmluvy, postavený na princípe neformálnosti, čo v praxi znamená, že si môžete uzatvoriť zmluvu aj ústne, teda v inej ako písomnej forme. Takýto úkon bude platný (ak zákon priamo nevyžaduje písomnú formu právneho úkonu), plnenia na jeho základe poskytnuté nebudú vytvárať bezdôvodné obohatenie a máte možnosť sa domáhať plnenia protistrany (svojho zmluvného partnera), ak včas a riadne nesplní svoju povinnosť.
Prečítajte si tiež: Dopady novely zákona o opatrovaní