ZTP Zamestnanci, Pracovné Pomôcky a Metodika: Komplexný Prehľad

Dosiahnutie vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je pre každú organizáciu kľúčové. Systematické úsilie v tejto oblasti môže výrazne znížiť počet pracovných úrazov, chorôb z povolania, a minimalizovať riziko straty majetku a prerušenia výroby. Dôležitou súčasťou tohto úsilia je správne poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP).

Legislatívny Rámec a Povinnosti Zamestnávateľa

V novembri 2021 vstúpila do platnosti novela nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktorá upresňuje požiadavky na používanie OOPP. Táto novela reaguje na novovznikajúce nebezpečenstvá a riziká na pracoviskách.

Legislatíva jasne ukladá každému zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancom OOPP. Výber konkrétnych OOPP pre danú prácu je plne v kompetencii zamestnávateľa (vrátane SZČO), ktorý ho vykonáva na základe analýzy podmienok pracoviska a identifikovaných nebezpečenstiev a rizík. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom nielen OOPP, ale aj dezinfekčné, čistiace a umývacie prostriedky, a to s ohľadom na povahu vykonávanej práce.

Všetky náklady spojené s poskytovaním OOPP znáša zamestnávateľ a nesmie ich preniesť na zamestnancov, a to ani priamo, ani nepriamo. Finančná náhrada za OOPP nie je prípustná.

Školenie a Oboznámenie Zamestnancov

Dôležitou súčasťou efektívneho používania OOPP je kvalitné školenie. Zamestnanci musia jasne rozumieť, ako konkrétny OOPP chráni pri konkrétnej pracovnej činnosti. Školenie musí zahŕňať oboznámenie s nebezpečenstvami, rizikami a ohrozeniami, pred ktorými OOPP chráni. Zamestnanci musia byť preukázateľne poučení o správnom používaní, nosení, čistení a skladovaní OOPP. Je nutné zdôrazniť, že OOPP sa používajú určeným spôsobom a na určené účely po celý čas trvania nebezpečenstva. Návod na správne použitie by mal byť súčasťou príbalového letáku OOPP.

Prečítajte si tiež: Dodatkové náklady pri ZŤP

Charakteristika a Funkcie OOPP

OOPP sú určené na ochranu zamestnancov pred rizikami, ktoré by mohli ohroziť ich zdravie, bezpečnosť alebo život počas plnenia pracovných povinností. Zamestnávateľ poskytuje OOPP vtedy, ak nie je možné nebezpečenstvo vylúčiť alebo obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany, ani metódami a formami organizácie práce.

Poskytované OOPP musia byť schválené príslušnou autorizovanou skúšobňou (doklad o zhode výrobku a značka "CE") v súlade so zákonom č. 56/2018 Z.z.

V závislosti od vykonávaných pracovných činností sú pracovníci vystavení rôznym rizikám, krátkodobým aj dlhodobým. Niektoré zdravotné problémy vyžadujú dlhodobé vystavenie rizikám, ako napríklad strata sluchu spôsobená hlukom alebo astma z povolania a iné.

Povinnosti Zamestnanca

Zamestnanec je povinný podľa zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov dbať o svoju vlastnú bezpečnosť, ale aj o bezpečnosť a zdravie ostatných osôb, ktorých sa týka jeho konanie. Zamestnanec je povinný používať OOPP pridelené zamestnávateľom, riadne sa o ne starať a strážiť ich životnosť. V prípade poškodenia ochranného prostriedku je povinný to okamžite ohlásiť svojmu nadriadenému, ktorý musí zabezpečiť nápravu.

Ak zamestnanec OOPP nepoužíva, orgány inšpekcie práce nie sú oprávnené zamestnanca samotného pokutovať. Na dodržiavanie povinností zamestnanca dohliada iba zamestnávateľ, ktorý je povinný zamestnanca kontrolovať. Ten môže byť od orgánu inšpekcie práce pokutovaný v dôsledku vykonania kontroly, pri ktorej sa zistilo, že zamestnanec OOPP nepoužíva, hoci by mal, alebo má OOPP nedostačujúce s ohľadom na činnosť, ktorú pre zamestnávateľa vykonáva.

Prečítajte si tiež: Pomôcky a povinnosti pri zamestnávaní ZŤP

Pokiaľ zamestnanec utrpí pracovný úraz kvôli nedostatočnému používaniu OOPP, môže firma čeliť právnym krokom. Ak ochranné prostriedky zamestnanec nepoužíva alebo ich odmieta používať, dopúšťa sa tým vedome porušenia právneho predpisu, stáva sa nespôsobilým na výkon práce a zamestnávateľ mu môže udeliť sankciu v podobe zrážky zo mzdy alebo ho upozorniť na možnosť výpovede. V prípade, že zamestnávateľ preukáže, že po svojom zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, vyžadoval používanie OOPP, môže sa zbaviť právnej zodpovednosti.

Motivácia Zamestnancov k Používaniu OOPP

Presvedčiť zamestnancov, aby používali OOPP, môže byť niekedy zložité. Zamestnanec by mal byť naopak rád, že sa jeho zamestnávateľ zaujíma o bezpečnosť práce a záleží mu na ochrane zdravia svojich pracovníkov. Ak sa teda stretnete s tým, že pracovník odmietne používať ochranné prostriedky, možno budete musieť zmeniť svoj prístup. Pokiaľ chcete prinútiť svojich zamestnancov, aby používali svoje OOPP, máte možnosť vybrať si z niekoľkých metód. Niektoré metódy môžu na jedinca fungovať, iné nie. Všetky tieto metódy možno použiť samostatne, ale budú oveľa účinnejšie, keď ich skombinujete.

V otázkach týkajúcich sa OOPP majú povinnosti obe strany zamestnaneckého pomeru, teda ako zamestnávateľ, tak aj zamestnanec. Ako už bolo spomenuté, môžete mať dôvod na rozviazanie pracovného pomeru s tým zamestnancom, ktorý opakovane odmieta používať ochranné prostriedky. Aby ste podobným problémom predišli, ukotvite požiadavky na používanie OOPP v pracovnej zmluve alebo jej dodatku. Pridajte klauzulu, ktorá uvádza, že nosenie OOPP je povinné z dôvodu dodržiavania zákona o BOZP, a tým zamedzíte vytváraniu priestoru pre neistotu alebo tvrdenia o nevedomosti zo strany zamestnanca. Je potrebné tiež vedieť, že klauzula zamestnávate­ľa, nezbavuje zodpovednosti prideľovania OOPP a ich kontrolu. Poskytne iba oporu, ktorú zamestnávateľ potrebuje na riešenie prípadov, keď používanie OOPP zamestnanec odmieta.

Kritériá pre Výber OOPP

OOPP musia byť vyrobené tak, aby súčasne s poskytovaním ochrany zamestnancov zároveň zamestnancov neobmedzovali vo výkone a zabezpečovali účinnú ochranu pred existujúcimi a predvídateľnými nebezpečenstvami a nesmú zvyšovať riziko. Materiály, z ktorých sú OOPP vyrobené, nesmú nepriaznivo ovplyvňovať zdravie alebo bezpečnosť (napríklad spôsobovaním alergických reakcií), nesmú spôsobovať nadmerné dráždenie ani zranenie. Naopak musia byť čo najľahšie, čo najmenej obmedzovať tvár, oči, zorné pole a dýchaciu sústavu. Tam, kde prítomnosť viacerých nebezpečenstiev vyžaduje, aby zamestnanec používal súčasne viac druhov OOPP, musia sa OOPP dať navzájom kombinovať tak, aby boli proti týmto nebezpečenstvám účinné.

Zhoda a Návody na Používanie

OOPP sú pracovné nástroje, ktorých funkčnosť má za cieľ chrániť pracovníka pred rizikom pracovného úrazu. Musia spĺňať požiadavky Európskej únie a vyhlásenie o zhode. Kľúčové informácie pre užívateľov OOPP sú uvedené v návode na používanie, v ktorom je výrobca povinný uvádzať ochranné vlastnosti, ktoré výrobok poskytuje, ale aj podmienky, za ktorých možno ochranné vlastnosti očakávať.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre zamestnancov

OOPP je každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca. OOPP chráni zdravie a život každého pracovníka, ktorý ich používa. Vo väčšine prípadov rozhodujú o tom, či dôjde k pracovnému úrazu alebo nie. Aby boli tieto prostriedky účinné, musia spĺňať prísne požiadavky.

Spolupráca pri Výbere OOPP

Ponúknite zamestnancom, aby sa zúčastnili výberu OOPP. Ľudia bežne dávajú prednosť vybaveniu, ktoré si sami vyberú. Dáva im to pocit nezávislosti, individuality a kontroly. Dáva teda zmysel, že zamestnanci majú menší sklon nosiť OOPP, ktoré pre nich vyberiete bez ich vedomia alebo účasti. Ak kupujete vybavenie v obchode, zoberte svojho zamestnanca so sebou. Pokiaľ budete OOPP objednávať cez katalóg alebo e-shop, nechajte ich nahliadnuť a dajte im šancu sa k výberu tiež vyjadriť.

Kedy sú OOPP Potrebné

OOPP sú potrebné pri každej pracovnej činnosti, pri ktorej hrozí nebezpečenstvo úrazu, ale tiež vždy, keď nie je možné zaistiť minimalizáciu alebo úplné odstránenie rizika pracovného úrazu. Ak ochranné prostriedky napriek príkazu zamestnávateľa nenosíte, vystavujete sa nielen vysokému riziku zranenia, ale aj riziku neodškodnenia v prípade úrazu.

Správne Používanie OOPP

Správne používanie OOPP je kľúčové pre udržanie bezpečnosti práce. Nerešpektovanie pokynov správneho používania, ktoré udáva výrobca alebo zamestnávateľ, v mnohých prípadoch vedie k vážnemu pracovnému úrazu. Zamestnávateľ je povinný starostlivo oboznámiť a informovať svojich zamestnancov s nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie poskytnutého OOPP chráni, a poučiť ho o správnom používaní tohto OOPP a podľa potreby mu poskytnúť aj praktický výcvik. Zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku. Žiadne všeobecné pravidlá neexistujú. Vždy je potrebné školiť každý ochranný prvok zvlášť na použitie pri konkrétnej pracovnej činnosti.

Zamestnávanie Občanov so Zdravotným Postihnutím (ZŤP)

Legislatívny Rámec

Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZ“), ktorý tohtoročnými novelizáciami zavádza nové možnosti v tejto oblasti. ZSZ okrem povinností, ktoré ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, vytvára najmä poslednými novelami ZSZ právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza tak viacero možností, ako vytvárať vhodné pracovné podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím.

V roku 2008 bol ZSZ niekoľkokrát novelizovaný, a to zákonom č. 139/2008 Z. z. od 1. 5. 2008 (okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2008), zákonom č. 233/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2008 a zákonom č. 263/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 8. 2008. ustanovuje základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávanízamestnanca so zdravotným postihnutím v § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. pri zamestnávaní zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou môže zamestnávateľ podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. 3. zmeny v platení poistného na invalidné poistenie účinné od 1. 1. 2008 podľa zákona č. 461/2003 Z. z.

Povinnosti Zamestnávateľa Zamestnávajúceho ZŤP

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Povinný Podiel Zamestnávania Občanov so ZŤP

Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. Na základe prechodného ustanovenia v § 254 ods. Zamestnanec na účely ZSZ je podľa § 4 ZSZ fyzická osoba v pracovnom pomere podľa ZP alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. podľa § 226 ods. 2 Obchodného zákonníka, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Za zamestnanca sa na účely ZSZ nepovažujú zamestnanci cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť v zmysle zákona č. 308/1991 Zb.

Do 30. 4. Od 1. 5. Občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % sa od 1. 5. 2008 podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Podľa § 71 ods. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.

Posudzovanie Zdravotného Stavu

Posudzovanie zdravotného stavu na účely invalidity sa vykonáva:

• posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZSZPV“).
• porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z. z. a zákona č. 529/2006 Z. z. účinného od 1. 10. ktorý bol podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 invalidný a v období od 1. 1. 2004 do 30. 9. 2006 mu Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP (tento § bol nálezom ÚS zrušený 18. 7. ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 a do 30. 9. 2006 mu Sociálna poisťovňa nepreskúmala trvanie invalidity. Od 1. 10.

Podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 sa invalidita poistenca neurčovala prostredníctvom percentuálnej miery poklesu schopnosti jeho zárobkovej činnosti, preto novela ZSP účinná od 1. 10. 2006 v § 263a ods. u poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004 je 50 %. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z. bol schválený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 529/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa ZSP , ktorý nadobudol účinnosť 1. 10. 2006. Ustanovenie § 263a ZSP upravuje opätovné prehodnocovanie invalidity a rozhodovanie o nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení sumy týchto dôchodkov podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 poistencov, ktorým Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP účinného do 18. 7. 2006. O nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení ich sumy podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť z vlastného podnetu najneskôr do 30. 9.

ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. ZSP nerozoznáva invaliditu a čiastočnú invaliditu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP. Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 51 ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. V zmysle § 57 ods. 3 občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorý je určený podľa § 57 ods. Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok.

Chránené Dielne a Pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. splnením povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods.

Zmeny v Celkovej Cene Práce

Od 1. 5. 2008 už ZSZ v § 49 ods. 4 ZSZ neustanovuje pojem minimálnej celkovej ceny práce. Do 30. 4. 2008 bola v § 49 ods. 4 ZSZ ustanovená minimálna celková cena práce ako súčet minimálnej mzdy a odvodov za zamestnávateľa do poistných fondov. Od 1. 10. 2007 do 31. 12. 2008 platí minimálna mzda 8 100 Sk/mesiac, takže minimálna celková cena práce bola odvodená od minimálnej mzdy a predstavovala sumu: 8 100 + 2 853 = 10 953 Sk. Po novelizovaní ZSZ, s účinnosťou od 1. 5. 2008, § 49 ods. Priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za 1. až 3.

Podľa informácie zverejnenej na internetovej stránke www.upsvar.sk v kalendárnom roku 2008 zamestnávatelia na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadávajú zákazky alebo odoberajú výrobky alebo služby v sume 20 000 Sk/663,87 EUR, je to 0,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 64 ods. 2 ZSZ a § 64a ods. Odvod podľa § 65 ods. 1 ZSZ je 0,9-násobok celkovej ceny práce ustanovenej v § 49 ods. 0,8-násobok z 25 015 Sk je 20 012 Sk. 0,9-násobok z 25 015 Sk je 22 513,5 Sk.

Minimálny Vymeriavací Základ a Znížená Sadzba Poistného

2. Minimálny vymeriavací základ je minimálna mzda zamestnanca v pracovnom pomere odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na sociálne poistenie. Minimálna mzda zamestnancov so zdravotným postihnutím a mladistvých zamestnancov bola určená zníženou sadzbou iba do 31. 1. 2008, čiže do skončenia platnosti zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. S účinnosťou od 1. 2. 2008 platí nový zákon o minimálnej mzde, zákon č. 663/2007 Z. z. (ďalej len „ZMM“), ktorý zrušil pôvodný zákon č. 90/1996 Z. z. aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 450/2007 Z.

Podľa prechodného ustanovenia ZMM sa ustanovuje pre rok 2008 suma minimálnej mzdy (pre všetkých zamestnancov, teda aj pre zamestnancov so zdravotným postihnutím) ako suma mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou 8 100 Sk a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46,60 Sk. Suma mesačnej minimálnej mzdy sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún. Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou.

Na účely ZZP sa uplatňovala znížená sadzba poistného, a to za zamestnávateľa 5 % a zamestnanca 2 %, do 30. 4. 2008 v prípade, ak osoba so zdravotným postihnutím mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. 5. 2008, v súlade s novelou ZSZ, sa uplatňuje znížená sadzba v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Odvodové povinnosti zamestnávateľa za zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 20 %, najviac o 70 % v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy do 30. 4. 2008 a zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, najviac o 70 % v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy od 1. 5.

Zmeny v Platení Poistného na Invalidné Poistenie

3. Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie za invalidného zamestnanca od 1. 1. 2008Do 31. 12. Od 1. 1. 2008 podľa § 128 ods. Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie za takéhoto zamestnanca neplatil poistenec ani zamestnávateľ. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, aj keď nepožiadal o starobný dôchodok. Od 1. 1. 2008 poistné na invalidné poistenie platí aj tento poistenec, aj jeho zamestnávateľ. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Do 31. 12. Od 1. 1. 2008 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Podľa § 60 ods. 4 ZSP a § 62 ods. 3 ZSP sa však poberateľom invalidného dôchodku od 1. 1. 2008 započíta do obdobia trvania dôchodkového poistenia aj doba, počas ktorej poberali invalidný dôchodok.

Postup pri Udelení Predchádzajúceho Súhlasu

Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje v prvostupňovom správnom konaní miestne a vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad). Úrad rozhoduje len na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa a zamestnávateľovho písomného rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP. Úrad má povinnosť rozhodnúť do 30 kalendárnych dní od obdržania žiadosti, vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 kalendárnych dní.

- v § 63 ods. 1 písm. - v § 63 ods. 1 písm. e) ZP, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre vážne porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

#

tags: #ztp #zamestnanci #pracovné #pomôcky #metodika