
V súčasnej dobe, kedy je kladený čoraz väčší dôraz na zosúladenie pracovného a rodinného života, rastie aj dopyt po kvalitných službách v oblasti starostlivosti o deti. Mnoho ľudí preto uvažuje o založení živnosti zameranej na opatrovanie detí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a možnostiach podpory pre tých, ktorí sa rozhodnú pre tento podnikateľský zámer.
Slovenská republika ponúka rôzne formy finančnej pomoci pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), pričom jednou z nich je príspevok podľa § 54 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Počas pandémie COVID-19 bol realizovaný vládny projekt „Prvá pomoc“, cielený na podporu udržania zamestnanosti. Tento projekt sa aktualizoval a precizovali sa určité podmienky.
Príspevok na podnikanie predstavuje finančné prostriedky, ktorými štát prispieva na rozbehnutie podnikania. Ide o formu "nenávratnej pôžičky" pre živnostníkov, ktorú často využívajú mladí ľudia a začínajúci podnikatelia. Príspevok na začatie podnikania poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Písomnú žiadosť je potrebné podať v lokalite, kde plánujete podnikať. O finančnú podporu môžu požiadať len živnostníci, SZČO, ktorí podnikajú vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť, alebo vykonávatelia poľnohospodárskej výroby.
Dotáciu na podnikanie je možné použiť na pokrytie počiatočných nákladov. V začiatkoch podnikania, keď ešte biznis neprináša zisk, príspevok uľahčí financovanie výdavkov. Peniaze však nie je možné míňať na čokoľvek. Výdavky sa zapisujú do správy a pri kontrole sa predkladajú úradu práce. Medzi typické výdavky patrí výpočtová technika (počítače, notebooky) a spotrebný materiál (toner do tlačiarne). Na počítačovú zostavu s operačným systémom je možné minúť maximálne 1 660 €. Ak chcete z príspevku na podnikanie kúpiť iný typ tovaru alebo služby, je potrebné sa opýtať zamestnancov úradu práce.
Medzi základné podmienky pre získanie príspevku na podnikanie patrí:
Prečítajte si tiež: Vzorové príklady podnikateľských zámerov
Pravidelné informovanie úradu o čerpaní príspevku a prevádzkovaní vášho podnikania je nevyhnutné. Prvá správa sa predkladá po 12 mesiacoch. Jej obsahom sú doklady o vynaložených nákladoch za dané obdobie. Doklady a faktúry o tom, ako ste peniaze z príspevku minuli, musíte vo svojom účtovníctve evidovať po dobu 10 rokov od ukončenia záväzku s úradom o vykonávaní SZČ.
Na nenávratný príspevok pre začínajúcich podnikateľov majú nárok aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienky ani postup podania žiadosti sa nemení. O dotáciu musia požiadať písomne na ÚPSVaR. Po získaní príspevku musí podnikateľ predložiť úradu ostatné doklady o prevádzkovaní SZČ. Ide o doklady o použití všetkých získaných financií. Urobiť tak musíte do 6 mesiacov od uzavretia dohody. Výška príspevku na podnikanie pre ŤZP závisí od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v porovnaní s celoslovenským priemerom.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť je určený pre uchádzačov o zamestnanie (UoZ), ktorí sa rozhodnú začať podnikať ako SZČO. Podmienky pre získanie tohto príspevku sú:
Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva UoZ písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ. Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej SZČ, ktoré sa po predložení stávajú súčasťou žiadosti o príspevok. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku, t. j. 40 % výšky príspevku, poskytne úrad po predložení prvej správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Za každý rok prevádzkovania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, príjemca príspevku predkladá správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ najneskôr do 3 mesiacov od ukončenia 12 - mesačného prevádzkovania SZČ. Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas obdobia desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať SZČ, v prípade poskytnutia príspevku z fondov EÚ až do 31. 12. 2029.
Vládny projekt „Prvá pomoc“, cielený na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, realizovaný v rámci Slovenskej republiky ako aktívne opatrenie na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) sa aktualizoval a precizovali sa určité podmienky.
Prečítajte si tiež: Vytvorenie úspešného centra pre seniorov
Tieto opatrenia sa týkajú výhradne zamestnávateľov, ktorí majú zamestnancov a prevádzky zamestnávateľov sú povinne zatvorené alebo ich prevádzka je zakázaná na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR. Zamestnávateľ alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, a ich prevádzka alebo prevádzky sú povinne zatvorené, môžu požiadať o príspevok na náhradu mzdy zamestnanca vo výške 80 percent jeho priemerného zárobku, najviac však 1.100 EUR. Podmienkou je, že musí ísť o zamestnanca, ktorému nemôže byť pridelená práca z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 a 4 Zákonníka práce. Žiadosť na webovom sídle www.pomahameludom.sk neposiela a nevypĺňa zamestnanec, ale zamestnávateľ.
Po novom sú aktuálne podmienky v rámci prvej skupiny, ktoré musí zamestnávateľ splniť a v žiadosti ich splnenie čestne prehlásiť, nasledovné:
Predmetné opatrenia sa týkajú výhradne SZČO, ktorým sa znížil príjem oproti porovnávanému obdobiu. Tieto opatrenia sa týkajú SZČO, ktorá v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie (i) prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva - teda zatvorené prevádzky SZČO alebo (ii) ktorej poklesli tržby o najmenej 20 percent, v marci 2020 o 10 percent. SZČO môže požiadať o paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti. Po novom sú aktuálne podmienky v druhej skupine, ktoré musí SZČO splniť a v žiadosti ich splnenie čestne prehlásiť, nasledovné:
Ide o podporu zamestnávateľov, vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, zasiahnutých mimoriadnou situáciou, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti (prevádzky) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie. Subjekty v tejto skupine môžu požiadať o príspevok na náhradu mzdy zamestnanca. Za zamestnanca sa na účel tejto alternatívy považuje zamestnanec, ktorému zamestnávateľ prideľuje prácu, ale aj zamestnanec, ktorému nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Štát príspevok neposkytne, ak viac ako 50 % fondu mesačného pracovného času zamestnanca tvorí prekážka na strane zamestnanca (PN, OČR, a pod) alebo ak zamestnanec za toto obdobie čerpá dovolenku. Žiadosť na webovom sídle www.pomahameludom.sk neposiela a nevypĺňa zamestnanec, ale zamestnávateľ.
Opatrenie má dve alternatívy, pričom zamestnávateľ si môže vybrať len jednu z možností na celé obdobie poskytovania príspevku:
Prečítajte si tiež: Vytvorenie podnikateľského plánu
V rámci tejto možnosti môže zamestnávateľ požiadať, aby štát uhradil náhradu mzdy za čas, kedy zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 a 4 Zákonníka práce. Za čas, kedy zamestnávateľ môže prideľovať zamestnancovi prácu, platí náhradu mzdy zamestnancovi zamestnávateľ. V prípade príspevku na úhradu náhrady mzdy, štát zamestnávateľovi ako žiadateľovi o finančnú pomoc uhradí náhradu mzdy zamestnanca najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 880 EUR.
Aktuálne podmienky, ktoré musí zamestnávateľ v rámci tretej skupiny v prípade príspevku „Kurzarbeit“ splniť a v žiadosti ich splnenie čestne prehlásiť, sú nasledovné:
Ošetrovné je nemocenská dávka využívaná najmä na dieťa, avšak platí aj pre iných členov rodiny, vychádzajúce zo slov „ošetrovanie člena rodiny“. Poskytuje sa pri ošetrovaní a starostlivosti o vymedzený okruh osôb. Táto nemocenská dávka je upravená zákonom č. 461/2003 Z. z. v príslušnom tvare. Ošetrovné je naviazané na nemocenské poistenie a nevznikne tým zamestnancom, ktorí neplatia nemocenské poistenie (t. j. nie sú povinne a ani dobrovoľne nemocensky poistení).
Poistenec má nárok na ošetrovné, ak:
Dôležitou podmienkou nároku na ošetrovné je, aby poistenci nemali dlh na nemocenskom poistení v úhrne 5 eur alebo viac.
Ošetrovné sa poskytuje za konkrétne dni osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti. Zákon o sociálnom poistení hovorí jasne, že ošetrovné sa poskytuje raz a len jednému poistencovi.
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie môže byť u každého poistenca iné. Záleží to hlavne od toho, ako dlho bol nemocensky poistený. Podľa toho to môže byť obdobie predchádzajúceho roka, obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo aj iné obdobie. Podrobne upravuje určovanie rozhodujúceho obdobia na účely nemocenských dávok § 54 zákona o sociálnom poistení. Denný vymeriavací základ a pravdepodobný vymeriavací základ sa zaokrúhľujú na štyri desatinné miesta nahor.
Denný vymeriavací základ nesmie prekročiť denný vymeriavací základ určený z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy na Slovensku za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V roku 2021 je maximálna suma ošetrovného na jeden kalendárny deň 39,49154 eura. Výsledná suma ošetrovného vypočítaná ako súčin počtu dní osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti a sumy denného ošetrovného sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor.
K získaniu ošetrovného (na obdobie maximálne 14 dní) je v prvom rade potrebné tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré má k dispozícii len lekár. Lekár ho pri vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vystaví príslušnej osobe (napríklad tomu, kto ochorel). Potvrdenie je potrebné doručiť aj zamestnávateľovi. Sociálnej poisťovni (osobne alebo poštou) je potrebné doručiť túto časť tlačiva. Sociálna poisťovňa následne ošetrovné vypláca.
Ak sa staráte o osobu s ŤZP/ZŤP, môžete mať nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Tento príspevok je náhradou príjmu pre opatrovateľov, ktorí sa zväčša vzdávajú klasického zamestnania. Otázky ohľadne peňažného príspevku na opatrovanie upravuje Zákon č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Okrem príspevku na podnikanie a peňažného príspevku na opatrovanie existujú aj ďalšie možnosti finančnej podpory od Úradu práce:
Na čelo ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nastúpil Erik Tomáš, ktorý zaviedol mnoho zmien, napríklad v oblasti predčasných dôchodkov, minimálnej mzdy a pomoci pre rodiny.
Po tom, ako v apríli schválili poslanci návrh zákona, sa zruší skracovanie o 0,3 % za mesiac po 40 odpracovaných rokoch. Pre tých, ktorí sa narodili v roku 1967 a neskôr, sa potrebný počet odpracovaných rokov bude meniť v závislosti od strednej dĺžky života. Osoby narodené v rovnakom roku budú musieť na splnenie podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok získať rovnaký počet odpracovaných rokov. Podmienka na predčasný dôchodok už nebude 40 odpracovaných rokov. Nahradí ju potrebné odpracované obdobie, ktoré sa pre príslušný ročník určí ako rozdiel všeobecného dôchodkového veku pre príslušný kalendárny rok, a čísla 23.
Ďalšia zmena ministerstva bolo zvýšenie minimálnej mzdy. Zatiaľ ide len o návrh, ktorý šéf rezortu predložil na pripomienkové konanie. Spolu so štátnym tajomníkom Braňom Ondrušom chcú, aby sa minimálna mzda počítala ako 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Chceli by, aby takáto minimálna mzda bola zavedená už v roku 2026. Narásť by mali súčasne aj príplatky za nočné či prácu cez sviatky, alebo cez víkendy.
Spolu s rastom minimálnej mzdy vzrástli aj príplatky. Za prácu v sobotu dostane zamestnanec za každú hodinu práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume najmenej 50 % minimálnej mzdy za hodinu. Za prácu v nedeľu patrí zamestnancovi príplatok najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo v roku 2025 predstavuje sumu 4,31 eura. V prípade nočnej práce dostane najmenej 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 1,724 eura.
Tomášov rezort má tiež ambíciu pomáhať rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením. Jedným z opatrení štátu je aj to, že zvýšia príplatok k príspevku na opatrovanie detí zo 100 eur na 200 eur. Erik Tomáš pre portál Noviny povedal, že siahnu aj po eurofondoch, prostredníctvom ktorých chcú financovať odľahčovaciu službu. Štát ju má v pláne zaplatiť každému rodičovi, ktorý sa stará o zdravotne znevýhodnené dieťa. Na to bude ale potrebná zákonná úprava.
Odľahčovacia služba bude v troch kategóriách: ambulantná, pobytová a terénna. Minister informoval, že do konca budúceho roka chcú otvoriť 46 poradní, v ktorých poskytnú psychologické, sociálne a právne poradenstvo.
Polepšia si aj zamestnávatelia. Vopred dostanú príspevok až 90 % celkovej ceny práce, maximálne do výšky 1 318,50 eura počas šiestich mesiacov, a to vďaka projektu „právo na prvé zamestnanie“. Ten má pomôcť mladým ľuďom do 30 rokov zamestnať sa.
Ide o jednorazový príspevok vo výške 7 721 eur, k tomu dostane nový živnostník aj poradenstvo.
tags: #podnikatelsky #zamer #opatrovanie #deti #podmienky