
V dynamickom prostredí konkurzného práva zohrávajú podriadené pohľadávky kľúčovú úlohu pri určovaní poradia uspokojovania veriteľov. Tento článok sa zameriava na definíciu a význam podriadených pohľadávok v slovenskom právnom systéme, s dôrazom na ich špecifické aspekty a dopady na konkurzné konania.
Definícia spriaznených osôb je zakotvená v § 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Základným princípom je, že spriaznenou osobou je subjekt, ktorý je priamo alebo nepriamo personálne alebo majetkovo prepojený s úpadcom. Záväzky voči týmto osobám majú zásadný význam pri posudzovaní predlženia a platobnej neschopnosti dlžníka.
Podľa § 3 ods. 3 ZKR sa pri určovaní predlženia nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali ako podriadené pohľadávky, vrátane pohľadávok spriaznených osôb v súlade s § 95 ods. 3 ZKR. V prípade hodnotenia platobnej neschopnosti a medzery krytia sa podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 197/2022 Z.z. uspokojenie veriteľa spriaznenej pohľadávky považuje za rovnaké ako uspokojenie veriteľa pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti (§ 95 ods. 2 ZKR). Na prípadné zabezpečovacie práva pri pohľadávkach spriaznených veriteľov sa neprihliada, a to ani v prípade, ak by boli uplatnené prihláškou (§ 95 ods. 3 ZKR).
Spriaznený veriteľ nemôže hlasovať na schôdzi veriteľov a ani nemôže byť volený do veriteľského výboru v reštrukturalizácii podľa § 126 ZKR. Toto obmedzenie má zabezpečiť, aby spriaznené osoby nezneužívali svoje postavenie na úkor ostatných veriteľov.
Právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, môžu byť odporovateľné podľa § 57 a nasl. ZKR. Ak dlžník v primeranej lehote nevyhovie podnetu na odporovanie alebo písomne neuzná nárok veriteľa, veriteľ sa môže domáhať určenia neúčinnosti právneho úkonu. V prípade úspešného odporovania je veriteľ povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty.
Prečítajte si tiež: Zákon o Konkurze a Reštrukturalizácii a Podriadené Pohľadávky
Podľa § 59 ods. 1 ZKR je odporovateľný právny úkon, ktorým dlžník zvýhodnil niektorého veriteľa na úkor iných. Ak bol úkon urobený počas úpadku dlžníka alebo v období jedného roka pred začatím konkurzného konania, predpokladá sa, že dlžník konal s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov.
Podľa § 95 ods. 2 ZKR sa podriadené pohľadávky uspokoja až po uspokojení všetkých ostatných nezabezpečených pohľadávok. Ak prostriedky nestačia na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky. Zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.
Pre posúdenie pohľadávky veriteľa ako podriadenej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR sa pri jednoznačnom preukázaní spriaznenosti veriteľa s úpadcom zohľadňuje jedine časové hľadisko vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Moment vyhlásenia konkurzu je zároveň relevantný iba v súvislosti s tým, či bol vyhlásený pred účinnosťou novely ZKR realizovanou zákonom č. 348/2011 Z. z. alebo po nej.
V rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 7Cbi/7/2016-153, bol zamietnutý návrh na určenie iného poradia uspokojenia pohľadávky spriazneného veriteľa. Súd dospel k záveru, že ak bola pohľadávka prihlásená ako "iná pohľadávka", bolo popretie poradia tejto pohľadávky zo strany správcu dôvodné. Krajský súd v Bratislave potvrdil toto rozhodnutie, pričom zdôraznil, že pri konštatovaní spriaznenosti veriteľa s úpadcom je potrebné jeho pohľadávky čo do poradia zaradiť medzi pohľadávky, ktoré sa uspokojujú ako podriadené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou, či je možné aplikovať ustanovenie § 95 ods. 3 ZKR v znení účinnom od 1. januára 2012, určujúcim pohľadávky spriazneného veriteľa za podriadené pohľadávky, aj na pohľadávky vzniknuté pred 1. januárom 2012. Dovolací súd dospel k záveru, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na pohľadávky vzniknuté pred uvedeným dátumom, ak je veriteľ v čase vyhlásenia konkurzu spriaznenou osobou s úpadcom.
Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?
Dohoda o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov medzi úpadcom a spriaznenou osobou môže byť považovaná za odporovateľný právny úkon, ak došlo k zmenšeniu majetku úpadcu na úkor ostatných veriteľov. Súd môže určiť neúčinnosť takéhoto právneho úkonu a uložiť spriaznenej osobe povinnosť vrátiť plnenie do dotknutej podstaty.
V jednom prípade súd určil neúčinnosť dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov medzi úpadcom a spriaznenou osobou, pričom žalovaný bol povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 141.065,62 eura spolu s úrokom z omeškania. Súd zdôraznil, že zápočet pohľadávok bol zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktorý ukrátil uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov.
Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume
tags: #podriadená #pohľadávka #definícia