Podvodné vymáhanie dlhov: Komplexný pohľad na definíciu, formy a právnu ochranu

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku podvodného vymáhania dlhov v Slovenskej republike, pričom sa zameriava na definíciu podvodu, jeho formy, právnu ochranu a prevenciu. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený prehľad o tejto problematike a nástroje na ochranu pred podvodnými praktikami.

Definícia podvodu v slovenskom práve

Trestný čin podvodu je definovaný v § 221 zákona č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) ako úmyselné konanie, ktorým niekto obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Za takéto konanie hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky. Podvod sa radí do kategórie prečinov, pretože základná trestná sadzba za jeho spáchanie neprekračuje hranicu piatich rokov.

Uvedenie poškodeného do omylu je jedným zo základných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Práve v dôsledku uvedenia niekoho do omylu, či využitie niečieho omylu je možné od niekoho vylákať finančné prostriedky, či na jeho úkor obohatiť seba, alebo iného.

Definíciu omylu ustálil Najvyšší súd SR, ktorý napr. v konaní pod sp. zn. 3 Tdo 15/2014 zo dňa 03.12.2014 uviedol: "Omyl je rozpor predstavy so skutočnosťou, pričom v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle vykonávajúca majetkovú dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zvyklosti) preskúmať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Rovnako je potrebné brať do úvahy aj tzv. dodržanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu alebo ktorej omyl chce páchateľ využiť."

Ďalším veľmi podstatným pojmom pri trestnom čine podvodu je práve pojem miera opatrnosti. Len samotné klamstvo, či nepravdivá skutočnosť nie je sama o sebe uvedením do omylu. Každá osoba je iná, a každý vníma tvrdenia a konania iných osôb, na základe svojich životných skúseností a vedomostí, inak. Lož, ktorá môže uviesť do omylu jednu osobu, nemusí do omylu uviesť osobu inú. Preto je vždy nevyhnutné každé podozrenie z tohto trestného činu posudzovať osobitne a nepaušalizovať ho na všetky prípady.

Prečítajte si tiež: Nekalé praktiky pri vymáhaní dlhov

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť každej osoby, teda aj poškodeného. Každá osoba si musí počínať tak, aby nedošlo na škode na majetku. S tým súvisí práve aj obvyklá miera opatrnosti. Obvyklá miera opatrnosti spočíva v tom, že poškodený by mal v určitých prípadoch už na prvý pohľad rozpoznať, že sa jedná o nepravdivé skutočnosti.

Spôsobenie škody na majetku je ďalším nevyhnutným predpokladom na spáchanie trestného činu podvodu. Objektom proti ktorému smeruje protiprávne konanie páchateľa je cudzí majetok, pričom druh a forma vlastníctva nie sú v tomto prípade dôležité. Dôležitým pre posúdenie toho či majetok je alebo nie je cudzí je fakt či patrí, resp. nepatrí páchateľovi výlučne. Ak teda majetok nepatrí páchateľovi, resp. mu nepatrí výlučne jedná sa o majetok cudzí. Pod majetkom možno zase rozumieť veci, pohľadávky a iné majetkové práva.

Čo sa týka škody, škodou sa vo všeobecnosti rozumie nejaká ujma ktorá má majetkovú povahu. Škodu definuje § 124 TZ ako ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Na spáchanie trestného činu podvodu je potrebné aj tzv obohatenie sa na úkor iného. Obohatením podľa ustanovenia § 221 je rozmnoženie majetku páchateľa, ktoré môže nastať dvomi spôsobmi. Buď páchateľ tým že podviedol poškodeného zväčšil svoj majetok, alebo nevynaložil náklady, ktoré bol povinný vynaložiť. Pri podvode je teda významné úmyselné podvodné konanie, ktoré má iného uviesť do omylu.

Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3 Tdo 15/2014 zo dňa 03.12.2014 potvrdzuje už vyššie spomenuté, že objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok. Dodáva , že omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a pôjde oň vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu, alebo sa domnieva, že sa nemá čoho obávať. Omyl sa môže týkať i skutočností, ktoré majú len nastať, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v dobe, keď dochádza k obohateniu.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Uvedením do omylu páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom môže ísť o klamstvo alebo aj o nepravdivú informáciu. Podstatné skutočnosti zamlčí páchateľ, ktorý neuvedie pri svojom podvodnom konaní akékoľvek skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce alebo zásadné pre rozhodnutie podvádzanej osoby, pričom pokiaľ by tieto skutočnosti boli druhej strane známe, k plneniu z jej strany by nedošlo.

K dokonaniu trestného činu podvodu dochádza obohatením páchateľa trestného činu alebo inej osoby. Trestná sadzba za spáchanie trestného činu podvodu sa líši v závislosti od okolností za ktorých bol trestný čin spáchaný, najmä od výšky spôsobenej škody. Tú pre potreby trestného práva upravuje § 125 TZ.

Pri malej škode, ktorá predstavuje škodu prevyšujúca sumu 266,- €, je trestná sadzba až dva roky. Pri škode väčšej, čo je desaťnásobok škody malej (t.j. 2.666,- €) je trestná sadzba jeden až päť rokov, pričom v tomto prípade stačí konanie z nedbanlivosti. Ak páchateľ spôsobí tzv. značnú škodu, čo je stonásobok škody malej (t.j.26.600,- €) alebo ak spácha trestný čin z osobitného motívu alebo závažnejším spôsobom konania hrozí mu trest odňatia slobody na tri až desať rokov, pričom v týchto troch prípadoch už nepôjde o prečin ale o zločin. Napokon ak vznikne spáchaním trestného činu podvodu škoda veľkého rozsahu, čo je päťstonásobok škody malej (t.j.133.000,- €) alebo ak spácha trestný čin podvodu ako člen nebezpečného zoskupenia alebo za krízovej situácie môže byť odsúdený až na desať až pätnásť rokov.

Podvod pri zmluve o pôžičke

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. V praxi sa veritelia v prípade nevrátenia dlhu zo strany dlžníka, obracajú so žiadosťou o pomoc na orgány činné v trestnom a konaní. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť veľmi dôležitú skutočnosť, a síce to, že trestné právo má povahu tzv. ultima ratio, čiže nejakej poslednej možnosti. Inak povedané, ak je možné sa svojho práva domôcť prostriedkami občianskeho, či obchodného práva, potom je veriteľ povinný využiť najskôr tieto prostriedky.

Trestného činu podvodu sa pri zmluve o pôžičke možno dopustiť len ak páchateľ už v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke vedel, že peniaze nevráti. K tomu ustálená judikatúra uvádza, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu, sa zo subjektívnej stránky vyžaduje, aby páchateľ už v čase pôžičky konal v úmysle vypožičané peniaze nevrátiť vôbec, alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote, prípadne konal s vedomím, že peniaze nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť a že tým uvádza veriteľa do omylu. (R 57/1978). Nestačí teda len skutočnosť, že páchateľ nevrátil požičané peňažné prostriedky v dohodnutej lehote.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Ďalšie príklady podvodného konania

Trestný čin podvodu by mohol byť spáchaný aj v prípade návštevy reštaurácie, či iného podobného podniku, v ktorom by po využití služieb, či konzumácii jedla a nápojov zákazník nezaplatil. Aj tu by však bolo potrebné veľmi dôkladne skúmať, či zákazník takéto zariadenie navštívil už z úmyslom, že nezaplatí, resp. s vedomím, že nebude mať na zaplatenie, alebo či túto skutočnosť (že nemá dostatok peňazí na zaplatenie) zistil až na mieste. V prvom prípade by sa jednalo o podvod, s čím súhlasí aj Okresný súd Bratislava I, podľa ktorého: "Objednaný tovar v podniku je zákazníkovi poskytnutý zamestnancom podniku dobrovoľne, pričom zamestnanec podniku koná v omyle ohľadom zaplatenia ceny zo strany zákazníka. Prevzatie objednaného tovaru v podniku zákazníkom (páchateľom) na základe jeho dobrovoľného poskytnutia nemôže napĺňať obsah pojmu „zmocnenie“ v zmysle znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Povaha služieb poskytovaných v obdobných podnikoch (pohostinské prevádzky a im obdobné prevádzky) je logicky založená na tom, že zamestnanec podniku po objednaní služby a tovaru zákazníkom vychádza z predpokladu, že za tento tovar a službu je zákazník schopný zaplatiť a že z jeho strany aj k zaplateniu príslušnej ceny dôjde. Ak tomu tak nie je, ide o uvedenie do omylu v tejto otázke, a to bez ohľadu na to, či sa zákazník výslovne k otázke zaplatenia ceny vyjadrí, alebo nie, t. j. konkludentne." Na druhej strane, ak by zákazník náhle zistil, že nemá na zaplatenie a z podniku by odišiel, nejednalo by sa o podvod, pretože objektívna stránka trestného činu podvodu spočíva v úmyselnom konaní a vzhľadom na to, že úmysel by absentoval, nebol by naplnený jeden zo znakov trestného činu podvodu a k jeho spáchaniu by logicky dôjsť nemohlo.

V súčasnosti sa často hovorí o stáčaní kilometrov na vozidlách, či o potrebe zavedenia špeciálneho trestného činu, ktorý by pokrýval práve manipuláciu s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Podľa účinnej právnej úpravy však stáčanie kilometrov môže naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. "I. Preukázaná manipulácia s tachometrom motorového vozidla pri jeho predaji predstavuje naplnenie znaku uvedie do omylu predpokladaného pri trestnom čine podvodu, pretože počet najazdených kilometrov je pri predaji motorového vozidla jednou z podstatných skutočností určujúcich výšku jeho predajnej ceny. Cenu a atraktívnosť ojazdeného motorového vozidla určuje predovšetkým jeho technický stav, rok výroby a intenzita s akou bolo používané predchádzajúcim majiteľom."

Úverový podvod

Úverový podvod je špecifickým druhom podvodu. Podľa § 222 Trestného zákona, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Objektom je tu teda podobne ako je tomu pri klasickom podvode cudzí majetok. Rozdiel však spočíva v tom, že ide o majetok z ktorého sa poskytuje úver alebo záruka na úver. Úver vzniká na základe zmluvy o úvere, upravenej v Obchodnom zákonníku. Podľa § 497 ObchZ. sa zmluvou o úvere veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Čo sa týka záruky úveru ako objektu trestného činu, ide v podstate o ručenie v zmysle z. 513/1991 (Obchodný zákonník), kde § 303 uvádza, že kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom, pričom ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Na to aby konanie páchateľa bolo trestným je potrebné aby poškodeného uviedol do omylu v súvislosti s podmienkami na poskytnutie úveru.

Výška trestu odňatia slobody sa posudzuje obdobne ako pri trestnom čine podvodu (§ 221), a teda pri spôsobení malej škody je to trest odňatia slobody jeden až päť rokov. Pri spôsobení väčšej škody, alebo konania z osobitného motívu, alebo závažnejším spôsobom konania je trestná sadzba tri až desať rokov. Pri spôsobení značnej škody trest päť až dvanásť rokov. Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí škodu veľkého rozsahu, alebo ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie.

Špecifickým je odsek 2 § 222 TZ, podľa ktorého odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

Príklad z praxe

Páchateľ v predajni spotrebnej elektroniky W uzavrel zmluvu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., predmetom ktorej bol splátkový nákup spotrebnej elektroniky v hodnote 297,- Eur, pričom v úmysle získať úver na toto zariadenie ako svojho zamestnávateľa uviedol spoločnosť DHL Logistics Slovakia, s.r.o., a s typom pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s mesačným zárobkom vo výške 550,- Eur, keďže však z jeho strany neboli uhrádzané žiadne splátky v zmysle úverovej zmluvy, pristúpila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. k vykonávaniu zrážok z jeho mzdy, pričom sa zistilo, že menovaný nie je a nikdy nebol zamestnancom spoločnosti DHL Slovakia, s.r.o., čím poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, spôsobil škodu vo výške 321,07 Eur a teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, čím spáchal prečin úverový podvod podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 3 písmeno e), odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Naopak, podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa obžalovaná X oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen ktorá jej kládla za vinu spáchanie zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mala spáchať tým, že spoločne W vystupujúc pod vymyslenými totožnosťami zamestnancov tajnej služby Ministerstva obrany SR sa po vzájomnej dohode v presne nezistenom čase najneskôr dňa 02. 10. 2006 nakontaktovali z utajených telefónnych čísel na Y ktorému oznámili, že bol zaradený do tajných zložiek Ministerstva obrany SR a že v prípade spolupráce s nimi, mu bude do konca roku 2013 vyplatená suma 120 000,- Eur, z toho výsluhový dôchodok vo výške 90 000,- Eur a pre jeho manželku a syna suma 30 000,- Eur, s čím poškodený súhlasil, pričom následne v období od 02. 10. 2006 do 10. 10. 2013 obvinený poškodeného viacerými telefonátmi pod rôznymi vymyslenými totožnosťami vplyvných osôb presvedčili, že na účel jeho zaradenia do tajnej služby im má vopred zaslať finančnú hotovosť, ktorá sa mu zhodnotí vo výsluhovom dôchodku, pričom takto od poškodeného vylákali v rôznych čiastkach peniaze, ktoré poškodenému prikázali vložiť na bankové účty čo poškodený v presvedčení, že sa stane tajným agentom, a že plní úlohy pre …

Vymáhanie dlhov inkasnými spoločnosťami a právna ochrana spotrebiteľa

Bežný človek sa s inkasnou spoločnosťou najčastejšie „stretne“ tak, že zo schránky vytiahne list s výzvou na zaplatenie určitej peňažnej čiastky. Jeho odosielateľom však nebýva exekútor, advokát ani veriteľ pohľadávky, ale obchodná spoločnosť (s.r.o. či a.s.), ktorá označí účet, na ktorý treba v stanovenej lehote zaplatiť. V liste často chýba zrozumiteľná informácia o tom, z akého vzťahu dlh vzišiel, označenie (pôvodného) veriteľa a rozdelenie výšky dlhu na istinu a príslušenstvo. Neskôr sa pridajú aj telefonáty či iné formy kontaktu. Tlak sa stupňuje a mnoho dlžníkov nakoniec zaplatí, hoci im nie je vždy jasné, z akého dôvodu vlastne platia, príp. prečo vymáhači požadujú práve predmetnú sumu. Aj takto funguje vymáhanie pohľadávok tzv. inkasnými spoločnosťami. Na slovenskom trhu ich pôsobí mnoho; väčšinu nájdete v zozname členov Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS).

Postavenie inkasnej spoločnosti môže byť z právneho hľadiska v zásade dvojaké:

• Inkasná agentúra je „len“ poverená vymáhaním záväzku: Skutočný veriteľ vašej pohľadávky (typicky banky, iní poskytovatelia úverov, poisťovne apod.) agentúru poverí, aby robila kroky vedúce k vymoženiu pohľadávky. Osoba veriteľa teda zostáva nezmenená (naďalej dlhujete tomu, komu ste boli povinní platiť od začiatku).
• Inkasná agentúra pohľadávku odkúpi: Pôvodný veriteľ môže za určitých podmienok pohľadávku na vymáhačskú spoločnosť postúpiť. Postúpenie pohľadávky vám musí byť podľa zákona bez zbytočného odkladu oznámené. Dokiaľ sa tak nestane, môžete plniť aj pôvodnému veriteľovi. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, stane sa novým veriteľom vymáhačská firma.

Obmedzené možnosti vymáhania

Či sa už inkasná firma stala vlastníkom pohľadávky alebo ju len vymáha za iného, platí, že má obmedzené možnosti vymáhania pohľadávky. Vymáhačské firmy môžu sami vykonávať iba administratívne a „psychologické“ úkony, ktoré vás majú motivovať, aby ste pohľadávku uhradili bez súdneho a následného exekučného konania (napr. zasielať výzvy, komunikovať s vami či dojednávať splátkový kalendár).

Na exekúciu potrebuje inkasná spoločnosť exekučný titul (najčastejšie súdne rozhodnutie) a exekútora. Inkasná spoločnosť sama nemôže siahnuť na váš majetok (príjem, účet, hnuteľné veci či nehnuteľnosti). Aby mohla byť pohľadávka nútene vymožená, musí najskôr získať exekučný titul (súdne rozhodnutie, platobný rozkaz, príp. notársku zápisnicu s vaším súhlasom s vykonateľnosťou, rozhodcovský rozsudok apod.); až s ním sa môže obrátiť na exekútora.

Ak sa budete na súde brániť, môže len samotné získanie právoplatného súdneho rozhodnutia trvať doslova roky. Následnú exekúciu môže realizovať iba štátom určený exekútor - v žiadnom prípade teda nejde o pracovníka inkasnej agentúry („inkasného kontrolóra“ či „inkasného špecialistu“). Zoznam exekútorov nájdete na stránkach Slovenskej komory exekútorov. O prebiehajúcej exekúcii musíte byť riadne vyrozumení a aj proti tejto sa pred samotným zabavením majetku môžete efektívne brániť.

Obmedzené možnosti kontaktovania spotrebiteľa

Pokiaľ je vymáhaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy (t. j. vy ste v postavení spotrebiteľa a pôvodný veriteľ je podnikateľom) inkasná spoločnosť (v zmysle § 9a zákona o ochrane spotrebiteľa):

• nemôže požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré jej vymáhaním vznikli,
• nemôže posielať svojich zamestnancov, aby vás navštevovali doma či v práci,
• vás nesmie za účelom vymáhania kontaktovať počas sviatkov, dní pracovného pokoja a počas pracovných dní v čase po 18. hodine.

Čo robiť, ak sa na vás obráti vymáhačská firma?

Keď dostanete list od inkasnej agentúry, nemusíte sa báť, že by vám deň po termíne na zaplatenie zaklopal na dvere exekútor; od toho ste v drvivej väčšine prípadov ešte veľmi ďaleko.

1. Preverte si, či dlh existuje: Požiadajte inkasnú spoločnosť o zaslanie dokumentov preukazujúcich existenciu dlhu (zmluva, faktúra, upomienka atď.). Ak dokumenty máte, ale ani po ich prečítaní sa nedokážete dobre zorientovať, poradí advokát.
2. Skontrolujte splatnosť pohľadávky: Ak inkasná firma vymáha dlh, ktorého splatnosť nastala dávnejšie, než 3 roky dozadu, nebol z vašej strany písomne uznaný a zároveň ani nebol nikdy zažalovaný na súde, spravidla postačí, ak namietnete premlčanie.
3. Overte si, či veriteľ neporušil zákon: Skontrolujte, či veriteľ pri poskytovaní úveru neporušil niektoré povinnosti. Ak inkasná spoločnosť vymáha pohľadávku v správnej výške, najlepšie, čo môžete urobiť, je zaplatiť. Ak na to nemáte hneď, môžete dlh aj bez dohody s firmou postupne dobrovoľne splácať na jej účet po menších čiastkach. Nikdy neplaťte nič bez potvrdenia či záznamu o platbe. Pokiaľ vám bude ponúknutý podpis dohody o splátkach, bez porady s právnikom nič nepodpisujte - v týchto dohodách je takmer vždy ukryté uznanie dlhu, ktoré predlžuje premlčaciu dobu.

Daňové podvody: Karuselové podvody a daňová kontrola

Karuselové podvody v slangu daňovej rétoriky znamenajú v princípe kruhovo-reťazcové podvody, kde sa realizuje podvodný obchod v rámci určitého reťazca firiem (najčastejšie minimálne päť v rámci vnútroštátneho reťazca alebo tri v rámci cezhraničného reťazca) s cieľom scudziť štátu daňové zdroje z vratiek dane z pridanej hodnoty, ktorú na niektorom článku reťazca podvodne odčerpajú a o výnos z daňovo-trestného i podvodného zisku sa podelia. Karuselový podvod môže byť realizovaný so skutočným pohybom tovaru alebo len s fiktívnym (t. j. len papierovo).

Karuselové podvody fungujú v celej Európskej únii, preto je na mieste pamätať aj u slovenských serióznych podnikateľov na prevenciu. Súčasne však platí, že takmer vždy firma zainteresovaná do reťazca karuselového podvodu tak koná so súhlasom a spoluúčasťou jej majiteľa. „Taxikár“ v rámci karuselových podvodov je slangový názov pre firmu - daňový subjekt v reťazci, ktorý „privezie“ odčerpanie podvodnej vratky DPH na svojej časti spolufakturovaného obchodu. Niečo podobné bol pojem „biely kôň“ v rámci taktiky podsvetia, kde na podvodné živnostenské listy vybavené na bezdomovcov, ťažko chorých a starobných dôchodcov alebo za úplatu náborovaných nezamestnaných prevzali aj v SR z veľkoskladov a od dodávateľov „na faktúre“ miliónové objemy tovaru, ktorý však v čase splatnosti faktúry už nikto nikdy nezaplatil. Biely kôň bol následne buď zlikvidovaný, alebo na ňom zostala visieť trestnoprávna zodpovednosť za podvod.

Najčastejšie prípady karuselových podvodov sa týkajú poľnohospodárskych komodít (ako obilie, cukor, mäso) a technických tovarov (napr. elektronika, textil, výrobné zariadenia), ale i sporných služieb s vysokou mierou dôkaznej núdze (napr. softvérové, sprostredkovateľské či poradenské služby). Väčšinou ide o spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré sú na trhu len krátko, ale už vykazujú veľké obraty tovaru a žiadajú prevažne len čerpania vratiek bez platby DPH. Z hľadiska Slovenska je boj proti podvodom na DPH prioritou daňovej kontroly a pri veľkých finančných objemoch aj špecializovaného útvaru.

Daňová kontrola a daňová obrana

Najlepším východiskom daňovej obrany je priebežná daňová prevencia, ktorú odporúčame nepodceňovať. Napríklad pri daňových výdavkoch využívať daňový rozlišovací test (analýza pre a proti), čo zo zaplatených nákladov a zaúčtovaných položiek do daňového účtovníctva zahrnúť a čo nie. Jadrom daňovej obhajoby sú odborné znalosti a rutinné skúsenosti. Vyše dvadsaťpäť rokov (1989 - 2014) novodobej ekonomickej éry na Slovensku a s tým súvisiacej daňovej praxe už stihlo priniesť dostatok skúseností aj v oblasti zdaňovania. Aj napriek tomu, že súčasná finančná (daňová správa) v SR patrí stále ešte k najmladším na svete.

Ak cítite nesystémové prvky a neštandardný prístup v konaní daňového úradu alebo jednoducho nesúhlasíte s výrokom záverov daňovej kontroly, je múdre brániť sa. Najmä ak ide o polemické konanie, kde daňový úrad zjavne koná nie na základe objektívne a dôsledne preukázanej reality, ale len na základe subjektívnej domnienky.

Stratégia riešenia daňových sporov: Piliere úspechu

Pri riešení daňových sporov je dôležité sledovať určité atribúty, ktoré zvyšujú šancu na úspech. Medzi kľúčové piliere patria:

1. Sila argumentov: Profesionálny a sofistikovaný prístup.
2. Znalosť procesu: Aplikovať striktne presný proces v daňovom konaní pri daňovej obhajobe.
3. Skúsenosti: Oprieť sa o služby skúsených a dlhoročne ostrieľaných daňových odborníkov.
4. Koordinácia a priori: Vždy sa usilovať daňový spor urovnať hladko.
5. Vzory z daňových judikátov: Využívať maximálne súdne rozhodnutia vo veciach daní (tzv. daňové judikáty).
6. Postoj: Naučiť sa produktívnemu postoju pri daňových sporoch.

tags: #podvodne #vymahanie #dlhov #definícia