
Efektívne riadenie pohľadávok je nevyhnutnou činnosťou každého podnikateľského subjektu, ktorá ovplyvňuje jeho majetkovú štruktúru, likviditu a ekonomickú prosperitu. Pohľadávky nie sú len ekonomickou kategóriou, ale aj objektom riadenia. Už samotný názov tohto príspevku naznačuje, že bude orientovať pozornosť čitateľov len na niektoré úseky práce s pohľadávkami. Táto činnosť je nevyhnutná nielen vo veľkých podnikoch s veľkým počtom obchodných partnerov a značným rozsahom pohľadávok a ich vysokou hodnotou, ale je vysoko dôležitá aj pre podniky stredné a malé.
Pohľadávkou sa rozumie právo veriteľa požadovať určité plnenie (napr. peniaze) od dlžníka. Povinnosť dlžníka na plnenie veriteľovi sa označuje ako záväzok (dlh). Pohľadávka a záväzok sú antonymá, t. j. slová protikladného významu. Vyjadrujú jednu obchodnú operáciu medzi dvoma osobami, a to z pozícií obidvoch jej účastníkov. Hodnotovo sú rovné. Vznik pohľadávky u jedného účastníka obchodného vzťahu je vždy spojený so vznikom záväzku u druhého účastníka. Zánik pohľadávky je i zánikom záväzku. Ak dôjde k čiastočnému zániku pohľadávky, je s tým spojený i rovnako veľký čiastočný zánik záväzku. Pohľadávka je predmetom občianskoprávnych vzťahov. Predmetom týchto vzťahov sú veci a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty (§ 118 Občianskeho zákonníka). Do kategórie práv patria aj pohľadávky.
Pohľadávky sú súčasťou aktív podnikateľského subjektu, sú jeho majetkom. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka je obchodným majetkom podnikateľa súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na podnikanie. Pretože pohľadávka je jedným z druhov majetku, je možné s ňou nakladať obdobne ako s ostatným majetkom. K pohľadávkam je možné vytvárať opravné položky, je možné ich vyradiť z majetku, pohľadávky je možné postúpiť (predať) alebo darovať.
Pohľadávka vzniká vždy, keď dochádza k časovému posunu medzi dodávkou nehnuteľnej alebo hnuteľnej veci, či poskytnutím služby alebo prevodom práva a úhradou za ne. Pri bezprostrednej priamej úhrade pohľadávka nevzniká. Bezprostrednou priamou úhradou sa rozumie taký spôsob úhrady, keď účastník obchodného vzťahu povinný k úhrade túto vykoná bez akéhokoľvek časového odkladu pri prevzatí veci či služby alebo prevzatí práva. Vznik tohto typu pohľadávky je spojený so vznikom výnosu u veriteľa odplatným prevodom vlastníckeho práva z veriteľa na dlžníka, napr. Vedľa pohľadávok vzniknutých v súvislosti s podnikateľskou či inou obdobnou činnosťou môžu byť v majetku fyzickej alebo právnickej osoby aj pohľadávky nadobudnuté odplatne alebo bezodplatne.
Oceňovanie majetku pre účely účtovné upravujú ustanovenia § 24 až § 27 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje obdobný postup ako pri oceňovaní iného majetku. S uplatnením zásady historického ocenenia je pohľadávka po celú dobu svojej existencie ocenená cenou, v ktorej do majetku účtovnej jednotky vstúpila. Cenu pohľadávky je možné znižovať len prechodne, a to nepriamo prostredníctvom opravnej položky.
Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?
Pre účely účtovné sú pohľadávky s výnimkou záloh na obstaranie dlhodobého majetku zahrnuté v obežných aktívach. Takto sú pohľadávky klasifikované napriek tomu, že i v účtovníctve sa členia na pohľadávky dlhodobé a krátkodobé. Kritériom pre určenie, či je pohľadávka dlhodobá alebo krátkodobá, je dohodnutá doba splatnosti. Je to doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky splatiť. Do kategórie dlhodobých pohľadávok sa zaraďujú pohľadávky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok. Pri zostavovaní účtovnej závierky rozhoduje o zapísaní pohľadávky do príslušného riadka súvahy zostatková doba splatnosti platná v okamihu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje.
V podvojnom účtovníctve sa pohľadávky účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 3 - Zúčtovacie vzťahy. Do tejto účtovej skupiny patria dlhodobé a krátkodobé pohľadávky voči odberateľom a poskytnuté preddavky dodávateľom s výnimkou preddavkov na dlhodobý majetok. Rozlíšenie na dlhodobé a krátkodobé pohľadávky vo vzťahu k dohodnutej dobe splatnosti sa zabezpečí v analytickej evidencii k jednotlivým účtom.
Pohľadávky v jednoduchom účtovníctve sa evidujú v knihe pohľadávok.
a) dlžníkoch (napr.
b) pohľadávkach v peňažnom vyjadrení (napr.
Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume
c) poskytnutých preddavkoch (napr.
d) poskytnutých úveroch (napr.
e) pohľadávkach dane z príjmov (napr.
f) pohľadávkach nepriamych daní (napr.
Vznik a zánik pohľadávky sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Pri odpise pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania sa účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a v rámci uzávierkových účtovných operácií v tom účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka o upustení od vymáhania pohľadávky rozhodla, aj do príjmov zahrnovaných do základu dane.
Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky
Popri majetkovo-účtovných aspektoch má vznik pohľadávky aj svoje daňové aspekty. Pohľadávka súvisí s realizáciou výkonov podniku, z ktorých tržby sú predmetom zdanenia daňou z príjmov. V prípade podvojného účtovníctva sú tržby zdaňované dokonca bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zinkasované. K pohľadávke sa zároveň viažu aj dane nepriame ako súčasť vyfakturovanej hodnoty výkonov, ktoré sa v zmysle súčasnej legislatívy musia účtovať pri realizácii výkonov a následne odviesť do štátneho rozpočtu bez ohľadu na to, či boli od odberateľa zinkasované. Preto sa daňová legislatíva snaží zmierniť nepriaznivé dosahy vyplývajúce zo zdanenia neprijatých úhrad, ale zároveň sa snaží tiež zabrániť špekulatívnym konaniam s pohľadávkami. Zákon o dani z príjmov teda umožňuje daňovníkom za vymedzených podmienok odpísať pohľadávky po lehote splatnosti aj do daňových nákladov, vymedzuje tiež podmienky pre daňovú akceptáciu opravných položiek k pohľadávkam a vymedzuje aj pravidlá pri uplatnení pohľadávok do daňových výdavkov pri ich postúpení.
Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Odpísanie pohľadávky nemožno stotožňovať s jej zánikom. Zánik pohľadávky je len jedným z dôvodov jej odpísania z majetku. Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov. Možnosť jednorazového odpisu pohľadávok do daňových výdavkov po prvýkrát upravil zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v ustanovení § 24 ods. 2 písm. s) platnom od 1. 1. 2000. V tomto ustanovení presne vymedzil okolnosti, za ktorých je možné považovať výdavok vo výške odpisu pohľadávky za daňový výdavok. V súčasne platnom zákone č. 595/2003 Z. z. Ešte pred rozborom jednotlivých prípadov jednorazového odpisu je potrebné uviesť niekoľko všeobecných informácií týkajúcich sa možnosti jednorazového daňového odpisu pohľadávok. Predovšetkým, že táto priaznivá úprava sa nepoužije, ak menovitá hodnota pohľadávky alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením bola už odpísaná na ťarchu výsledku hospodárenia. Ak účtovná jednotka v beznádeji nad nedobytnosťou a v snahe vyčistiť saldokontá účtovne v minulosti pohľadávku odpísala a teraz sa napr. dozvie, že jej dlžník zomrel, nemôže už pohľadávku znovu zobrať do účtovníctva a daňovo jednorazovo odpísať. V zásade síce takto z účtovného hľadiska postupovať možno (napr. Pri uplatňovaní jednorazového odpisu pohľadávky je potrebné preverovať, či nie je k pohľadávke vytvorená zákonná opravná položka. Pokiaľ by tomu tak bolo, je potrebné pri uplatnení daňového nákladu zohľadniť aj túto opravnú položku zahrnutú do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Úprava sa vykoná v súlade s § 17 ods. 30 písm. b) zákona o dani z príjmov zvýšením základu dane o sumu opravnej položky a znížením základu dane o daňovo uznaný odpis pohľadávky.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov môžu uplatniť daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva podľa slovenských predpisov a zisťujúci základ dane z takto vykázaného výsledku hospodárenia a daňovníci, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a zisťujú základ dane z tohto výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným predpisom alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslili, ak by účtovali v sústave podvojného účtovníctva [§ 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov]. Odpis pohľadávky na ťarchu daňových výdavkov sa uznáva do výšky menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva a do výšky obstarávacej ceny alebo neuhradenej časti, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením. Zákon o dani z príjmov teda obmedzuje využitie tohto ustanovenia aj vo vzťahu k oceneniu pohľadávok. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov možno uplatniť len pri pohľadávkach ocenených menovitou hodnotou (vlastné pohľadávky) a pri pohľadávkach nadobudnutých postúpením. V prípade, že účtovná jednotka odpíše do nákladov pohľadávku nadobudnutú vkladom do základného imania, darovaním alebo zdedením, pôjde o odpis daňovo neuznaný. Príslušenstvo na účely odpisu pohľadávok definuje zákon o dani z príjmov priamo v § 19 ods. 2 písm. h). Treba ním rozumieť len úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu jej oneskorenej úhrady. V porovnaní s príslušenstvom pohľadávky, ktoré je definované vo všeobecnom záväznom predpise - § 121 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom na účely dane z príjmov nie je úrok (odplata za užívanie požičanej istiny). V § 19 ods. 2 písm. h) je zavedená aj legislatívna skratka „príslušenstvo“ pre použitie tejto definície aj v ostatných ustanoveniach zákona o dani z príjmov. Zaujímavé je si povšimnúť, že na rozdiel od odpisu pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. i) a r), ktorý je uznaným daňovým výdavkom, len ak ide o pohľadávky zahrnuté do zdaniteľných príjmov, v prípade jednorazového odpisu pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. h) neexistujú takéto vecné obmedzenia. Ak teda daňovník eviduje pohľadávku napr. z titulu poskytnutej pôžičky či zálohy (táto pohľadávka pri svojom vzniku nebola účtovaná do výnosov a zahrnutá do zdaniteľných príjmov) a nastane niektorá z relevantných skutočností (napr. súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka), možno aj takúto po.
Konkurz predstavuje špecifickú situáciu, ktorá má významný dopad na pohľadávky a ich vyradenie z účtovníctva. Ak je na dlžníka vyhlásený konkurz, veriteľ musí prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu v zákonom stanovenej lehote. V rámci konkurzného konania sa zisťuje majetok dlžníka a uspokojujú sa pohľadávky veriteľov.
Ak je zrejmé, že pohľadávka nebude v konkurze uspokojená, alebo bude uspokojená len čiastočne, veriteľ môže pristúpiť k vyradeniu pohľadávky z účtovníctva. Toto vyradenie sa účtuje ako náklad (odpis pohľadávky). V prípade, že pohľadávka bola predtým zahrnutá do základu dane z príjmov, odpis pohľadávky môže byť daňovo uznateľný, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom o dani z príjmov.
Vyradenie pohľadávky z účtovníctva má dopad na účtovnú závierku veriteľa. Znižuje sa hodnota aktív a zvyšujú sa náklady. V prípade daňovo uznateľného odpisu pohľadávky sa znižuje aj základ dane z príjmov.
tags: #pohľadávka #vyradená #z #účtovníctva #konkurz #dopad