Ako sa brániť proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy: Žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu

Podnikatelia a občania sa v rámci svojich aktivít často stretávajú s orgánmi verejnej správy. Aké sú možnosti obrany proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy? Čo robiť, ak nesúhlasíte s rozhodnutím Inšpektorátu práce alebo daňovej kontroly, napr. o uložení pokuty pre porušenie zákonných povinností? Existuje niekoľko spôsobov, ako sa brániť voči takémuto rozhodnutiu orgánu.

Možnosti obrany proti rozhodnutiam správnych orgánov

V prípade, že podnikateľ alebo občan nesúhlasí s rozhodnutím správneho orgánu, má k dispozícii niekoľko možností, ako sa proti nemu brániť. Medzi tieto možnosti patrí odvolanie, obnova konania a správna žaloba. Je dôležité poznať svoje práva a možnosti, ako sa účinne brániť proti rozhodnutiam, ktoré považujete za nespravodlivé alebo nezákonné.

Odvolanie ako riadny opravný prostriedok

Odvolanie je vyjadrením nesúhlasu s rozhodnutím správneho orgánu. Podať odvolanie je možné na základe stanovených podmienok. Odvolanie je možné podať spravidla proti všetkým rozhodnutiam súdu prvého stupňa. Treba však prihliadať aj na konkrétnu situáciu a konkrétny spor, či je odvolanie možné.

Lehota na podanie odvolania

V každom prípade sa však musí dodržať zákonná lehota pre podanie odvolania, ktorou je spravidla 15 dní. Je potrebné dodržať túto lehotu, inak bude mať za následok zamietnutie odvolania. Lehota je zachovaná, ak odvolanie podáte posledný deň na pošte.

Príklad: Jozef vlastní firmu, v ktorej vyrába produkty zo skla. Firma zamestnáva aj zamestnancov. Inšpektorát práce mu udelil pokutu vo výške 10 000 eur za porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Rozhodnutie mu bolo doručené dňa 10.1.2020. V tomto prípade je lehota na podanie odvolania 15 dní, ktorá uplynie 25.1.2020 (sobota). Keďže posledný deň lehoty pripadá na víkend, lehota sa predlžuje na najbližší pracovný deň (pondelok 27.1.2020). 27.1.2020 je teda posledný deň na odvolanie.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Náležitosti odvolania

Rovnako musí odvolanie obsahovať podstatné náležitosti.

Rozhodovanie o odvolaní

Spravidla o odvolaní rozhoduje nadriadený orgán. Nadriadený orgán môže rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Nadriadený orgán - orgán, ktorý je nadriadený nižšiemu orgánu. Napr. ak rozhodol Inšpektorát práce, nadriadeným orgánom je Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR, ktorý rozhodne o odvolaní.

Pri odvolacom konaní je dôležité, aby bol skutkový stav veci dostatočne zistený. Ak sú účastníkom konania viaceré osoby (napr. v stavebnom konaní), musia s novým rozhodnutím všetci súhlasiť.

Obnova konania

Ďalším prostriedkom, ktorým možno napadnúť rozhodnutie správneho orgánu je aj tzv. návrh na obnovu konania. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu. V prvom rade orgán skúma, či je daný dôvod obnovy konania.

Správna žaloba

Po neúspešnom odvolacom konaní alebo po právoplatnému rozhodnutiu je možné podať tzv. správnu žalobu na súd. Správna žaloba je prostriedok ochrany proti rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi. Aby bola správna žaloba úspešná, je potrebné, aby ste vyčerpali riadne opravné prostriedky (t.j. odvolanie).

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Príklad: Jozefovi bola doručená pokuta od Inšpektorátu práce dňa 04.12.2019. Rozhodol sa ale, že podá správnu žalobu na súd. Jeho žaloba nebude úspešný, pretože nevyčerpal riadne opravné prostriedky (odvolanie). Taktiež nepodal voči rozhodnutiu aj návrh na obnovu konania, resp. iné mimoriadne opravné prostriedky (mimoriadne preto, lebo smerujú už voči právoplatnému rozhodnutiu).

Správnu žalobu na súd však môžete podať iba prostredníctvom advokáta, ktorý vás musí aj zastupovať pred správnym súdom. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak bolo napr. vydané v rozpore so zákonom alebo ak skutkový stav bol nedostatočne zistený. To znamená, že ak vám napr. správny orgán nevyhovel. Ak je rozhodnutie už právoplatné, pokutu musíte v stanovenej lehote zaplatiť. Môžete však podať návrh, aby súd priznal správnej žalobe tzv. odkladný účinok, ak hrozí závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Proti rozhodnutiu správneho súdu existuje ešte jeden opravný prostriedok, a to kasačnú sťažnosť. Ak súd vyhovie kasačnej sťažnosti, zruší napadnuté rozhodnutie a vráti vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Správne konanie a ochrana proti nečinnosti správneho orgánu

Primárnym prameňom správneho konania je zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok). Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Správny orgán je povinný rozhodnúť vo veci bezodkladne. V ostatných prípadoch je správny orgán povinný rozhodnúť do 30 dní od začatia konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo zvlášť zložitých prípadoch je lehota až 60 dní.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pojem zbytočné prieťahy možno definovať ako protiprávny stav, kedy príslušné orgány bez dôležitého dôvodu (neexistencia zákonnej prekážky) nekonajú vo veci a nevydajú meritórne rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe.

Keďže zbytočné prieťahy (nielen) v správnom konaní sú protiprávnym stavom, ktorý nemá v právnom štáte svoje miesto, právny poriadok priznáva účastníkovi správneho konania viacero prostriedkov, ako sa domôcť ochrany.

Možnosti ochrany proti nečinnosti správneho orgánu

1. Sťažnosť: Sťažnosťou sa v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, možno domáhať ochrany pred nesprávnym konaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy. Sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Zo sťažností musí byť jednoznačne zrejmé, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Pokiaľ ale sťažovateľ nie je spokojný s vybavením jeho sťažnosti, môže podať novú sťažnosť proti postupu orgánu verenej správy pri vybavovaní sťažnosti.

2. Podnet prokurátorovi: Prokurátor okrem výkonu pôsobnosti v trestnej oblasti vykonáva aj dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom č. 153/2001 Z. z. Prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Treba však dodať, že prokurátor v rámci dozoru nemôže zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ani im uložiť sankciu za porušenie právnych predpisov.

3. Správne súdnictvo: Správne súdnictvo predstavuje jeden z druhom kontroly verejnej správy, pričom v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Správny súd poskytuje ochranu účastníkom správneho konania aj v prípade, ak je správny orgán v začatom správnom konaní nečinný. Pred podaním žaloby na súd musí účastník správneho konania neúspešne vyčerpať prostriedky nápravy podľa osobitných predpisov, pričom Správny súdny poriadok sa výslovne zmieňuje o sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. V tejto súvislosti nestačí len samotné využitie prostriedkov nápravy, ale tieto musia byť pre účastníka správneho konania vybavené negatívne. K žalobe fyzickej osoby alebo právnickej osoby musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. Ak správny orgán po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon. Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu, ktorým žalobu zamietol, možno podať kasačnú sťažnosť. Ak kasačná sťažnosť nie je dôvodná, Najvyšší súd SR ju zamietne.

4. Prostriedky na odstránenie nečinnosti správneho orgánu podľa Správneho poriadku: Podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nerozhodol v ustanovenej lehote (30 dní, resp. 60 dní). Odvolací správny orgán sa o nečinnosti prednostne dozvie od účastníka správneho konania, ktorý má záujem, aby sa vo veci konalo. Účastník konania tak môže urobiť na základe podnetu, z ktorého musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. V prípade, ak odvolací správny orgán dospeje k záveru o splnení oboch podmienok k prechodu právomoci, je povinný vo veci rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, t. j. 30 dní, resp. 60 dní.

5. Verejný ochranca práv (Ombudsman): Ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. bol zriadený inštitút verejného ochrancu práv. Základná právna úprava Verejného ochranu práv je obsiahnutá v zákone č. 564/2001 Z. z. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha. V opačnom prípade, teda ak sa zistí porušenie základných práv alebo slobôd nečinnosťou správneho orgánu, verejných ochranca práv správnemu orgánu oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení.

tags: #zaloba #proti #rozhodnutiu #spravneho #organu #vzor