
V slovenskom právnom systéme sa pojmy škoda a ujma často používajú, no ich presné vymedzenie a rozlíšenie môže byť zložité. Tento článok sa zameriava na objasnenie rozdielov medzi týmito dvoma pojmami, a to najmä v kontexte náhrady škody v trestnom a civilnom konaní.
V slovenských podmienkach je bežné, že súd v trestnom konaní odkáže poškodeného s nárokom na náhradu škody do civilného konania. Tento postup stanovuje Trestný poriadok, ktorý definuje účel trestného konania. Pôvodný Trestný poriadok č. 141/1961 Zb. umožňoval súdu priznať iba majetkovú škodu, čo sa zmenilo s účinnosťou nového Trestného zákona.
Definícia poškodeného a jeho práv sa postupne vyvíjala. Aktuálne znenie § 46 ods. 1 Trestného poriadku definuje poškodeného ako osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo vyjadriť sa k trestnému stíhaniu, uplatniť nárok na náhradu škody, navrhovať dôkazy, nazerať do spisov, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo na záverečnú reč a právo podávať opravné prostriedky.
Poškodení trestnými činmi sú zvyknutí uplatňovať nárok na náhradu škody najprv v trestnom (adhéznom) konaní a následne sa so zvyškom nároku presúvajú do civilného konania. Trestné konanie často poskytne pre poškodeného rozhodujúce dôkazy, ktoré potom použije aj v civilnom konaní. Rozhodnutie v trestnej veci je významným podkladom pre civilné konanie o nároku na náhradu škody, prípadne aj nemajetkovej ujmy.
Škoda je ujma (strata) na majetku, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. V účtovníctve ide o neplánované zníženie hodnoty majetku. Škoda sa účtuje ako mimoriadny náklad. Dôležitá je daňová uznateľnosť škody.
Prečítajte si tiež: Čo znamenajú pojmy handicap, porucha, obmedzenie a postihnutie?
Ujma je širší pojem, ktorý zahŕňa nielen majetkovú škodu, ale aj nemajetkovú ujmu, ktorá sa prejavuje v psychickej sfére fyzickej osoby a v jej postavení v spoločnosti.
Majetková škoda je strata, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Spôsob odškodnenia je daný pomerne presne, uskutočňuje sa ako naturálna reštitúcia (obnovenie pôvodného stavu) alebo relutárna náhrada (v peniazoch).
Nemajetková ujma sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Bezprostredne sa nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby.
V trestnom konaní súdy o nemajetkovej ujme rozhodujú len veľmi zriedkavo. Súdy tak môžu urobiť iba v tých prípadoch, keď si poškodený náhradu nemajetkovej ujmy v rámci uplatneného nároku na náhradu škody, zákonom stanoveným spôsobom uplatnil. Až vtedy môže súd konajúci v trestnej veci zvážiť, či má zadokumentované všetky potrebné podklady na rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a podľa záveru súdu o tejto otázke zvoliť ďalší procesný postup.
V civilnom konaní sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody rešpektujú hmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých je uplatnený nárok založený a ktorými sa tiež aj riadi. Tieto predpisy špecificky upravujú vznik nároku na náhradu škody, jeho obsah a rozsah, spôsob náhrady. Pri rozhodovaní o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv a právnych prostriedkoch nápravy sa rozhoduje podľa § 11 Občianskeho zákonníka a nasl.
Prečítajte si tiež: Pochopenie literárnych pojmov
Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku z 22. februára 2011, č. 1To/10/2011-427 odôvodňuje priznanie nemajetkovej ujmy rodičom poškodeného, ktorý bol usmrtený následkom spáchania zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zákona. Súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu poškodenej Ž.T. a poškodenému M.T. vo výške 10.000,- Eur každému.
Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa odkázal poškodených s nárokom „na náhradu škody“ na občianske súdne konanie, čo nezodpovedá stavu veci a zákonu. Rodičia nebohého si neuplatnili náhradu škody, ale náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do ich súkromia a rodinného života, ku ktorému došlo smrťou ich syna v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného. Krajský súd zdôraznil, že pojem „morálna škoda“ vo vzťahu k škodlivému následku spôsobenému úmyselným násilným trestným činom treba v prípade smrti vykladať v súlade s výkladom pojmu „nemajetková ujma“ v občianskom konaní.
Kľúčová je otázka daňovej uznateľnosti škody:
Ak nemáte majetok poistený, škoda ide zvyčajne na vrub vášho zisku (je nedaňová).
PETL definujú škodu ako majetkovú alebo nemajetkovú ujmu na právom chránených záujmoch. Z terminologického hľadiska sa v PETL používajú termíny „ujma“ (harm) a „škoda“ (damage) ako synonymá.
Prečítajte si tiež: Literárne pojmy a ich význam
PETL sa venujú nemajetkovej ujme v článku 10:301. Napriek tomu, že v PETL nenájdeme pozitívnu definíciu nemajetkovej ujmy, môžeme ju definovať ako inú ujmu ako majetkovú škodu. PETL pri nemajetkovej ujme, ktorá je častokrát neoddeliteľne spájaná s ujmou na zdraví či živote, časť kompenzácie posudzujú ako majetkovú škodu (napr. strata zárobku, liečebné náklady) a časť ako nemajetkovú ujmu.
Podľa článku 10:103 (1) PETL môže zásah do právom chráneného záujmu ospravedlniť náhrada nemajetkovej ujmy, najmä v prípade, keď poškodený utrpel ujmu na zdraví, ujmu na ľudskej dôstojnosti, slobode alebo inom osobnostnom práve. Pri stanovení takejto náhrady škody musia byť brané do úvahy všetky okolnosti prípadu vrátane závažnosti, trvania a následkov utrpenia. V prípade ujmy na zdraví zodpovedá nemajetková ujma vytrpeným bolestiam poškodeného a zhoršeniu jeho jeho psychického alebo fyzického zdravia.
PETL prinášajú v rámci nemajetkovej ujmy aj odškodnenie tzv. sekundárnych obetí, t. j. príbuzdných alebo osôb s blízkym vzťahom k obeti.