Pomôcky pre dyslexiu počas vyučovacej hodiny: Podpora pre žiakov so špecifickými potrebami

Komunikačná schopnosť je komplexná zručnosť, ktorá je prepojená s biologickými, psychickými a sociálnymi aspektmi človeka. Narušená komunikačná schopnosť (NKS) sa prejavuje vtedy, keď niektorá z rovín jazykového prejavu interferuje s komunikačným zámerom.

Príčiny narušenej komunikačnej schopnosti

Medzi príčiny NKS patria:

• Prostredie: Nedostatočne podnetné sociálne alebo domáce prostredie, prípadne neurotizujúce prostredie, môžu negatívne ovplyvniť komunikačnú schopnosť žiaka.
• Percepcia: Zrakové alebo sluchové postihnutie môže byť príčinou NKS.

Kategórie narušenej komunikačnej schopnosti

Existuje niekoľko kategórií NKS:

1. Vývinová bezrečnosť: Narušený vývin reči.
2. Získaná orgánová bezrečnosť (pri poškodení mozgu): Afázia.
3. Získaná psychogénna bezrečnosť: Mutizmus, elektívny mutizmus.
4. Narušenie zvuku reči: Fufňavosť.
5. Narušenie plynulosti: Zajakavosť, brblavosť.
6. Narušenie článkovania: Dyslália, dyzartria.
7. Poruchy hlasu: Dysfónia, afónia.
8. Kombinované chyby a poruchy reči: Súčasný výskyt viacerých druhov narušenej komunikačnej schopnosti.
9. Symptomatické poruchy reči: Narušená schopnosť pri iných postihnutiach, ochoreniach, narušeniach, napr. ADHD (porucha pozornosti a hyperaktivitou) alebo ADD (porucha pozornosti). Žiaci s ADHD majú problémy so sústredením, impulzivitou a sú hyperaktívni. Žiaci s ADD sa javia ako pomalí a ich práca si vyžaduje dlhší čas. Obe diagnózy nie sú dôsledkom zlej výchovy.
10. Autizmus: Bezrečnosť.

Špecifické vývinové poruchy učenia

Špecifické vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ide o oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu základných školských zručností pri priemernej inteligencii. Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod. Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní… zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí. Potrebné je preto včasné podchytenie detí s poruchami učenia, individuálny prístup, pozitívna motivácia, správne techniky a metódy práce, reedukačno-terapeutická starostlivosť.

Ak výsledky Vášho dieťaťa v škole nezodpovedajú vynaloženej námahe, aj keď sa každodenne s dieťaťom pripravujete na vyučovanie, ak zistíte, že Vaše dieťa má ťažkosti s osvojením si písania, čítania, počítania a nachádzate v jeho prejavoch niektoré príznaky porúch učenia, oslovte triedneho učiteľa a školského špeciálneho pedagóga. Tí Vás nasmerujú na odbornú pomoc do poradenského zariadenia, kde zdiagnostikujú Vaše dieťa, určia jeho silné a slabé stránky, stanovia diagnózu (pomenujú problém), navrhnú optimálne postupy, adekvátnu reedukáciu a terapiu (nápravnú starostlivosť).

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

Medzi najčastejšie poruchy učenia patria:

• Dyslexia: Porucha čítania. Neschopnosť osvojiť si čítanie nepriaznivo pôsobí na osvojovanie poznatkov vo všetkých vyučovacích predmetoch a často sa objavuje v spojení s osvojovaním pravopisu (dysortografia).
• Dysgrafia: Porucha písania a grafického prejavu.
• Dysortografia: Porucha pravopisu.
• Dyskalkúlia: Porucha matematických schopností.
• Dyspraxia: Porucha motorickej funkcie, postihnutie pohybovej koordinácie.

Dyslexia: Porucha čítania

Dyslexia je špecifická porucha učenia, ktorá sa prejavuje ťažkosťami s čítaním.

Typy dyslexie

• Deti s pomerne dobrou technikou čítania, ale so slabým porozumením prečítaného textu.
• Deti so slabou technikou čítania a pomerne dobrým porozumením textu.
• Deti so slabou technikou čítania a so slabým porozumením textu.

Prejavy dyslexie

• Ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen (viazne spojene písmeno - hláska).
• Zámena tvarovo podobných písmen napr. b-d-p, m-n, u-n, z-s, k-h, a-e.
• Zámena písmen, ktorých hlásky sú akusticky podobné napr. ž-š, h-ch, b-p, z-s, k-g, t-d, ť-ď…
• Zámena funkčne podobných písmen napr. samohlások a-e-o-u, spoluhlások h-k-l.
• Vynechávanie písmen v slovách, slov vo vetách.
• Ťažkosti v spájaní hlások do slabík, slabík do slov.
• Ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu.
• Často sa vyskytuje tzv. „dvojité čítanie“ (tiché predčítavanie slov).
• Ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina spoluhlások.
• Deformovanie slov, prípadne vsúvanie písmen do slov, ktoré sa tam nevyskytujú.
• Problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok - nerešpektovanie bodiek, otáznikov, dĺžňov.
• Nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík - mäkké slabiky čítajú tvrdo a naopak.
• Po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného textu.
• Plytké dýchanie pri čítaní - tenzia - napätie.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dyslexiou

• Posadiť dieťa na výhodné miesto, aby sme mohli sledovať a kontrolovať jeho prácu.
• Dopriať dieťaťu dostatok času na premyslenie odpovede.
• Hovoriť pomaly a zreteľne.
• Parafrázovať zadania a overovať, či ich dieťa správne pochopilo.
• Trpezlivo vysvetľovať učivo.
• Oceňovať aj najmenšie úsilie a pokroky.
• Akceptovať silné a slabé stránky dieťaťa.
• Nezosmiešňovať jeho neúspešný výkon.
• Voliť pre dieťa najvýhodnejšiu formu skúšania.
• Byť v kontakte s rodičmi a odborníkmi.
• Organizáciu hodiny napísať v bodoch na tabuľu.
• Znižovať rušivé momenty.
• Používať metodické pomôcky, farebné kriedy a perá.
• Písať na tabuľu dôležité a pomocné informácie.
• Nevyvolávať dieťa k dlhému čítaniu nahlas pred celou triedou.
• Pred vlastným čítaním vyberať z textu ťažké slová a precvičovať ich čítanie.
• Neporovnávať výkon žiaka s dyslexiou s výkonom žiaka bez poruchy, ale ani výkony jednotlivých žiakov s dyslexiou.
• Nevyvolávať žiaka s dyslexiou k hlasnému čítaniu pred celou triedou.
• Viesť žiaka k používaniu správnej techniky čítania.
• Tolerovať pomalšie tempo čítania.
• Umožniť žiakovi používať korekčné pomôcky napr. čítacie okienko, záložky, farebné fólie.
• K domácej úlohe zadávať žiakovi len primeranú časť textu (I. stupeň ZŠ).
• K čítaniu používať vhodné texty napr. väčšie písmo, text členený na odstavce, použitie obrázkov.
• Knihu pre domáce čítanie by si malo dieťa vyberať samo.
• Vo vyšších ročníkoch, kde je povinné čítanie, využívať nahrávky primeranej časti diela.
• Podporovať rozvoj fonologického uvedomenia, zrakového vnímania a priestorovej orientácie pomocou hier a cvičení.

Dysgrafia: Porucha písania

Dysgrafia je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú (formálnu stránku) písomného prejavu, nie obsahovú. Ťažkosti sa prejavujú pri osvojovaní si tvarov písma, v ich napodobňovaní a zapamätávaní. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je nezrelé až nečitateľné. Pre žiaka s oslabením v písomnom prejave je typické, že má ochabnuté, nespevnené svalstvo rúk a zvýšené svalové napätie. Má neuvoľnené predlaktie, zápästie, prsty i celú ruku. Pohyby pri písaní sú kŕčovité, nepresné, rozsah pohybov býva menší, s rastúcou záťažou stúpa únava a kvalita pohybov sa ešte zhoršuje. Samotný proces písania vyčerpáva dysgrafikovu kapacitu koncentrácie pozornosti tak, že už nie je schopný plne sa sústrediť na obsahovú a gramatickú stránku písomného prejavu. Prevaha ťažkostí však zostáva v narušení úrovne jemnej motoriky. Žiaci s dysgrafiou majú problémy s osvojovaním, zapamätaním a pohotovým vybavovaním písmen (často aj vo vyšších ročníkoch), prevodom tlačených písmen na písané, neúhľadnosťou a nečitateľnosťou písma aj napriek tomu, že majú dostatok času na písanie a venujú mu dostatočnú pozornosť.

Prejavy dysgrafie

• Silné písmo.
• Husté a natlačené písmo.
• Roztiahnuté písmo.
• Nedbanie na linajkovanie/riadkovanie.
• Skomolené písmo.
• Pisársky kŕč.
• Trasľavé písmo.
• Zajakavosť v písme.
• Písmo detí s obrnou.
• Zrkadlové písmo.
• Dieťa nepíše jedným ťahom.
• Zamieňa podobné písmená m/n, b/d, h/k/l, z/s, a/o, t/d…

Dysgrafické prejavy chýb

• Nedokonale osvojená abeceda (žiak nevie napísať všetky písmená).
• Ťažkosti pri priraďovaní príslušného písmena k hláske.
• Výmena písmen (tvarovo podobných; b - d, p - b, m - n, k - h, p - j, a - e, s - z, akusticky ťažšie rozlíšiteľných; h - ch, tvrdých a mäkkých hlások; t - ť, n - ň).
• Vynechávanie písmen (ket - kvet).
• Výmena písmen z hľadiska miesta v slove (vcere - vrece).
• Nedostatky v čítaní prenesené do písania (zle prečítané - zle napísané).
• Chyby vyplývajúce z chybnej výslovnosti hlások (chybne vyslovené - chybne napísané).
• Chyby vyplývajúce z nedostatočnej pozornosti.
• Nedostatky v písaní z estetického hľadiska (tvar, veľkosť, pravidelnosť písmen).

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dysgrafiou

• Dbať na správne sedenie pri písaní.
• Dbať na správne držanie písacieho nástroja, prípadne dať žiakovi násadku na správny úchop pera.
• K písaniu používať vhodné písacie potreby.
• Využívať pomocné linajky.
• Zaraďovať uvoľňovacie cviky (u detí s dysgrafiou).
• Nenútiť žiaka k dlhodobému dopisovaniu, prepisovaniu.
• Nechať ho písať len to najdôležitejšie, zredukovať množstvo písaného textu.
• Viesť dieťa k používaniu tlačeného písma, počítačovej techniky (ťažšie formy dysgrafie).
• U žiakov s dysgrafiou nehodnotiť známkou úpravu.

Dysortografia: Porucha pravopisu

Dysortografia nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa následne prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel. Prejavuje sa chybovosťou v špecifických ortografických javoch, ale sekundárne je tiež jednou z príčin neschopnosti aplikovať gramatické pravidlá. Vzniká na podklade poruchy fonematického sluchu, je narušená sluchová percepcia (sluchové rozlišovanie, analýza a syntéza, sluchová pamäť, problematické býva vnímanie rytmu a schopnosť jeho reprodukcie), ale aj rečové ťažkosti (špecifické poruchy reči). Deti s dysortografiou mávajú často slabší jazykový cit. Táto porucha môže byť sprevádzaná dyslexiou, ale aj špecifickou poruchou reči, t. j. artikulačnou neobratnosťou. Žiak s dysortografiou má problémy s poruchou zrakového vnímania, s poruchou sluchového vnímania - nedostatočná sluchová analýza a syntéza, s poruchou vo vývine grafomotoriky.

Prejavy dysortografie

• Výmena, pridávanie a vynechávanie písmen alebo slabík.
• Rozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík.
• Rozlišovanie diakritických a interpunkčných znamienok.
• Rozlišovanie krátkych a dlhých slabík.
• Nerozlišovanie sykaviek.
• Nedodržiavanie hraníc slov vo vete.

Dysortografické prejavy chýb

• Vynechávanie písmen, slabík a slov.
• Pridávanie písmen (vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín).
• Prehadzovanie písmen a slabík v slovách (tzv. kinetické inverzie).
• Zámeny písmen, ktorých fonémy sú akusticky podobné, napr. s - z, d - t, b - p, š - ž, ď - ť, h - ch atď.

Problémy dysgrafika

• Nerozlišovanie a zámena mäkkých a tvrdých slabík dy - di, ty - ti, ny - ni.
• Nesprávne písanie mäkkých slabík di, ti, ni, li, de, te, ne, le - s mäkčeňom.
• Nedodržiavanie hraníc slov.
• Komolenie slov.
• Nediskriminovanie dĺžky samohlások.
• Zlyhávanie v slovách so spoluhláskovými skupinami.
• Nezvládnutá analýza a syntéza slov.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dysortografiou

• Diktáty pripravovať ako doplňovačku.
• Dieťaťu navýšiť časovú dotáciu.
• Voliť pomalšie tempo diktovania.
• Dieťa pracuje s kompenzačnou pomôckou - tabuľka pre dyslektikov, kde sú farebne odlíšené mäkké a tvrdé spoluhlásky alebo s tabuľkou abecedy s tlačenými a písanými tvarmi písmen.
• Využívať možnosti slovného hodnotenia.
• Zaznamenávať celkový počet chýb/počet chýb z aktuálne preberaného gramatického pravidla, diktát neklasifikovať známkou.
• Chyby neopravovať červenou, ale zelenou.
• Diktát dopredu precvičiť, napr, formou domácej úlohy.
• Špecifické poruchy sa často viažu s nešpecifickými - dieťa sa príliš sústredí na jemu známe ťažkosti a gramatické javy nestíhať.
• Výrazne podčiarknuť slová napísané správne.
• Oceniť snahu o zvládnutie a aplikáciu pravopisných pravidiel, aj keď výsledok nebude tomuto úsiliu adekvátny.
• Pri overovaní vedomostí uprednostňovať testovú formu.

Dyskalkúlia: Porucha matematických schopností

Dyskalkúlia je významne narušená štruktúra vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie, s výnimkou matematického faktora.

Prečítajte si tiež: Všetko o vrátení erotických pomôcok

Prejavy dyskalkúlie

• Praktognostická dyskalkúlia: Dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi. Matematickou manipuláciou rozumieme tvorenie skupín podľa nejakého spoločného znaku napr. farby, veľkosti, tvaru. Dieťa má ťažkosti zoradiť predmety podľa farby, veľkosti, tvaru, dĺžky… nedokáže porovnávať skupiny podľa počtu, nevie odhadovať počet predmetov bez zratúvania. V geometrii má ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov.
• Verbálna dyskalkúlia: Dieťa má ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov, či aritmetických úkonov, nedokáže ukázať slovne udaný počet prstov, predmetov, nevie menovať rad čísel v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla.
• Lexická dyskalkúlia: Dieťa nevie čítať matematické symboly (číslice, operačné znaky), zamieňa operačné symboly napr. + za -, . za :, nie je schopné prečítať viacmiestne čísla s nulami, čísla napísané zvisle, zamieňa tvarovo podobné čísla napr. 6/9, 3/8, rímske číslice VI / IV, číslo 561 prečíta ako 5, 6, 1.
• Grafická dyskalkúlia: Dieťa nevie napísať matematické znaky, číslice… má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly), píše neprimerane veľké číslice, písomný prejav je neúhľadný, pri písaní pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky. V geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní.
• Operačná dyskalkúlia: Dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie - sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, často sa objavujú zámeny matematických operácií, deti s operačnou dyskalkúliou sa často uchyľujú k písomnému počítaniu aj takých príkladov, ktoré možno ľahko zvládnuť spamäti, žiaci s operačnou dyskalkúliou majú ťažkosti pri riešení kombinovaných úloh, kde je potrebné udržať v pamäti jednotlivé výsledky tzv. reťaz 5+3+8-2.
• Ideognostická dyskalkúlia: Nedostatky v pojmovej činnosti, v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi, nedostatky v číselnom rade (počítanie po dvoch, po piatich atď.), číslo napr. 6 vedia prečítať aj napísať, ale nechápu, že 6 je 2.3, 3+3, 10-4, ťažkosti sa prejavujú v slovných úlohách, dieťa nie je schopné prevesť z praxe vychádzajúcu úlohu do systému číslic a riešiť ju.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dyskalkúliou

• Tolerovať zhoršenú orientáciu na číselnej osi.
• Tolerovať chyby vzniknuté zámenou znamienka + za - alebo . za :.
• Pri písomnom nácviku matematických operácií tolerovať chyby z nesprávneho podpísania čísiel.
• Pri nácviku matematických operácií voliť ľahké čísla, aby sa dieťa mohlo sústrediť na nacvičovaný postup a nerozptyľovalo sa rozmýšľaním o náročnejších spôsoboch.
• Pri nácviku písomného delenia či násobenia používať len čísla obsahujúce číslice 1-4, napr. 234.
• Pri slovných úlohách na násobenie a delenie viaccifernými číslami tolerovať používanie kalkulačky.
• Slovné úlohy možno riešiť pomocou manipulácie s predmetmi.
• Pri riešení písomne zadaných slovných úloh je potrebné dodržiavať správny metodický postup.
• Predpokladom správneho riešenia slovných úloh je pochopenie významu matematického pojmoslovia, pochopenie formulovaného vzťahu v rovine jazykovej, prenesenie do roviny matematickej, uskutočnenie počtovej operácie a prevedenie numerickej odpovede (výsledku) opäť do roviny jazykovej.
• Deťom so zníženým logickým myslením pomáhať pri vypracovávaní zápisu matematickej úlohy.
• Overovať vedomosti len z práve preberaného učiva.
• Umožniť mu zápis čiastkových výsledkov (medzivýsledkov).
• Pred ústnym alebo písomným skúšaním mu dať podobné príklady a úlohy na domácu úlohu.
• Tolerovať používanie názoru (prstov) a znížené pracovné tempo.

Dyspraxia: Porucha motorickej funkcie

Dyspraxia je porucha schopnosti vykonávať manuálne zložité úkony. Je prenikavý, všetko prenikajúci, zasahujúci celý vývin osobnosti.

Vzdelávanie žiakov so špecifickými poruchami učenia

Od 1.1.2016 majú deti a žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami zákonné právo byť vzdelávané v hlavnom vzdelávacom prúde. V rámci inkluzívneho vzdelávania sa učiteľ môže zamerať na individuálne vývinové a vzdelávacie potreby detí. Prispôsobenie organizácie práce a vyučovacej metódy žiakovi pomáha, že sa žiak pri učení cíti pohodlne a má možnosť zvládnuť potrebné zručnosti. Inkluzívne vzdelávanie sa vzťahuje na žiakov s veľmi rôznorodými vzdelávacími potrebami, a preto v našom internetovom obchode nájdete učebné pomôcky vybrané špeciálne pre poruchy, ktorým čelia deti. Máme vzdelávacie pomôcky na uľahčenie vzdelávania mladých ľudí s dyskalkúliou, dyslexiou, dysgrafiou, komunikačnými ťažkosťami alebo poruchami pozornosti.

Špecifiká vzdelávania žiakov s vývinovými poruchami učenia sú uvedené v Štátnom vzdelávacom programe pre žiakov s vývinovými poruchami učenia, ktorý schválilo MŠVVaŠ SR pod číslom 2016‑14 674/20281:15‑10F0 s platnosťou od 01. 09. 2016. Čítanie a písanie sú základným prostriedkom vzdelávania. Ich nedostatočné zvládnutie (najmä čítania) obmedzuje prísun informácií. Pokiaľ dieťa nemá kvalitnú odbornú starostlivosť a náhradné formy vzdelávania, začína zaostávať vo vedomostiach za ostatnými.

Odporúčania pre žiaka so špecifickými poruchami učenia

Cudzí jazyk

• Zamerať sa na osvojenie si určitej najdôležitejšej slovnej zásoby, vetných a slovných spojení predovšetkým pomocou sluchu (sluchovou cestou) - magnetofón, diktafón, predčítavanie rodičom, učiteľom atď.
• Využívame vo väčšej miere názor a konkretizáciu.
• Nenútiť deti k doslovným prekladom.
• Sústrediť sa na praktické použitie jazyka.
• Čítanie dlhších textov v cudzom jazyku výrazne obmedzujeme.
• Používať doplňovanie vhodných slov do viet (ústna forma).

Ostatné predmety

• V písomných prácach voliť takú formu, aby stačila len krátka odpoveď (najlepšie s voľbou správnej odpovede).
• Nenechávať dieťa s dysgrafiou zbytočne písať dlhé poznámky, ktoré sú pre nečitateľnosť nepoužiteľné.
• Nechať dieťa zapísať si len najdôležitejšie body, prípadne poveriť spolužiaka písaním cez kopír, označiť najdôležitejšie učivo v učebnici, vopred pripraviť poznámky pre žiaka.
• Pri písomných prácach prečítať, prípadne skontrolovať pochopenie zadania úlohy, pripraviť zadania v zvukovej podobe (u žiakov s dyslexiou).
• Na hodinách vlastivedy, geografie brať do úvahy, že deti s poruchami učenia majú často problémy s priestorovou a pravo-ľavou orientáciou.
• Preferovať ústnu formu skúšania v predmetoch, kde je žiak závislý na čítaní textu (prírodoveda, vlastiveda, geografia, dejepis, literatúra…).
• Častejšie kontrolovať pochopenie textu, vyznačovať žiakovi najdôležitejšie fakty. Naučiť žiaka a jeho rodičov takto postupovať pri domácej príprave.

Pomôcky pre žiakov so špecifickými potrebami

Počas vyučovacej hodiny je možné využívať rôzne pomôcky, ktoré uľahčujú učenie sa žiakov so špecifickými potrebami:

• Korekčné pomôcky pre dyslexiu: čítacie okienko, záložky, farebné fólie.
• Pomôcky pre dysgrafiu: násadka na správny úchop pera, pomocné linajky, podložky s pomocnými linajkami.
• Kompenzačné pomôcky pre dysortografiu: tabuľka pre dyslektikov, kde sú farebne odlíšené mäkké a tvrdé spoluhlásky, tabuľka abecedy s tlačenými a písanými tvarmi písmen.
• Pomôcky pre dyskalkúliu: kalkulačka, názorné pomôcky (napr. počítadlo, kocky, obrázky), číselná os.
• Všeobecné pomôcky:
  • Gymnastická lopta (na sedenie).
  • Ďalšie pomôcky odporúčané poradenským zariadením.
  • Počítač/notebook s korekciou gramatiky.

Prispôsobenie testovania a hodnotenia

• Žiak má právo používať pri písaní písomných prác pomôcky, ktoré bežne používal vo vyučovacom procese.
• Žiak môže mať upravené podmienky testovania a hodnotenia podľa miery obmedzenia pri práci s textom.
  • 1. skupina obmedzenia: Žiak pracuje s identickými testami ako pre intaktných žiakov, zapisuje do odpoveďových hárkov, používa kompenzačné pomôcky.
  • 2. skupina obmedzenia: Žiak používa upravené testy a hodnotenie, používa kompenzačné pomôcky.

Iné odporúčania

• Podpora rozvoja komunikačnej schopnosti: logopedické hry, názorné pomôcky (zrkadlo), Makovička (a iné).
• Stimulácia zmyslov: aromalampa s vonnými olejmi (čuch), masážne loptičky, modelovacie hmoty, hmatové vrecúška, dotykové pexeso (hmat).
• Vytvorenie relaxačného prostredia: projektory s obrázkami, plazmové valce reagujúce na dotyk.

Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky

tags: #pomocky #pre #dyslexiu #pri #vyucovacej #hodine