Slnko, Mesiac a Zem: Vzájomné pôsobenie a ich význam

Vesmírny sused našej planéty, Mesiac, prežiaruje oblohu svojím jasom ako nádherný astronomický objekt. Je to jediný objekt, ktorý navštívil človek, a miesto, kde Neil A. Armstrong vyslovil pamätné slová: „Práve zostupujem z LM. Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo.“ APOLLO 11 pristálo na Mesiaci 21. júla 1969 o 3:56 SEČ a strávilo 13 minút na jeho povrchu.

Mesiac

Mesiac obieha okolo Zeme za približne 29 dní 12 hodín 44 minút 2,8 sekundy (tzv. synodický mesiac). Jeho zdanlivý priemer sa mení v závislosti od vzdialenosti od Zeme. V perigeu (najbližší bod dráhy) je to 33'28,8", a stredný priemer je 31'05,2".

Prvý snímok odvrátenej strany Mesiaca, teda tej, ktorú zo Zeme nevidíme, bol zhotovený pomocou ďalekohľadu. Pozorovanie Mesiaca je zaujímavé predovšetkým v kreslení jeho útvarov.

Pozorovanie Mesiaca

Na pozorovanie Mesiaca je najvhodnejšie použiť malý ďalekohľad, ktorý nám umožní vidieť jeho povrch detailnejšie. Zaujímavá je hra svetla a tieňa na mesačnom povrchu, predovšetkým niekoľko dní pred novom a po ňom. Vtedy je neosvetlená časť povrchu Mesiaca slabo osvetlená.

Pri pozorovaní si môžeme pomôcť malou predkresbou alebo mapkou. Dôležité je zaznamenať dátum, čas a miesto pozorovania, ako aj ocenenie a prípadné poznámky.

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

Nov Mesiaca

Pozorovanie Mesiaca niekoľko hodín po nove (alebo pred novom) je pre pozorovateľov nezabudnuteľný zážitok. Jasnosť Mesiaca je vtedy veľmi slabá. Podmienky pri každej lunácii sú iné.

Zatmenie Mesiaca

K zatmeniu Mesiaca dochádza, keď Mesiac na svojej dráhe vstúpi do tieňa, ktorý vrhá Zem. Tento cyklus sa opakuje približne každých 6585 dní 7 hodín a 42 minút (tzv. Sáros cyklus), ktorý poznali už Chaldejci v 6. storočí pred naším letopočtom.

Zatmenia Mesiaca môžu byť čiastočné alebo úplné. Pri úplnom zatmení je Mesiac zoslabený a môže mať tmavý alebo červenkastý nádych, v závislosti od okamžitého stavu atmosféry Zeme. Prach v atmosfére Zeme môže spôsobiť, že tieň bude tmavší.

Určovanie presného času

Pri pozorovaní zákrytov hviezd Mesiacom je dôležité určiť presný čas kontaktu krátera s putujúcim tieňom. Presnosť pozorovaní by mala byť 0,1 minúty.

Zákryty hviezd Mesiacom

Zákryty hviezd Mesiacom nastávajú, keď Mesiac prechádza pred hviezdou a zakryje ju. Pozorovaním týchto zákrytov môžeme určiť polohu Mesiaca a jeho vzdialenosť. Na pozorovanie zákrytu je potrebný ďalekohľad s dostatočným zväčšením (napr. 25x100 alebo triéder).

Prečítajte si tiež: Všetko o vrátení erotických pomôcok

Pri zákryte stopneme presný čas vstupu hviezdy za Mesiac a výstupu spoza Mesiaca. Na určenie presného času je dôležité použiť časový signál a digitálne stopky.

Slnko

Všetko živé na tomto svete sa s ním stretlo. Jeho energia umožňuje existenciu života na planéte Zem. Jeho žiarenie nám dáva svetlo a teplo, podmieňuje rast rastlín a živočíchov. Jeho gravitačná sila drží Zem v správnej vzdialenosti pri jej obehu okolo neho. Meno tohto objektu je Slnko.

Naša najbližšia hviezda, centrálne teleso slnečnej sústavy, ktorá svojou gravitáciou a energiou ovplyvňuje všetko dianie v slnečnej sústave, obrovskom priestore, ktorý ho obklopuje. A pritom je Slnko obyčajnou hviezdou z viac ako 200 miliárd hviezd, ktoré tvoria našu Galaxiu. Nie je to hviezda ani najväčšia, ani najmenšia, ani najstaršia, ani najmladšia, skrátka je to normálna hviezda, obrovská žeravá guľa žiariaceho plynu.

Základné údaje o Slnku

Slnko je pravá hviezda čiže žeravá guľa žiariaceho plynu. Nachádza sa v ramene Orióna, teda v jednom z ramien Galaxie. Od jadra Galaxie je Slnko vzdialené 30 tisíc svetelných rokov. Slnko obieha okolo jadra Galaxie a jedna otočka mu trvá 200 miliónov rokov. Slnko patrí medzi žlto-oranžové hviezdy spektrálneho typu G2.

Povrchová teplota Slnka je v priemere 6000°C. Slnečné škvrny sú oblasti s relatívne nižšou teplotou, zatiaľ čo slnečné erupcie sú horúcejšie. Slnko obsahuje 99,86% všetkej hmoty Slnečnej sústavy a váži toľko ako 332 950 zemegúľ. Hlboko v jadre je hmota podľa prepočtov viac ako 12-krát hustejšia ako olovo, aj keď je stále v plazmatickom stave.

Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky

Veľkosť Slnka nie je stála. Slnečný priemer sa scvrkáva o meter každú hodinu. Ak táto aktivita pokračovala počas posledného storočia, Slnko ktoré môžeme vidieť teraz je takmer o 800km v priemere menšie ako to, ktoré mohli vidieť naši starí rodičia. Podľa teórie by sťahovanie Slnka mohlo byť prejavom jednej z dlhodobých oscilácií, ktoré vyrovnávajú obrovský výdaj energie. Slnko je teda také veľké, že by sa doň vmestilo viac než milión Zemí. Zdanlivá uhlová veľkosť Slnka, ako ho vidíme zo Zeme, je približne pol uhlového stupňa. Vek Slnka sa odhaduje na 4.6 miliardy rokov.

Slnko sa skladá prevažne z vodíka, ktorý pôsobí ako palivo pri vzniku energie, ktorá umožňuje Slnku žiariť. Energia sa vytvára hlboko vo vnútri Slnka a pomaly sa dostáva na povrch, z ktorého v podobe svetla a tepla vyžaruje do okolia. Svetelný lúč k nám dopadne za necelých 9 minút.

Štruktúra Slnka

Štruktúra Slnka sa delí na neviditeľné zložky (jadro, oblasť žiarivej rovnováhy, styčná vrstva a konvektívna zóna) a viditeľné zložky (atmosféra Slnka: fotosféra, chromosféra, prechodová oblasť a koróna).

  • Jadro: Centrálna oblasť Slnka, kde prebiehajú termojadrové reakcie, pri ktorých sa ľahšie prvky premieňajú na ťažšie. Teplota v jadre dosahuje 15 miliónov K.
  • Oblasť žiarivej rovnováhy: Rozsiahla oblasť vysoko ionizovaného plynu, bombardovaného gama lúčmi z jadra.
  • Styčná vrstva: Predpokladá sa, že tu sa generuje magnetické pole Slnka.
  • Konvektívna zóna: Najvrchnejšia oblasť vnútra Slnka, kde prúdenie hmoty prevláda nad žiarivou rovnováhou.
  • Fotosféra: Priamo pozorovateľný slnečný povrch, vyžaruje 99% žiarenia Slnka.
  • Chromosféra: Stredná oblasť slnečnej atmosféry, pozorovateľná iba pri použití špeciálneho filtra alebo počas slnečného zatmenia.
  • Prechodná oblasť: Tenká vrstva, ktorá oddeľuje korónu od chromosféry.
  • Koróna: Vonkajšia atmosféra Slnka, viditeľná iba pomocou koronografu alebo počas úplného slnečného zatmenia.

Slnečná aktivita

Slnečná aktivita je komplex dynamických javov, ktoré sa vyskytujú na slnečnom povrchu alebo tesne nad ním. Patrí sem:

  • Erupcie: Fantastické záblesky svetla na povrchu Slnka, trvajúce od niekoľkých minút po mnoho hodín.
  • Protuberancie: Husté, chladné objekty plazmy v horúcej slnečnej koróne alebo v chromosfére.
  • 11-ročný cyklus slnečných škvŕn: Pravidelné zmeny počtu škvŕn na Slnku približne každých 11 rokov.

Planéty Slnečnej sústavy

Okolo Slnka obieha 8 planét, ktoré sa líšia hmotnosťou, rozmermi, fyzikálnym a chemickým zložením. Sú to:

  1. Merkúr: Najbližšia planéta k Slnku, malá kamenná planéta s povrchom posiatym impaktnými krátermi.
  2. Venuša: Druhá planéta od Slnka, obklopená hustou atmosférou s mimoriadne silným skleníkovým efektom.
  3. Zem: Tretia planéta od Slnka, jediné teleso vo vesmíre, o ktorom vieme, že je na ňom život.
  4. Mars: Štvrtá planéta od Slnka, s riedkou atmosférou a prijateľnými klimatickými podmienkami na povrchu.
  5. Jupiter: Piata planéta od Slnka, najväčšia planéta Slnečnej sústavy s mohutnou atmosférou.
  6. Saturn: Šiesta planéta od Slnka, známa svojimi výraznými prstencami.
  7. Urán: Siedma planéta od Slnka, s neobvykle veľkým sklonom osi k rovine obehu okolo Slnka.
  8. Neptún: Ôsma planéta od Slnka, zložená prevažne z plynov s rýchlo rotujúcou oblačnou atmosférou.

Pluto už nepatrí medzi planéty, pretože nespĺňa definíciu planéty podľa Medzinárodnej astronomickej únie.

Telúrium

Telúrium Levenhuk je stolný mechanický model na demonštráciu pohybu Zeme a Mesiaca okolo Slnka. S jeho pomocou sa dá pochopiť, prečo sa menia ročné obdobia, Mesiac pribúda a ubúda a rok sa delí na dvanásť mesiacov.

tags: #pomocka #zem #mesiac #slnko #vysvetlenie

Ďalšie články