Poruchy reči u mentálne postihnutých: Príčiny a prejavy

Úvod

Reč je základným pilierom ľudskej komunikácie, umožňujúcim vyjadrovať myšlienky, pocity a potreby. Jej narušenie môže mať významný dopad na osobný, sociálny a vzdelávací vývin jednotlivca. U mentálne postihnutých osôb sa poruchy reči vyskytujú častejšie a môžu mať komplexnejší charakter. Tento článok sa zameriava na príčiny a prejavy porúch reči u mentálne postihnutých, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku.

Reč a komunikácia: Základné pojmy

Reč je špecificky ľudská vlastnosť, prostredníctvom ktorej vyjadrujeme svoje pocity, želania a myšlienky. V spoločenskom kontexte vnímame aj to, čo hovoria iní. Reč ako individuálny výkon a rečové prejavy vytvárané v spoločenskom prostredí sa navzájom ovplyvňujú, čím vzniká zložitý komunikačný proces.

Ľudská reč je komplexná činnosť, na ktorej sa podieľa množstvo orgánov v koordinovanej spolupráci. Poruchy reči môžu nastať v ktorejkoľvek časti reflexného oblúka, ktorý zabezpečuje spojenie medzi receptorom a výkonným orgánom.

Logopédia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá edukáciou, korekciou a rehabilitáciou jednotlivcov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Skúma etiológiu, symptomatológiu a možnosti korekcie, ako aj spätné pôsobenie narušenia komunikácie na osobnosť jednotlivca.

Príčiny porúch reči

Príčiny porúch reči sa delia na dve hlavné skupiny: organické a funkčné.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o duševné zdravie seniorov

Organické poruchy

Organické poruchy vznikajú poškodením orgánu, ktorý sa podieľa na realizácii reči. Tieto poruchy môžu byť získané počas života alebo vrodené.

• Vrodené organické poruchy: Niektoré deti sa s organickými poruchami reči už narodia.
• Získané organické poruchy: Iné vznikajú pri ťažkom pôrode, úrazoch lebky, zápaloch mozgu a mozgových blán, ťažkých infekčných chorobách alebo zápaloch stredného ucha.

Funkčné poruchy

Funkčné poruchy sú tie, pri ktorých nie je možné zistiť žiadne organické poškodenie vyšetrením.

Typy narušenej komunikačnej schopnosti

Medzi hlavné typy narušenej komunikačnej schopnosti patria:

• Narušený vývin reči: Neschopnosť osvojiť si hovorenú reč z rôznych etiologických príčin. Môže mať formu oneskoreného, obmedzeného alebo prerušeného vývinu reči. Z vekového hľadiska môže ísť o fyziologickú bezrečnosť, predĺženú fyziologickú bezrečnosť a vývinovú bezrečnosť.
• Dyslália: Chybná artikulácia a používanie foném pri hovorenej reči.
• Rinolália (fufňavosť): Zmena zvuku hlások pri artikulovaní s výrazne nazálnym zafarbením. Môže mať otvorenú, zatvorenú alebo zmiešanú formu.
• Tumultus sermonis (brbľavosť): Narušenie tempa reči, pri ktorom sa reč postupne zrýchľuje až do jej nezrozumiteľnosti.
• Afázia: Centrálne podmienené narušenie produkcie a porozumenia hovorenej reči, najmä v dôsledku mozgových príhod.
• Dyzartria: Narušenie artikulácie do takej miery, že reč sa stáva ťažko zrozumiteľnou.
• Mutizmus: Onemenie, neochota komunikovať hovorenou rečou pri interpersonálnych kontaktoch, spravidla na neurotickom alebo psychotickom podklade.
• Balbuties (zajakavosť): Narušenie plynulosti reči klonickými, tonickými alebo tonicko-klonickými spazmami, na podklade komplexného narušenia koordinácie orgánov, podieľajúcich sa na rečovej produkcii.
• Poruchy hlasu: Patologické zmeny v individuálnej štruktúre hlasu, zmeny v jeho akustických kvalitách, spôsobe tvorby a používania. Funkčné poruchy hlasu sa označujú ako dysfónie.

Vplyv prostredia na vývin reči

Normálny vývin reči môže byť narušený vplyvom poškodenia orgánu potrebného na reč, napr. sluchu. Funkčné poruchy majú pôvod najčastejšie v nevhodnom prostredí, predovšetkým vo výchovných chybách. Vhodné výchovné prostredie poskytuje podnety k reči a vzor k napodobňovaniu reči, a tým aj prirodzenú korekciu vývojových nesprávností.

Nedostatok výchovných vplyvov

Deti žijúce izolovane, kde nemajú možnosť styku s detskou spoločnosťou, alebo deti žijúce v rodinách, kde rodičia trpia poruchou reči, začínajú rozprávať neskôr. Výchovnou zanedbanosťou sa vývoj reči oneskorí, ale neobmedzí sa. Správnou výchovou zanedbané dieťa, ktoré je psychicky inak zdravé, toto oneskorenie vyrovnáva.

Prečítajte si tiež: Starší ľudia a poruchy príjmu potravy

Nadbytok výchovných podnetov

Reč sa predčasne a násilne vynucuje alebo deti, odkázané len na spoločnosť dospelých osôb, dostávajú príliš zložitý, ich schopnostiam a chápaniu neprimeraný vzor reči. Inak sa stáva, že reč sa vyvíja predčasne, že obsahová stránka je nepomerne vyspelejšia než stránka vnútorná, zvlášť výslovnostná.

Dyslália: Poruchy výslovnosti

Nesprávna výslovnosť sa nazýva dyslália. Môže postihovať buď jednotlivé hlásky alebo hláskové skupiny v slabikách, poprípade i v slovách. Mnohopočetná dyslália, ktorá postihuje väčšinu hlások spolu s redukovaním hláskových skupín, označujeme názvom tetizmus.

Deti trpiace dysláliou si uvedomujú odlišnosť svojej vlastnej výslovnosti od výslovnosti druhých ľudí v rôznom rozsahu. Podľa príčin sa dyslália delí na funkčnú dysláliu a dysláliu organicky podmienenú.

Funkčná dyslália

Pri funkčnej dyslálii nie sú porušené rečové ústroje. Rozoznávame motorický a senzorický typ. Pri motorickom type ide o dôsledky celkovej neobratnosti a pohybovej zaostalosti. Typ senzorický sa vyznačuje nesprávnym vnímaním i tvorením hovorených zvukov. Vysvetľuje sa vývojovou zaostalosťou pohybovej aj sluchovej diferenciácie.

Organicky podmienená dyslália

Pri organicky podmienenej dyslálii ide o súčasné úchylky a zmeny na rečových orgánoch alebo o následky sluchových porúch.

Prečítajte si tiež: Hodnotenie funkčnej poruchy

Vplyvy výchovného prostredia na dysláliu

Predovšetkým je to poskytovaný vzor nesprávnej výslovnosti. Nesprávny spôsob detského vyslovovania sa upevňuje, keď sa pred dieťaťom zdôrazňuje ako roztomilá vlastnosť a dieťa sa dokonca chváli. Vznik nesprávnej výslovnosti sa podporuje i nedbanlivou výslovnosťou dospelých. Preto si musia dospelí, najmä rodičia, svoju reč aj mimiku uvedomovať a hovoriť jasne a zreteľne.

Dieťa musí mať okolo seba vždy vzor správnej, prirodzenej a nemaznavej výslovnosti. Vzor reči musí byť primeraný psychickému vývoju dieťaťa, viazaný na konkrétne veci a situácie, musí byť cieľavedomý a zábavný. Správna musí byť aj melódia reči. Chuť k rozprávaniu podporujeme tým, že im dodávame vhodné hovorené podnety.

Snaha a starostlivosť o správnu výslovnosť však nesmie byť nadmerná a nesmie sa pri nej vyvíjať nevhodný nátlak na dieťa. Pri neúspechu dieťa nevysmievame a pri dobrých výsledkoch vždy dieťa pochválime, na chyby neupozorňujeme. Takýmto spôsobom najlepšie predídeme zlej výslovnosti, ktorá sa upraví bez toho, aby si dieťa uvedomilo, že má nejaký nedostatok.

Agramatizmus: Poruchy gramatiky

K vývojovým poruchám vonkajšej stránky reči patrí tiež agramatizmus. Je to neschopnosť správne používať slovné gramatické tvary a vetné skladby. Agramatizmus ako vývojový jav trvá do 4. roku. Ak pretrváva aj po tomto období, potom je prejavom zníženej schopnosti dieťaťa a môže ísť o dôsledky veľmi oneskoreného vývoja reči alebo o dôsledky obmedzeného vývoja, najčastejšie na podklade slabomyseľnosti.

Dôsledky dyslálie v školskom veku

Dyslália je pomerne častou poruchou reči u detí predškolského a mladšieho školského veku. Preto je závažným pedagogickým problémom.

Deti s dysláliou v predškolskom veku nemajú obvykle subjektívne problémy. Zo začiatku im ich dyslália nevadí, ani keď sú si vedomé odlišnosti vlastného spôsobu vyslovovania. Záleží však na vplyvoch prostredia, ako sa bude naďalej vytvárať postoj k vlastnej rečovej chybe.

V niektorých rodinách venujú rodičia až príliš veľa pozornosti reči svojich detí. Niektorí rodičia prijímajú nesprávnu výslovnosť svojho dieťaťa ako prejav detskosti, ako roztomilý individuálny prejav dieťaťa. Vyjadrujú sa o tom s chválou, ba dokonca s pýchou i pred deťmi. Takýmto spôsobom vytvárajú u dieťaťa pocit sebavedomej výnimočnosti. Dieťa si potom vynucuje pozornosť a chválu tým, že svoju výslovnosť s chuťou predvádzajú. K pokusom o nápravu sa stavajú negatívne alebo aspoň pasívne. Ani v dospelom veku necítia potrebu vzdať sa svojej výslovnosti.

Na druhej strane sú rodičia, ktorí sa svojím deťom pre ich nesprávnu výslovnosť vysmievajú, kárajú ich, alebo ich dokonca i trestajú. Pri takýchto podmienkach nesprávnou výslovnosťou trpí. Zaujímajú k týmto výchovným spôsobom určitý postoj. Ten sa prejaví zmenou povahy: niektoré dieťa začína vzdorovať, je zlostné až agresívne. Iné dieťa to znáša ťažko, uzavrie sa do seba a hocikedy prestane hovoriť vôbec. Vyvíja sa u neho neurotická hanblivosť, strach z hovorenia a obava z hanblivosti pred inými ľuďmi.

V niektorých rodinách nevenujú výslovnosti svojich detí vôbec žiadnu pozornosť. Takýmto spôsobom sa síce správna výslovnosť nevychováva, ale sa nesprávna výslovnosť ani nefixuje, ani nezhoršuje sprievodnými neurotickými prejavmi. Starostlivosť o správnu výslovnosť je potom úlohou základnej školy.

V škole dyslália u detí máva niekedy nepriaznivé dôsledky v školskej práci i v rozvoji osobnosti žiaka. Pretrvávajúca dyslália sa niekedy prejavuje v čítaní aj písaní. Neúspechy v týchto predmetoch sa prenášajú i na predmety iné. Dieťa stráca chuť k učeniu i k školskej práci vôbec.

Boli zaznamenané prípady, že mnohopočetná dyslália u žiaka sa omylom pokladá za príznak slabomyseľnosti. Podľa toho sa so žiakmi i zaobchádzalo, a tak sa v nich vyvíjal pocit neschopnosti. Dyslália sa hodnotila, že žiak "nedokáže ešte hovoriť". Dôsledkom takéhoto hodnotenia je opakované prepadávanie žiaka, alebo dokonca preradenie do špeciálnej triedy.

Nesprávnym hodnotením pretrvávajúca dyslália obmedzuje v škole nielen prospech žiaka, ale trpí aj rozvoj jeho osobnosti. Okrikovaný a zosmiešňovaný žiak stráca chuť do hovorenia. Jeho reč sa aktívne nerozvíja. Tým sa obmedzuje i rozvoj jeho myslenia a najvyšších kvalít osobnosti vôbec. Aj po charakterovej stránke môžu sa vytvoriť nežiadúce rysy, jednak v úteku do izolácie, jednak v agresívnosti a záludnom až pomstychtivom správaní k spolužiakom.

Rinolália (fufňavosť): Poruchy nosovosti

Patologicky zmenená nosovosť sa nazýva fufňavosť (rinolália). Môže byť buď znížená, vtedy hovoríme o zatvorenej fufňavosti, alebo zvýšená, teda otvorená fufňavosť. V oboch prípadoch je zvuk vyslovovaných hlások postihnutý, a tým sa stáva reč zvukovo nápadnou.

Zatvorená fufňavosť

Organicky podmienená zatvorená fufňavosť je typickým príznakom, ak je nos upchatý pri nádche. Objavuje sa tu však len dočasne, pokiaľ trvá nádcha. Pri chronických zmenách v nosnej alebo nosohltanovej dutine sa však stáva fufňavosť trvalým príznakom. U detí býva najčastejšou príčinou zatvorenej fufňavosti nosná (nosohltanová) mandľa.

Zťažené nosné dýchanie, zvlášť pri nosnej mandli, má i niektoré nepriaznivé dôsledky: stálu nádchu, kašeľ, katar priedušiek a nedoslýchavosť z chronického zdurenia sliznice sluchovej trubice. Trpí i vývoj tvárovej kostry. Dutiny nosné sú úzke a tvár vpadnutá. Keď ku všetkým týmto známkam pristupuje ešte nepozornosť, ľahká unaviteľnosť a nervozita spolu s nezreteľnou rečou, môže sa stať, že také dieťa je niekedy hodnotené ako slabomyseľné.

Otvorená fufňavosť

Otvorená fufňavosť sa prejavuje dvojakým spôsobom. Buď môže byť výrazom nedbalého rozprávania, alebo ide o fufňanie, ktoré sa udržuje zo zvyku po predchádzajúcom obmedzení uzáverovej funkcie následkom nejakej choroby alebo zranenia. Fufňanie sa udržuje hlavne vtedy, keď sa na tento príznak zameriava zbytočne veľa pozornosti.

Brbľavosť (tumultus sermonis): Poruchy tempa reči

K neurózam reči sa radí brbľavosť (tumultus sermonis). Vyznačuje sa predovšetkým poruchou tempa a rytmu reči. Najnápadnejším príznakom je zrýchlená reč. Brbľavý človek zrýchľuje tempo reči tak, že nestačí vyslovovať všetky hlásky v slovách, mnohé hlásky vynecháva, najmä samohlásky, ba aj celé slabiky. Pretože vypadnú z reči mnohé samohlásky, slová sú veľmi skomolené a mnohokrát ostáva z nich len zhluk drmolených súhlasok.

Zrýchlením tempa reči je postihnuté aj dýchanie. Dýchací rytmus je narušený, je prerývaný rýchlymi vdychmi i výdychmi. Nezriedka býva aj inspiračné tvorenie hlasu. Do istej miery sú postihnuté aj modulačné faktory reči: rytmus, melódia, a niekedy tiež dynamika. Reč je potom melodicky nevýrazná a bez dynamického spádu.

Vzhľadom k neustálenosti detskej reči nebývajú počiatočné príznaky nápadné. Zreteľnejšie vystupujú až vo veku školskom, keď sa začínajú klásť požiadavky na zrozumiteľnosť rečového prejavu. Brbľavosť sa objavuje tiež pri hlasnom čítaní, ale to až vtedy, keď sa dieťa naučí plynulo čítať.

Človek postihnutý brbľavosťou si väčšinou neuvedomuje svoju poruchu reči. Je nepozorný k vlastnej reči, dokonca mu ani nevadí, keď jeho reč je druhým ľuďom nezrozumiteľná. Len v ťažkých prípadoch vystupuje vedomie poruchy s následnou depresiou, niekedy i obavou z rozprávania vôbec. Zbrklosť v reči i v konaní býva často predmetom výsmechu. V spoločenskom styku býva brbľavý posudzovaný ako menejcenný.

Prevencia brbľavosti sa opiera predovšetkým o vzor správnej výslovnosti, pokojnej, vyrovnanej, nezrýchlenej, ale nie nápadne spomalenej reči. Hlavným prostriedkom je navodenie jasného a zreteľného vyslovovania vôbec, hlavne však vyslovovania všetkých samohlások. Brbľavý hovorí oveľa lepšie, keď je na reč upozorňovaný. Ale toto upozorňovanie nesmie byť nápadné, musí byť taktné, niekedy stačí nenápadný pokyn rukou alebo len pohľad.

Afázia: Strata reči pri poškodení mozgu

Určitá skupina porúch reči vzniká pri poškodení nervového tkaniva mozgu. Afázia je úplná alebo čiastočná strata reči. Vzniká poškodením rečových oblastí pri krvácaní do týchto častí alebo pri prerušení krvného obehu.

Reč a mentálne postihnutie

Komunikačná schopnosť človeka je ovplyvnená biologickými, psychickými a sociálnymi faktormi. Narušená komunikačná schopnosť nastáva, ak niektorá rovina jazykových prejavov interferuje s komunikačným zámerom. Príčiny môžu byť rôzne:

• Prostredie: Málo podnetné sociálne alebo domáce prostredie, neurotizujúce prostredie.
• Percepcia: Zrakové alebo sluchové postihnutie.

Kategórie narušenej komunikačnej schopnosti

• Vývinová bezrečnosť
• Získaná orgánová bezrečnosť (pri poškodení mozgu) - afázia
• Získaná psychogénna bezrečnosť - mutizmus, elektívny mutizmus
• Narušenie zvuku reči - fufňavosť
• Narušenie plynulosti - zajakavosť, brblavosť
• Narušenie článkovania - dyslália, dyzartria
• Poruchy hlasu - dysfónia, afónia
• Kombinované chyby a poruchy reči
• Symptomatické poruchy reči: narušená schopnosť pri iných postihnutiach, ochoreniach, narušeniach, napr. ADHD

Špecifické vývinové poruchy učenia

Špecifické vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ide o oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu základných školských zručností pri priemernej inteligencii.

Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod.

Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní…zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí. Potrebné je preto včasné podchytenie detí s poruchami učenia, individuálny prístup, pozitívna motivácia, správne techniky a metódy práce, reedukačno-terapeutická starostlivosť.

Dyslexia

Neschopnosť osvojiť si čítanie- nepriaznivo pôsobí na osvojovanie poznatkov vo všetkých vyučovacích predmetoch a často sa objavuje v spojení s osvojovaním pravopisu (dysortografia).

Prejavy dyslexie

• ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen (viazne spojene písmeno - hláska)
• zámena tvarovo podobných písmen napr. b-d-p, m-n, u-n, z-s, k-h, a-e
• zámena písmen, ktorých hlásky sú akusticky podobné napr. ž-š, h-ch, b-p, z-s, k-g, t-d, ť-ď…
• zámena funkčne podobných písmen napr. samohlások a-e-o-u, spoluhlások h-k-l
• vynechávanie písmen v slovách, slov vo vetách
• ťažkosti v spájaní hlások do slabík, slabík do slov
• ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu
• často sa vyskytuje tzv. „dvojité čítanie“ (tiché predčítavanie slov)
• ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina spoluhlások
• deformovanie slov, prípadne vsúvanie písmen do slov, ktoré sa tam nevyskytujú
• problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok - nerešpektovanie bodiek, otáznikov, dĺžňov
• nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík - mäkké slabiky čítajú tvrdo a naopak
• po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného textu
• plytké dýchanie pri čítaní - tenzia - napätie

Dysgrafia

Je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú (formálnu stránku) písomného prejavu, nie obsahovú. Ťažkosti sa prejavujú pri osvojovaní si tvarov písma, v ich napodobňovaní a zapamätávaní. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je nezrelé až nečitateľné.

Prejavy dysgrafie

• silné písmo, husté a natlačené písmo, roztiahnuté písmo
• nedbanie na linajkovanie/riadkovanie
• skomolené písmo
• pisársky kŕč
• trasľavé písmo
• zajakavosť v písme
• písmo detí s obrnou
• zrkadlové písmo
• dieťa nepíše jedným ťahom
• zamieňa podobné písmená m/n, b/d, h/k/l, z/s, a/o, t/d…

Dysortografia

Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa následne prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel.

Prejavy dysortografie

• výmena, pridávanie a vynechávanie písmen alebo slabík
• rozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík
• rozlišovanie diakritických a interpunkčných znamienok
• rozlišovanie krátkych a dlhých slabík
• nerozlišovanie sykaviek
• nedodržiavanie hraníc slov vo vete

Dyskalkúlia

Ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie, s výnimkou matematického faktora. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

Prejavy dyskalkúlie

• Praktognostická dyskalkúlia: dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi.
• Verbálna dyskalkúlia: dieťa má ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov, či aritmetických úkonov
• Lexická dyskalkúlia: dieťa nevie čítať matematické symboly (číslice, operačné znaky)
• Grafická dyskalkúlia: dieťa nevie napísať matematické znaky, číslice…
• Operačná dyskalkúlia: dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie - sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie
• Ideognostická dyskalkúlia: nedostatky v pojmovej činnosti, v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi

ADHD a mentálne postihnutie

Text sa zaoberá nedostatočne preskúmanou problematikou kombinácie mentálneho postihnutia s poruchou pozornosti a hyperaktivitou (ADHD). ADHD je považované za trvalú poruchu správania u detí a adolescentov. Na celom svete ňou trpí približne 5 % detí a adolescentov.

ADHD a mentálna retardácia môžu byť diagnostikované v kombinácii ako: hyperaktívna porucha združená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi: MKCH10 - F84.4.

Diagnostika ADHD

Presná anamnéza je najdôležitejším diagnostickým nástrojom. Je nevyhnutné podrobne preskúmať rodinnú anamnézu, choroby v rodine, tehotenstvo, pôrod, vývin dieťaťa, existujúce poruchy a ďalšie aktuálne problémy.

Terapia ADHD

Terapia je zameraná na sociálnu integráciu, stabilné sebahodnotenie a uľahčenie rozvoja základných schopností, poskytnutie primeraného vzdelania a pracovnej rehabilitácie v závislosti od schopností. Je kľúčové vzdelávať rodičov, informovať ich o možných príčinách a prejavoch, ktoré z nich vyplývajú.

Autizmus a poruchy reči

Autizmus alebo porucha autistického spektra, PAS (angl. Autism Spectrum Disorder, ASD) je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Autizmus je pervazívnou vývinovou poruchou, zasahujúcou do viacerých funkčných oblastí života.

Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné. Deti s autizmom nemusia mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu. Poruchy autistického spektra sa vyskutujú o každého pohlavia, u všetkých etnických skupín a rasy, v hociktorej ekonomickej a sociálnej vrstve.

tags: #poruchy #reči #u #mentálne #postihnutých #príčiny