
Problematika uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí v občianskych veciach v Slovenskej republike nadobúda so zvyšujúcou sa mobilitou občanov po vstupe do Európskej únie, ale aj rozširovaním obchodných aktivít slovenských obchodných spoločností a podnikateľov do cudziny, stále väčší význam. Množstvo aplikovateľných prameňov práva a nové prvky, ktoré právne akty EÚ do nášho právneho poriadku zaviedli, prehľadnosti nepomáhajú.
Rozhodnutie vydané v inom štáte nemá spravidla účinky v Slovenskej republike, ak nebolo uznané slovenskými orgánmi. Uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia je zaužívaný pojem v medzinárodnom práve súkromnom na označenie mechanizmu, ktorým štát priznáva účinky rozhodnutiam iných štátov. Dôvod, prečo sa v MPS zaužíval spojený pojem "uznanie a výkon" súvisí so skutočnosťou, že MPS sa nesnažilo unifikovať procesné aspekty, ktorými štáty priznávajú účinky cudzím rozhodnutiam.
Cudzím rozhodnutím sa rozumie rozhodnutie vydané súdom iného štátu alebo iným orgánom cudzieho štátu, ak rozhoduje vo veci, v ktorej v Slovenskej republike rozhoduje súd, vrátane dohôd a zmierov schválených súdom alebo takýmto orgánom.
Slovenská republika je viazaná množstvom bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv, ktoré upravujú uznávanie a výkon rozhodnutí. Medzi najvýznamnejšie patria:
Súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje rozsudkom. Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok.
Prečítajte si tiež: Cudzie rozhodnutia a ich uznanie
Rozhodnutie súdu o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia má svoj presný procesný postup a vyžaduje splnenie určitých materiálnych podmienok, predovšetkým podľa § 15 a nasl. zákona č. 549/2011 Z. z. Ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) až m), ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. z. vymedzuje dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia a v prípade, ak súd nezistil takéto dôvody na jeho odmietnutie a výkon, rozhodne o uznaní rozhodnutia a súčasne aj o tom, že sa rozhodnutie vykoná (§ 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z.).
Ak sa rozhodnutím uložila trestná sankcia spojená s odňatím slobody, ktorá nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím nahradí trestnú sankciu takou trestnou sankciou, ktorú by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval; pritom dbá o to, aby takto uložená trestná sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii.
Ak sa rozhodnutím o trestnej sankcii uložila trestná sankcia v trvaní, ktoré nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím trvanie trestnej sankcie primerane upraví. Takto upravená dĺžka trvania trestnej sankcie nesmie byť kratšia ako najdlhšie trvanie ustanovené pre rovnaké trestné činy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Zákon č. 549/2011 Z. z. vymedzuje dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Súd odmietne uznať a vykonať cudzie rozhodnutie, ak:
Postup pri uznávaní a výkone rozhodnutí je vďaka nariadeniam EÚ v porovnaní s úpravou vo vzťahu k iným štátom veľmi zjednodušený a zrýchlený. Cudzie rozhodnutia sú, za splnenia určitých podmienok, uznávané, a v niektorých prípadoch aj vykonávané, automaticky, bez osobitného konania.
Prečítajte si tiež: Postup pri uznávaní cudzích rozhodnutí
Pre aplikovateľnosť je relevantný dátum začatia konania, alebo spísania, alebo zaregistrovania titulu po účinnosti Nariadenia (1. marca 2002). V prípade Slovenska a ostatných nových členov od 1. mája 2004. Novelizáciou slovenského zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom bol pre uznávanie cudzích rozhodnutí vytvorený systém platiaci rovnako pre členské aj nečlenské štáty únie. Znamená to, že proces uznávania cudzích rozhodnutí je na Slovensku jednotný a nezáleží na tom, v akom štáte bolo rozhodnutie vydané.
Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí nespadá pod Nariadenie Brusel I a ani pod Nariadenie č. 805/2001. Zákon č. 244/2002 Z. z. upravuje Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí zverejnený v Zbierke zákonov. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie prikladá originál alebo osvedčenú kópiu, pričom uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že exekučný súd naň prihliadne ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Súd môže odoprieť uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozhodnutia ak povinný preukáže existenciu dôvodov uvedených v §-e 50 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí je komplexná oblasť práva, ktorá si vyžaduje dôkladnú znalosť vnútroštátnych predpisov, medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie. Správny postup pri uznávaní a výkone je nevyhnutný pre zabezpečenie práv a povinností jednotlivcov a právnických osôb v medzinárodnom kontexte.
Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok