
Viacnásobné postihnutie predstavuje komplexnú výzvu pre jednotlivcov aj pre spoločnosť. Tento článok sa zameriava na problematiku viacnásobného postihnutia u dospelých, s dôrazom na dostupné formy pomoci a podpory. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, od definície a špecifík viacnásobného postihnutia, cez dostupné služby a legislatívu, až po praktické aspekty integrácie a rehabilitácie.
Viacnásobné postihnutie je komplexný fenomén, ktorý vzniká interakciou a vzájomným prekrývaním sa rôznych postihnutí alebo narušení. Vašek (2003) ho charakterizuje ako "multifaktoriálne, multikazuálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí či narušení". Táto interakcia vytvára synergický efekt, čo znamená, že nová kvalita postihnutia je odlišná od jednoduchého súčtu prítomných postihnutí.
Človek s viacnásobným postihnutím môže mať napríklad mentálne postihnutie spojené s poruchami reči, sociálnych vzťahov alebo sociálnej integrácie. Medzi najzávažnejšie formy patrí hluchoslepota, ktorá predstavuje kombináciu zrakového a sluchového postihnutia.
Hluchoslepota je jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Niektorí odborníci ju vydeľujú ako špecifickú subkategóriu v rámci ťažkých viacnásobných postihnutí. Je dôležité si uvedomiť, že hluchoslepota má rôzne štádiá, od sociálnej až po úplnú.
Hluchoslepé deti majú narušené vnímanie okolitého sveta, čo vedie k izolácii a ťažkostiam v komunikácii. Komunikácia s hluchoslepými ľuďmi je vysoko individualizovaná a závisí od stavu ich zraku a sluchu. Taktilné vnímanie je často dominantným prostriedkom komunikácie, či už ide o jednoduché telesné signály, predmetovú komunikáciu, posunkovú reč alebo prstovú abecedu.
Prečítajte si tiež: Ako trávia postihnutí voľný čas
Je dôležité si uvedomiť, že ľudia s postihnutím nie sú "špeciálni", ale sú súčasťou ľudskej rozmanitosti. Byť človekom znamená mať široké spektrum možností, a existuje mnoho spôsobov, ako chodiť, vidieť, myslieť, komunikovať a interagovať.
Dôležitý je inkluzívny a nediskriminačný prístup, ktorý zabezpečí, že všetci dospelí, bez ohľadu na ich postihnutie, budú mať rovnaký prístup k podpore a službám. Osoby so zdravotným postihnutím majú rovnaké práva ako všetci ostatní. Podpora, ochrana a uplatňovanie práv osôb so zdravotným postihnutím si však vyžadujú špecifický prístup zodpovedajúci ich potrebám, možnostiam, schopnostiam a postojom spoločnosti k nim.
V roku 2007 Európske spoločenstvo a členské štáty potvrdili, že téma postihnutia je otázkou ľudských práv a potrebuje právny základ. Akčný plán pre osoby so zdravotným postihnutím na roky 2006 - 2015 mal presadiť stratégie a zohľadniť otázky týkajúce sa postihnutia vo všetkých relevantných politických oblastiach.
Organizácia Spojených národov (OSN) prijala dlhodobú stratégiu na implementáciu Svetového akčného programu týkajúceho sa ľudí s postihnutím. Dňa 3. mája 2008 vstúpil do platnosti Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Slovenská republika v júni 2012 podľa čl. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 103 z 20. februára 2013 bol schválený návrh na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. S cieľom zabezpečenia spolupráce s hlavným kontaktným miestom pri realizácii činností vyplývajúcich z Dohovoru, ústredné orgány štátnej správy nominovali kontaktnú osobu v rámci svojho rezortu, ktorá je zároveň zodpovedná aj za zber a spracovanie podkladov do správy o legislatívnych návrhoch, zmenách a dosiahnutom pokroku v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím. Posilnenie kapacity koordinačného mechanizmu bolo zabezpečené aj nomináciou ďalšej kontaktnej osoby za jednotlivé rezorty. Nomináciou ďalšej kontaktnej osoby bola zabezpečená zastupiteľnosť kontaktných osôb ostatných ústredných orgánoch štátnej správy, ako aj zvýšenie kapacity koordinačného mechanizmu podľa čl. Od 01. 06. Na Slovensku upravujú právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb aj nasledujúce zákony:
Kvalita života osôb s viacnásobným postihnutím závisí od dostupnosti primeraných a kvalitných služieb, ktoré zodpovedajú ich špecifickým potrebám.
Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre ľudí s epilepsiou
Spoločným menovateľom v špeciálnej pedagogike a sociálnej práci v kontexte starostlivosti o zdravotne znevýhodnených je využívať ich potencionálne možnosti, kompenzovať negatívne dôsledky ich znevýhodnenia a snažiť sa o ich integráciu do spoločnosti, ktorá rešpektuje práva, dôstojnosť a rovnosť príležitostí všetkých ľudí.
Kľúčom k úspešnej integrácii je zmena v prístupe a postojoch spoločnosti k týmto ľuďom.
V r. 1980 schválila Svetová zdravotnícka organizácia Medzinárodnú klasifikáciu porúch, zdravotných postihnutí a handicapov (ICIDH), ktorá priniesla presnejší, ale zároveň aj relativistický prístup. Klasifikácia jasne rozlišuje medzi poruchou, zdravotným postihnutím a handicapom. Často sa využíva najmä v rehabilitácii, vzdelávaní, štatistike, politike, legislatíve, demografii, sociológii, ekonomike a antropológii.
Pre zabezpečenie bývania pre osobu s ŤZP je možné poskytnúť na obstaranie bytu (výstavbou alebo kúpou novostavby alebo staršieho bytu) úver prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 100 % obstarávacej ceny bytu, maximálne však 180 000 eur na byt s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 1 % a lehotou splatnosti 40 rokov (lehota splatnosti do 65.
Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon 250/2012 Z.z. definujú zraniteľných spotrebiteľov a závislých odberateľov elektriny/plynu. Závislý odberateľ elektriny je odberateľ elektriny v domácnosti, ktorého životné funkcie sú závislé od odberu elektriny alebo ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a elektrinu využíva na vykurovanie a túto skutočnosť oznámil a preukázal sám alebo prostredníctvom svojho dodávateľa elektriny prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je jeho odberné miesto pripojené, spôsobom uvedeným v pravidlách trhu.
Prečítajte si tiež: Bývanie pre ZŤP: Príspevok a podnájom
Nie je možné obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny/plynu závislým odberateľom elektriny/plynu pri neoprávnenom odbere elektriny/plynu alebo na základe žiadosti dodávateľa elektriny/plynu v období od 1. novembra do 31. marca.
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy (elektriny) a distribučnej siete (plyn) je povinný viesť evidenciu závislých odberateľov, ktorých odberné miesta sú pripojené do jeho sústavy/siete, a písomne informovať o tejto skutočnosti prevádzkovateľa nadradenej distribučnej sústavy/siete, písomne informovať týchto odberateľov elektriny/plynu o každom plánovanom obmedzení alebo prerušení distribúcie elektriny/plynu do ich odberných miest, plánované prerušenie distribúcie elektriny/plynu vykonať až po tom, čo závislý odberateľ elektriny/plynu potvrdil prijatie informácie o prerušení distribúcie elektriny/plynu, a umožniť komunikáciu týchto odberateľov elektriny/plynu priamo s prevádzkovateľom distribučnej sústavy/siete na účel nahlasovania porúch.
Mnohé kultúrne inštitúcie poskytujú zľavy pre osoby s preukazom ZŤP. Napríklad, Zvolenský zámok poskytuje zľavu 57%. Kaštieľ Strážky, Galéria Ľ. V prípade prehliadok jazdiarne a prehliadok hipologickej expozície chovu koní poskytuje zľavu pre osoby s preukazom ZŤP, osobitné školy a sociálne ústavy - 50 % zľava. Poskytovanie zliav na vstupnom na výstavách, sú stanovené v cenníku pre daný rok pre jednotlivé výstavy.
Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pomocou ktorého si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy. Ak je ťažko zdravotne postihnutý odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, má nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu. O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať každý, koho ochorenie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50%.
O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (odlišuje sa oranžovým pruhom) môže požiadať osoba s ŤZP, ak je odkázaná na pomoc inej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Sprievodca sa pri sprevádzaní osoby s ŤZP prepravuje zadarmo.
Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každý človek s ŤZP, ale iba ten, koho príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutého (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jeho manžela alebo manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem osoby s ŤZP.
Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je v súčasnosti 210,20 € mesačne. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutému, ktorého príjem presahuje päťnásobok životného minima, t. j. 1051 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima, t. j. 630,60 €.
Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 39 833 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej človek s ŤZP býva.
Peňažné príspevky môže poberať iba ťažko zdravotne postihnutý, ktorý je na takúto pomoc odkázaný.
Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce.
Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že zdravotne postihnutý pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch a 0, keď pomoc potrebuje pri všetkých. Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti piateho a šiesteho stupňa.
Príspevok na osobnú asistenciu poberá ťažko zdravotne postihnutý, ktorý potom vypláca asistenta. Príspevok na opatrovanie poberá sám opatrovateľ. Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny ťažko zdravotne postihnutého môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne a vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba. Opatrovateľom naopak môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti.
Výška opatrovateľského príspevku sa líši podľa toho, či opatrovateľ opatruje jednu alebo viacero osôb s ŤZP, či tieto osoby navštevujú zariadenie dennej pobytovej služby, ako aj od toho, či opatrovateľ poberá niektorý typ dôchodku.
Človek odkázaný na individuálnu prepravu môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu a príspevok na pohonné hmoty (príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla).
Príspevok na kúpu auta možno priznať iba osobe mladšej ako 65 rokov, ktorá bude využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára.
Príspevok na prepravu možno poskytnúť vtedy, ak osoba s ŤZP nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a preprava je uskutočňovaná iným subjektom, ktorý má na to oprávnenie, napríklad taxislužbou. Výdavky na prepravu je úradu potrebné vydokladovať, keďže príspevok sa vypláca na základe potvrdení o jednotlivých výdavkoch na prepravu.
Pri príspevku na pohonné hmoty (na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla) osoba s ŤZP môže a nemusí byť vlastníkom vozidla. Vlastník vozidla však nesmie mať oprávnenie na vykonávanie prepravy (nemôže ísť napr. o vozidlo taxislužby). Vlastníkom vozidla môže byť napríklad rodinný príslušník žiadateľa. Príspevok sa poskytuje každý mesiac v rovnakej výške, nákup pohonných hmôt sa nedokladuje.
Príspevky súvisiace s individuálnou prepravou nie sú určené na zabezpečenie dopravy do a zo zdravotníckeho zariadenia. Majú slúžiť na prepravu do školského zariadenia, zamestnania, za spoločenskými a rodinnými aktivitami.
tags: #postihnutý #dospelý #práva #a #podpora