
Postúpenie pohľadávky, známe aj ako cesia, je právny inštitút, ktorý umožňuje zmenu v osobe veriteľa bez potreby súhlasu dlžníka. Tento článok sa zameriava na podmienky, dôsledky a praktické aspekty postúpenia pohľadávky v slovenskom právnom poriadku, s dôrazom na Občiansky zákonník a zákon o dani z príjmov.
Postúpenie pohľadávky (lat. cessia) predstavuje významný inštitút záväzkového práva, ktorý umožňuje zmenu v osobe veriteľa bez potreby súhlasu dlžníka. Podstatou postúpenia pohľadávky je prevod práva na uspokojenie zo záväzkového vzťahu z pôvodného veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka), a to bez potreby súhlasu dlžníka, ktorý je v pozícii pasívneho subjektu tohto právneho vzťahu. Právna úprava vyžaduje, aby bol dlžník o postúpení pohľadávky informovaný, keďže práve od okamihu oznámenia alebo preukázania postúpenia je viazaný plniť novému veriteľovi, teda postupníkovi. Tento právny inštitút nachádza široké uplatnenie v obchodnoprávnych i občianskoprávnych vzťahoch a jeho právny rámec je upravený v ustanoveniach § 524 až 530 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
Postúpenie pohľadávky (cesia) je upravené vo štvrtom oddiele ôsmej časti Občianskeho zákonníka - Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka (postúpenie pohľadávky § 524 až § 530). Ide o právny vzťah medzi pôvodným veriteľom (postupca alebo cedent) a novonastupujúcim veriteľom (postupník alebo cesionár).
Zmluva o postúpení pohľadávky vyžaduje písomnú formu a na jej uzavretie nie je potrebný súhlas dlžníka. Postúpením sa totiž nijako nezhoršuje postavenie dlžníka a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti, ktoré mal zo záväzku v čase postúpenia. Postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu oznámi dlžníkovi pôvodný veriteľ alebo nový - tým, že sa u dlžníka preukáže písomnou dohodou. Pohľadávku možno postúpiť za odplatu alebo bezodplatne.
Zmluva o postúpení pohľadávky nie je v Občianskom zákonníku upravená ako samostatný zmluvný typ, avšak ide o dvojstranný právny úkon medzi postupcom a postupníkom, ku ktorého platnosti sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Zákon (OZ) však pre túto zmluvu kogentne predpisuje písomnú formu, ktorej nedodržanie spôsobuje jej absolútnu neplatnosť (§ 524 ods. 1 OZ v spojení s § 40 ods. 1 OZ). Právny titul cesie môže byť odplatný alebo bezodplatný (napr. darovanie).
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Obč. zák. dohodu zmluvných strán.
Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie. Nemožno postúpiť pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, alebo pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, prípadne pohľadávku, ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je spôsobilý predmet postúpenia, t. j. sú to pohľadávky, pri ktorých plnenie je obmedzené len na osobu veriteľa (napr. náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia), pohľadávky, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia (napr. dávky sociálnej pomoci) a pohľadávky, postúpenie ktorých odporuje dohode veriteľa a dlžníka (napr. zmluvne vylúčené postúpenie).
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obdo 7/2009, zo dňa 14. októbra 2010: „Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j.
ObčZ ustanovuje, ktoré pohľadávky nie je možné postúpiť:
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
Dlžník má v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. Je teda možné dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky ako všeobecný zákaz alebo len ako zákaz postúpenia pohľadávky určitým osobám, prípadne i tak, že veriteľ bez súhlasu dlžníka môže postúpiť pohľadávku len určitému subjektu (napr. banke); zároveň možno zákaz postúpenia vymedzovať aj vo vzťahu k času, t.j. na určitú dobu, prípadne bez časového obmedzenia. Ak veriteľ túto dohodu z dlžníkom nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek dohodnutému zákazu, ani dobrá viera postupníka, ktorý o tomto zákaze nevedel, nemôže zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Na platnosť postúpenia pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka. O postúpení pohľadávky však musí byť pôvodným veriteľom (postupcom) informovaný.
Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené.
Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka.
Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka.
Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri
Postupca sa zaväzuje najneskôr v deň podpísania zmluvy odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú pohľadávky. Postupník podpisom zmluvy vyhlasuje, že postupca mu odovzdal všetky doklady a poskytol všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú pohľadávky.
Zmluvné strany sa dohodnú, že najneskôr do troch (3) dní odo dňa podpísania zmluvy postupca poštou odošle dlžníkovi oznámenie o postúpení pohľadávky postupníkovi.
Dlžník je oprávnený použiť na započítanie voči postupníkovi (novému veriteľovi) aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky, a to za predpokladu, že ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Postupca (pôvodný veriteľ) môže sám vo svojom mene vymáhať pohľadávku od dlžníka aj po postúpení pohľadávky, a to na žiadosť postupníka a na jeho účet. V prípade, ak sa postúpenie pohľadávky oznámilo dlžníkovi, môže postupca vymáhať pohľadávku iba v prípade, ak ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. V prípade, ak pohľadávku vymáha postupca, dlžník môže použiť svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jeho vymáhania, nie však pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi.
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ.
Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).
Podľa právnej úpravy sa postúpením pohľadávky nesmie zhoršiť právne postavenie dlžníka (§ 529 OZ). Pri postúpení pohľadávky dochádza iba k zmene v subjekte oprávnenom zo záväzkového vzťahu. Ak má postupca - podnikateľ voči spotrebiteľovi akékoľvek povinnosti (napríklad vyplývajúce zo zodpovednosti za vady či za škodu), nedochádza postúpením jeho pohľadávky voči spotrebiteľovi k zmene, tieto prípadné nároky sa ale prejavia v podobe námietok dlžníka zachovaných aj voči postupníkovi, a sú dokonca spôsobilé započítania aj keby ešte neboli splatné (§ 529 ods. 2 OZ). K zhoršeniu postavenia spotrebiteľa nemôže vôbec prísť v prípade tichej cesie (sčasti upravenej § 530 OZ), keďže v prípade, ak sa spotrebiteľovi postúpenie pohľadávky zámerne neoznámi, nedôjde ani len k faktickej zmene v jeho postavení.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. upravuje daňové aspekty postúpenia pohľadávok. Postúpenie pohľadávky je z pohľadu postupcu predaj majetku a z pohľadu postupníka obstaranie (nákup) majetku. Veriteľ predajom pohľadávky dosahuje zdaniteľný príjem.
Podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP je daňovým výdavkom menovitá hodnota pohľadávky alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením do výšky príjmu z jej postúpenia. To znamená, že pri uplatnení menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky do daňových výdavkov zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi vybrať si tú sumu, ktorá bude pre neho výhodnejšia.
Pri posúdení daňovo akceptovateľnej menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola v momente postúpenia uznaným daňovým výdavkom, prichádza do úvahy výška daňovej opravnej položky podľa § 20 ods. 10 až 12 a § 20 ods. 14 ZDP.
Podľa § 20 ods. 9 ZDP možno tvoriť opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom prihlásil pohľadávku do konkurzu, pričom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. pohľadávky je možné prihlasovať počas celého obdobia konkurzu. V nadväznosti na uvedené ustanovenie sa preto za daňový výdavok považuje tvorba opravnej položky k pohľadávke prihlásenej počas celého obdobia konkurzu, t. j. aj po 45-dňovej prihlasovacej lehote.
Ustanovenie § 20 ods. 14 ZDP upravuje tvorbu opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam, ktoré sú po splatnosti viac ako 720 dní vo výške 50 % menovitej hodnoty alebo obstarávacej ceny pohľadávky a viac ako 1080 dní vo výške 100 % menovitej hodnoty alebo obstarávacej ceny pohľadávky. Opravnú položku podľa tohto ustanovenia možno tvoriť len za podmienky, že ide o nepremlčanú pohľadávku - s účinnosťou od 1. 1. 2020 sa v nadväznosti na § 20 ods. 4 písm. k) ZDP za nepremlčanú pohľadávku považuje pohľadávka, pri ktorej správca dane nemôže začať daňové exekučné konanie alebo exekučné konanie.
Z ustanovenia § 20 ods. 14 ZDP sú vylúčené opravné položky k pohľadávkam, ktoré boli nadobudnuté postúpením, alebo k pohľadávkam, ktoré možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 20 ods. 7 ZDP.
Príklad č. 1: Spoločnosť Alfa, a. s. odoslala dňa 2. 11. 2018 spoločnosti Beta, s. r. o. faktúru za tovar, ktorá bola splatná 2. 12. 2018 vo výške 10 000 €. Dňa 5. 12. 2020 postúpila spoločnosť Alfa, a. s. túto pohľadávku spoločnosti Gama, s. r. o. za 3 000 €. Keďže pohľadávka je pri postúpení po splatnosti viac ako 720 dní, bolo by možné k tejto pohľadávke vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 ZDP vo výške 50 % menovitej hodnoty, t. j. 5 000 €. Keďže príjem z postúpenia (zaúčtovaný výnos) je nižší ako tvorba opravnej položky, do daňových výdavkov možno v súlade s § 19 ods.3 písm. h) zákona o dani z príjmov zahrnúť menovitú hodnotu pohľadávky až do výšky možnej tvorby daňovo uznanej opravnej položky, t. j. do výšky 5 000 €.
Faktoring je odkúpenie krátkodobých pohľadávok veriteľa špecializovanou firmou (faktorom). Jeho podstata spočíva v prevzatí oprávnenia veriteľa vymáhať splnenie záväzku faktorom za odplatu. O faktoring nejde v prípade, keď tretí subjekt síce vymáha pohľadávku za odmenu, ale pohľadávka neprechádza na vymožiteľa pohľadávky. Pri vymáhaní pohľadávky (záväzku) vymožiteľ vystupuje ako splnomocnený zástupca veriteľa. Vymožiteľ záväzku vlastne v týchto prípadoch vystupuje ako akýsi sprostredkovateľ.
Pred uzavretím faktoringovej zmluvy si faktoringová spoločnosť obyčajne zaobstaráva a preveruje informácie o hospodárení dodávateľa a jeho zákazníkov. Faktoringová zmluva sa môže týkať odkúpenia jednotlivých pohľadávok, všetkých pohľadávok, príp. odkupovania pohľadávok v rámci vopred dohodnutého limitu, ktorý predstavuje buď absolútny objem pohľadávok, alebo relatívny podiel (určité percento z celkovej sumy pohľadávok) a ktorý sa obnovuje po úhrade splatných pohľadávok. V zmluve sa klient zaväzuje, že dohodnuté pohľadávky vznikajúce za jeho odberateľmi bude postupovať faktoringovej spoločnosti. Faktor potom proti riadne postúpeným pohľadávkam poskytne klientovi tzv. preklenovací úver v dohodnutej výške (obvykle až do výšky 70 % - 80 % z hodnoty postúpenej pohľadávky). Voči odberateľom následne vystupuje ako nový veriteľ a pri nedodržaní lehoty splatnosti zabezpečuje ďalší inkasný postup od upomienkovania až po právne vymáhanie.
Predaj pohľadávok faktorovi sa uskutočňuje za odmenu, ktorá spočíva v poplatku (náklady na evidenciu, vymáhanie a inkaso pohľadávok) a v provízii za prevzaté pohľadávky. Provízia sa môže dojednať v absolútnej sume alebo ako určité percento z vymožených pohľadávok.
Výhodou faktoringu je to, že veriteľ nemá náklady s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi alebo viacerým dlžníkom. Komunikuje len s jedným subjektom - faktorom. Veriteľ je takto odbremenený od vymáhania pohľadávok, môže sa venovať svojej hlavnej náplni činnosti a prostredníctvom faktora získava disponibilný kapitál, ktorý však nie vždy bude zodpovedať menovitej hodnote pohľadávok.
Postúpenie pohľadávky je účtovným prípadom v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Postúpením pohľadávky dochádza v účtovnej jednotke k pohybu majetku, a to k úbytku určitej pohľadávky (voči pôvodnému veriteľovi) a zároveň k prírastku inej pohľadávky (voči postupníkovi).
Z postupov účtovania pre podnikateľov vyplýva, že v prospech účtu 646 - Výnosy z odpísaných pohľadávok sa účtujú inkasá pohľadávok, ktoré sa v minulosti odpísali na ťarchu nákladov a od tohto dňa sa neúčtovali na účte pohľadávok. Na tomto účte sa účtujú aj výnosy z postúpenia pohľadávok z hospodárskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že o postúpení pohľadávky za úplatu sa účtuje podobne ako o predaji iného majetku. O výnosoch z odplatného postúpenia pohľadávok vzniknutých z finančnej činnosti alebo z mimoriadnej činnosti sa neúčtuje na účte 646, ale sa použije účet 668 - Ostatné finančné výnosy alebo účet 688 - Ostatné mimoriadne výnosy.
Úbytok pohľadávky z hospodárskej činnosti voči pôvodnému dlžníkovi z dôvodu odplatného postúpenia sa účtuje na ťarchu účtu 546 - Odpis pohľadávky. V prípade, že ide o pohľadávku vzniknutú z finančnej činnosti či z mimoriadnej činnosti, použije sa účet 568 - Ostatné finančné náklady, prípadne účet 588 - Ostatné mimoriadne náklady.
V sústave jednoduchého účtovníctva je postúpenie pohľadávky u postupcu vyradením pohľadávky, pričom vyradenie sa zaúčtuje v knihe pohľadávok. V peňažnom denníku sa účtuje príjem za postúpenie pohľadávky uhradený postupníkom.
Podľa § 17 ods. 12 písm. a) ZDP súčasťou základu dane daňovníka s príjmami patriacimi do § 6 ZDP účtujúceho v JÚ je aj hodnota pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo pri jej postúpení, a to aj v prípade, ak je vložená alebo postúpená za cenu nižšiu než menovitú hodnotu. Pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo pri jej postúpení za cenu vyššiu sa za príjem považuje táto vyššia cena. V tejto súvislosti možno ešte poznamenať, že k premietnutiu tejto sumy do základu dane by mohlo dôjsť až na tlačive daňového priznania (úprava základu dane), ale na druhej strane je v tomto ustanovení priamo použitá formulácia „…za príjem sa považuje táto vyššia cena…“.
tags: #postúpenie #časti #pohľadávky #podmienky