Mandátna Zmluva: Podmienky a Aspekty

Mandátna zmluva predstavuje dôležitý inštitút v slovenskom obchodnom práve. Upravená je v Obchodnom zákonníku a využíva sa v rôznych oblastiach, vrátane vzťahov medzi spoločnosťami a ich štatutárnymi orgánmi. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty mandátnej zmluvy, jej právnu úpravu a praktické dôsledky.

Právny Rámec Mandátnej Zmluvy

Mandátna zmluva je upravená v ustanoveniach § 566 a nasl. zákona č. 513/1993 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov. Právna úprava mandátnej zmluvy sa využíva aj pri iných zmluvných typoch, ktoré na ňu čiastočne odkazujú napr. pri komisionárskej zmluve, zmluve o obchodnom zastúpení či zmluve o inkase. Zaraďujeme ju medzi tzv. relatívne obchody, čo znamená, že sa uplatňuje predovšetkým medzi podnikateľmi. Takmer totožný predmet záväzku ako mandátna zmluva formuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v ustanoveniach upravujúcich tzv.

Subjekty Mandátnej Zmluvy

Pri mandátnej zmluve rozlišujeme dve zmluvné strany:

• Mandatár: Osoba, ktorá sa zaväzuje zariadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta.
• Mandant: Osoba, pre ktorú sa obchodná záležitosť zariaďuje.

Podstatné Náležitosti Mandátnej Zmluvy

Pre platné uzavretie mandátnej zmluvy je potrebné dohodnúť sa na nasledovných podstatných náležitostiach:

1. Určenie zmluvných strán: Jasné určenie, kto je mandatár a kto mandant.
2. Určenie obchodnej záležitosti: Táto obchodná záležitosť pre mandanta má väčšinou vzťah k jeho podnikateľskej činnosti. V zmysle zákonných ustanovení je možné obchodnú záležitosť dojednať jednak ako uskutočnenie nejakej činnosti alebo uskutočnenie právnych úkonov. Podstatou tohto dojednania je, aby mala predmetná záležitosť obchodný charakter.
3. Dojednanie o odplate: Nepripúšťa sa, aby bol mandátny vzťah dojednaný bezodplatne. Výnimku predstavuje prípad, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, v zmysle § 566 ods.

Dojednanie o odplate je imanentnou časťou zmluvy. V prípade nedostatočne alebo neurčito dojednanej odplatnosti platí ustanovenie § 517 ods. 1 ObchZ ktoré znie: „Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.“ Aj keď je odplatnosť obligatórnou časťou mandátnej zmluvy, výšku tejto odplaty alebo spôsob jej určovania nie je potrebné dohodnúť. Práve tento typ vzniknutej situácie rieši zákonodarca v Obchodnom zákonníku v § 571 ods. 1: „Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.“

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Vznik nároku na odplatu mandatárovi upravuje Obchodný zákonník v § 517 ods. 2 nasledovne: „Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie.“ Zaujímavým prvkom tohto ustanovenia je skutočnosť, že zákon priznáva mandatárovi odplatu za vykonanie právnych úkonov alebo činností, ktoré k dosiahnutiu výsledku požadovaného mandantom smerujú a nie až po ich samotnom dosiahnutí. Uvedená dikcia teda slúži na ochranu mandatára pred takou situáciou, kedy nebol dosiahnutý výsledok požadovaný mandantom, ale nebolo to vinou mandatára - teda prekážky dosiahnutia požadovaného stavu boli na stane mandanta resp.

Forma Mandátnej Zmluvy

Mandátna zmluva vzniká už samotnou dohodou o podstatných náležitostiach, nevyžaduje sa jej písomné vyhotovenie. S výnimkou § 566 Obchodného zákonníka, ktorý považujeme za základné ustanovenie, je právna úprava mandátnej zmluvy dispozitívna, z čoho vyplýva, že účastníci záväzkovo-právnych vzťahov vedia jej obsah upraviť v závislosti od vlastných požiadaviek. Platnosť mandátnej zmluvy nie je podmienená písomnou formou tejto zmluvy. Je teda platná, aj keď bola uzatvorená ústne. Písomnú formu však musí mať plnomocenstvo podľa § 568 ods. 1 ObchZ.

Povinnosti Mandatára

Medzi základné povinnosti mandatára patrí:

1. Odborná starostlivosť: „Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti o odbornou starostlivosťou.“ (§567 ods.1 Obchodného zákonníka). Ako sme už vyššie spomínali, ide o dispozitívne ustanovenie, od ktorého je možné sa odkloniť dohodou zmluvných strán. Čo ale rozumieme pod pojmom „odborná starostlivosť“? Z hľadiska interpretácie možno v prvom rade poukázať na to, že bežná starostlivosť pri zariaďovaní záležitostí nebude postačujúca, pretože sa vyžaduje výrazne väčšia starostlivosť ako len starostlivosť bežná. Takýto vyšší stupeň starostlivosti by mal napĺňať obsahové požiadavky na tzv.
2. Dodržiavanie pokynov mandanta: Mandatár je povinný uskutočňovať dohodnutú činnosť podľa pokynov mandanta, ktoré môžu byť dohodnuté v mandátnej zmluve alebo ich mandant môže udeľovať mandatárovi aj počas výkonu jeho činnosti. Z ustanovenia § 567 ods. Obchodný zákonník stanovuje aj podmienky, za splnenia ktorých sa môže mandatár odchýliť od pokynov mandanta. Môže tak urobiť len v prípade, že „je odklon pre zabezpečenie záujmov mandanta naliehavo nevyhnutný a zároveň nie je možné včas zabezpečiť súhlas. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.“ (M. Patakyová: Obchodný zákonník - komentár. 3 vydanie.
3. Osobný výkon: Vo všeobecnosti platí, že mandatár nemusí záležitosť zariadiť osobne, ale môže spôsobiť zánik záväzku splnením aj prostredníctvom tretej osoby. Uvedené neplatí v prípade, ak by mandátna zmluva obsahovala ustanovenie, ktoré by vylučovalo zariadenie záležitosti treťou osobou. Ak by mandatár porušil zmluvné ustanovenia, zodpovedal by za škody, ktorú svojim konaním spôsobil. „Aj napriek tomu, že mandatár v súlade so zákonom použil na plnenie záväzku iné osoby, jeho vzťah k mandantovi vrátane jeho právnej zodpovednosti sa tým nijako nemení.“ (O. Ovečková: Obchodný zákonník. Tretie doplnené a prepracované vydanie. Iura Edition.
4. Zodpovednosť za škodu: Z ustanovenia § 570 Obchodného zákonníka osobitne upravuje zodpovednosť mandatára za škodu na prevzatých veciach. Toto ustanovenie považujeme za „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva jediný liberačný dôvod, ktorým je, že škodu nebolo možno odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Veci, ktoré boli mandatárovi zverené je možné dať v zmysle § 570 Obchodného zákonníka poistiť. Mandatár v zmysle ust § 570 ObchZ zodpovedá za škodu na prevzatých veciach od mandanta ,ako aj od tretích osôb, ibaže preukáže, že túto škodu nemohol ani pri vynaložení odbornej starostlivosti odvrátiť. Ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Ak je to v zmluve dohodnuté, mandatár je povinný dať prevzaté veci poistiť. Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou mandatár uzavrel zmluvu pri zriaďovaní záležitosti.

Práva a Povinnosti Mandanta

Medzi základné práva a povinnosti mandanta patrí:

1. Zaplatenie odplaty: Jedna z hlavných povinností mandanta vyplýva zo zásady odplatnosti mandátnej zmluvy. Z tejto zásady vyplýva povinnosť mandanta zaplatiť mandatárovi odplatu za obstaranie obchodnej záležitosti.
2. Úhrada nákladov: Povinnosťou mandanta popri nároku na odplatu mandatárovi je aj uhradenie nákladov, ktoré vznikli pri obstarávaní dohodnutých záležitostí.
3. Poskytnutie plnomocenstva: Z ustanovenia § 568 ods. 4 Obchodného zákonníka vyplýva, že samotná mandátna zmluva nenahrádza plnomocenstvo ako také. Pokiaľ bude musieť mandatár zrealizovať úkony voči tretím osobám, bude na to potrebovať písomné udelenie plnomocenstva. Udelenie plnej moci je jednostranným právnym úkonom mandanta, v ktorom mandant vymedzení rozsah úkonov, ktoré je mandatár oprávnený v jeho mene a na jeho účet realizovať vo vzťahu k tretím osobám. Upozorňujeme, že udelenie plnomocenstva môže byť aj súčasťou mandátnej zmluvy. Na zabezpečenie určitých právnych úkonov sa vyžaduje predložiť písomné plnomocenstvo. Mandant je povinný včas ho vystaviť pre mandatára.

Zánik Mandátnej Zmluvy

Záväzky vznikajúce na základe mandátnej zmluvy zanikajú predovšetkým ich splnením. Zákon však pripúšťa aj možnosť, že záväzok z mandátnej zmluvy zanikne bez jeho splnenia. Tento prípad upravuje najmä všeobecná právna norma o zániku nesplneného záväzku. Obchodný zákonník v § 575 ods. Ďalšia zákonná dikcia obsahuje aj zánik záväzku výpoveďou mandátnej zmluvy na jednej zo zmluvných strán. Záverečné ustanovenia mandátnej zmluvy upravujú spôsoby jej vypovedania:

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

1. Výpoveď mandantom: V zmysle § 574 Obchodného zákonníka „môže mandant zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. Z hľadiska možnosti vypovedania mandátnej zmluvy je viac chráneným účastníkom mandant. V prípade nespokojnosti so službami mandatára má mandant zo zákona možnosť okamžite vypovedať mandátnu zmluvu, čo mu dáva možnosť okamžite zabezpečiť obstaranie svojich záujmov iným spôsobom. Účinnosť výpovede mandátnej zmluvy je možné dosiahnuť jej uvedením vo výpovedi, alebo okamihom, kedy sa o nej mandatár dozvedel, prípadne kedy sa o nej dozvedieť mohol. Účinnosť výpovede nie je viazaná jej doručením mandatárovi, je teda jasné, že zákon výslovne nepožaduje, aby bola vyhotovená v písomnej forme.
2. Výpoveď mandatárom: V zmysle § 575 Obchodného zákonníka „môže mandatár zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Právom kedykoľvek v priebehu účinnosti vypovedať mandátnu zmluvu disponuje aj mandatár, avšak za iných okolností a podmienok ako mandant. Účinnosť takej výpovede môže nastať najskôr na konci kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom mandatár doručil výpoveď mandantovi. Jednomesačné výpovedná lehota plní ochrannú funkciu v prospech mandanta, aby mohol zabezpečiť obstarávanie svojich záujmov iným spôsobom. Mandatár je povinný pri výpovedi oznámiť mandantovi hroziace škody vrátane návrhu ochranných opatrení, aby sa vzniku škody predišlo.
3. Uplynutím doby: Táto zmluva sa ukončí uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, t. j.

Mandátna Zmluva a Výkon Funkcie Konateľa

Ustanovenia mandátnej zmluvy môžeme aplikovať aj na zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vyplýva to z § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.“ Toto ustanovenie je len dispozitívne. Zákon presne neustanovuje, čo musí obsahovať zmluva o výkone funkcie konateľa. označenie zmluvných strán - spoločnosti a konateľaúvodné ustanovenia - uvedenie, že spoločnosť vymenovala určitú osobu do funkcie konateľapredmet zmluvyodmena konateľapráva a povinnosti konateľaďalšie dojednania - napr.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Obo 33/2007 sa zaoberal otázkou poskytnutia odmeny konateľovi za výkon jeho funkcie na základe mandátnej zmluvy bez rozhodnutia valného zhromaždenia a uviedol: „Ustanovenia mandátnej zmluvy majú subsidiárnu povahu pri posudzovaní vzťahu vzniknutého medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti, čo platí aj pre nárok na vyplatenie odplaty za túto činnosť. Právo na vyplatenie odplaty za výkon funkcie konateľa vznikne, ak sú splnené ďalšie zákonom požadované podmienky, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodnutie valného zhromaždenia o výške a spôsobe vyplatenia odmeny pre orgány spoločnosti - konateľa. Na výkon funkcie konateľa sa použije práve zmluva o výkone funkcie konateľa a nie zmluva pracovná, aj keď nič nebráni tomu, aby aj osoba vykonávajúca funkciu konateľa bola aj zamestnancom spoločnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. decembra 2010, sp. zn. „Odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ ako konateľ spoločnosti nebol v čase úrazu zamestnancom spoločnosti, keďže „výkon funkcie konateľa“ ako druh činnosti nemohol byť dohodnutý pre vznik pracovného pomeru práve s poukazom na § 66 ods. 3 OBZ.“ (NS SR sp. zn.

Príklad z Praxe: Súdne Vymáhanie Vkladov

All Finance Services, a.s., Bratislava (AFS) ponúka občanom poškodeným nebankovými subjektmi B.M.G. Invest, s.r.o., Košice a Horizont Slovakia, a.s., Košice súdne vymáhanie ich vkladov prostredníctvom dcérskej spoločnosti Pharma Services, s.r.o., Bratislava. Táto spoločnosť má síce v predmete podnikania faktoring a forfaiting, ale nie súdne vymáhanie pohľadávok, na ktoré sa v mandátnych zmluvách s klientmi odvoláva. Uviedol pre agentúru SITA komerčný právnik Daniel J. Krátky.

"Spoločnosť do mandátnej zmluvy tiež zapracovala, že je oprávnená uzavrieť s treťou osobou zmluvu o postúpení pohľadávky. S pohľadávkou občana tak bude môcť nakladať iná spoločnosť, na ktorú však už občan nebude mať priamy dosah," upozornil D. Krátky. Podľa predstaviteľov Pharma Services využijú postúpenie pohľadávok len v prípade, ak sa na B.M.G. Invest a Horizont Slovakia nevyhlási konkurz. "My sa budeme snažiť konať vždy v prospech našich klientov," uviedli v stanovisku pre agentúru SITA.

Občan sa v mandátnej zmluve zaväzuje tiež neodvolať a nevypovedať udelené splnomocnenie po 3 roky. Po dobu trvania zmluvy tiež nemôže podniknúť žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uzatvoreniu mandátnej zmluvy alebo inej podobnej zmluvy, týkajúcej sa pohľadávok voči nebankovým subjektom. "Podľa Občianskeho zákonníka sa však splnomocniteľ nemôže vzdať práva splnomocnenie kedykoľvek odvolať," uviedol D. Krátky. Takáto dohoda preto podľa neho nepožíva právnu ochranu a minimálne v tejto časti je neplatná.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Podľa predstaviteľov spoločnosti Pharma Services je v zmluve ustanovenie o nevypovedaní v lehote 3 rokov preto, lebo podľa ich odhadov bude konkurzné konanie nebankových subjektov trvať minimálne takýto čas. "Všetky náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávok pritom hradí naša spoločnosť a našich klientov to nebude nič stáť," uviedli. Po skončení platnosti zmluvy má firma nárok na pomernú časť odplaty, ak k vymoženiu alebo postúpeniu pohľadávok došlo v dôsledku jeho právnych alebo iných úkonov. Tento nárok na odplatu pritom podľa zmluvy vzniká v primeranej lehote po skončení jej platnosti, ktorá však podľa Krátkeho nikde nie je špecifikovaná. Okrem toho sa v zmluve podľa D. Krátkeho neuvádza ani spôsob preukazovania a výpočtu odplaty, čo podľa neho určite nie je korektné voči občanom. Po konzultácii s nezávislými právnikmi sa spoločnosť Pharma Services rozhodla niektoré ustanovenia zmluvy upraviť, napr.

tags: #postúpenie #mandátnej #zmluvy #podmienky