Postúpenie pohľadávok pri zrušení živnosti: Komplexný sprievodca

Pohľadávky sú neoddeliteľnou súčasťou aktív každého podnikateľského subjektu, a ich správa, najmä pri ukončení živnosti, si vyžaduje dôkladné pochopenie účtovných a daňových predpisov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na postupovanie pohľadávok pri zrušení živnosti, s dôrazom na účtovné aspekty, daňové dopady a praktické príklady.

Úvod do problematiky pohľadávok

Pohľadávky vznikajú bežne pri realizácii podnikateľskej činnosti. V duchu rešpektovania a splnenia základných zásad účtovníctva a výkazníctva je nutné účtovať o nich v súlade s účtovnými predpismi. Pre správne pochopenie problematiky je nevyhnutné si vysvetliť účtovné zachytenie pohľadávok a ich oceňovanie.

Oceňovanie a účtovanie pohľadávok

Pohľadávky sa oceňujú v menovitej hodnote, zatiaľ čo pohľadávky nadobudnuté postúpením (kúpou) sa oceňujú obstarávacou cenou. Účtovanie odpisu pohľadávky upravuje ustanovenie § 68 ods. 5 postupov účtovania, pričom sa použije účet 546 - Odpis pohľadávky. Na účte 546 - odpis pohľadávky sa účtuje aj postúpenie pohľadávky, v prospech účtu 646 - výnosy z odpísaných pohľadávok účtujú aj výnosy z postúpenia.

Ukončenie podnikania a pohľadávky

Ukončenie podnikateľskej činnosti prináša so sebou viacero povinností na strane podnikateľského subjektu. Majetok, záväzky a pohľadávky je potrebné preskúmať, či ovplyvnia konečný základ dane. Aké povinnosti vyplývajú z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty a čo je potrebné dodržať z hľadiska zákona o účtovníctve.

Úprava základu dane z príjmov pri skončení podnikania

Dopad ukončenia podnikania živnostníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva na výšku dane z príjmov upravuje § 17 ods. 8 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Podľa tohto ustanovenia sa základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania:

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

• zvýši o cenu nespotrebovaných zásob (stav zistený na základe vykonanej inventarizácie),
• zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d), a e) zákona o dani z príjmov,
• zvýši alebo zníži o zostatky opravných položiek k nadobudnutému majetku,
• zvýši o výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i) zákona o dani z príjmov,
• zníži o výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19 zákona o dani z príjmov,
• zníži o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť.

Skončením podnikateľskej činnosti živnostníka sa jeho obchodné imanie stáva osobným majetkom. Do obchodného imania patrí obchodný majetok (veci, pohľadávky) a záväzky. Inkaso pohľadávok a úhrada záväzkov po dni skončenia podnikania nemajú vplyv na základ dane z príjmov. Tieto „oneskorené“ príjmy a výdavky sa stali súčasťou základu dane z príjmov už pri uzatváraní účtovníctva a daňová povinnosť nimi nebude dotknutá.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) pri skončení podnikania

V prípade, ak bol živnostník platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“) vyplývajú mu pri skončení podnikania povinnosti zo zákona o dani z pridanej hodnoty. Je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty, odovzdať osvedčenie o registrácii do 10 dní odo dňa, kedy prestal byť platiteľom a v poslednom zdaňovacom období, ktoré určí správca dane rozhodnutím, odviesť daň (DPH) z majetku, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou si uplatnil odpočítanie dane na vstupe.

Výška dodatočne odvedenej dane sa vypočíta:

• pri odpisovanom majetku z daňovej zostatkovej ceny majetku zistenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov (rozdiel vstupnej ceny a celkovou výškou odpisov zahrnutých do daňových výdavkov),
• pri zásobách z ceny zistenej podľa § 25 zákona o účtovníctve (obstarávacej ceny, vlastných nákladov).

Ostatné daňové povinnosti pri skončení podnikania

Podnikatelia, ktorí používali motorové vozidlo v súvislosti s podnikaním sú povinní oznámiť do 30 dní odo dňa skončenia podnikania zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel miestne príslušnému daňovému úradu. Je potrebné mať na pamäti, že po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) je nutné podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za časť zdaňovacieho obdobia, kedy bolo motorové vozidlo používané v súvislosti s podnikaním a zaplatiť daň do 31. januára roka bezprostredne nasledujúceho po roku, v ktorom bolo podnikanie skončené.

Ak bola skončená podnikateľská činnosť vykonávaná vo vlastných priestoroch, zmenil sa účel ich využitia a teda nastala zmena skutočností rozhodujúcich pre určenie daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností. Daňovník je povinný podať do 31. januára roka bezprostredne nasledujúceho po roku, v ktorom bolo podnikanie skončené čiastkové daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Tým si splní zároveň aj svoju ohlasovaciu povinnosť.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Podnikateľ (daňový subjekt) je povinný do 15 dní od doručenie rozhodnutia o zrušení registrácie pre daň z príjmov vrátiť správcovi dane (daňovému úradu) osvedčenie o registrácii (modrá kartička DIČ). Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty je podnikateľ povinný do 10 dní odo dňa, kedy prestal byť platiteľom dane z pridanej hodnoty vrátiť osvedčenie o registrácii (ružovú kartičku IČ DPH).

Postúpenie pohľadávok

Postúpenie pohľadávky upravuje § 524 až § 530 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Na základe uzatvorenej zmluvy, odplatné/bezodplatné postúpenie (prenechanie) pohľadávky doterajším veriteľom (postupcom) tretej osobe (postupníkom). Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia (tzn. v zostatkovej sume), vrátane jej príslušenstva (napr. úroky z úveru, úroky z omeškania). Zmluvu uzatvára pôvodný veriteľ (podnikateľ - postupca) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu.

Ak sa teda do času podnikania nepodarilo rôznymi výzvami, čakaním vymôcť neuhradenú faktúru, nebola súdne vymáhaná a je stále nepremlčaná, môže ju vymáhať aj po ukončení spoločnosti postupník.

Vplyv postúpenia pohľadávok na základ dane pri predaji podniku

Ak rozmýšľate ako sa vyhnúť vysokým daniam pri predaji podniku, môžete si zvoliť metódu rozloženia predaja na jednotlivé časti majetku a záväzkov, kedy príjem u živnostníka nemusí byť príjmom hneď v roku predaja, ale až pri úhrade.

• Postúpenie pohľadávok - ak postúpite pohľadávku, vplyv na základ dane je 0, pretože podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov je výdavkom hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia.
• Bezodplatné postúpenie pohľadávok - nemilý dopad na základ dane, pretože základom dane bude celá nominálna hodnota pohľadávok, pretože výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm.

Neuhradené faktúry (pohľadávky) pri ukončení podnikania

Čo s neuhradenými faktúrami (pohľadávkami) pri ukončení podnikania? S neuhradenými pohľadávkami by mal každý podnikateľ, či už ide o právnickú osobu (spoločnosť) alebo fyzickú osobu (živnostníka), „pracovať“ najlepšie ešte počas obdobia podnikania. Nielen z účtovného - daňového hľadiska riešiť tvorbu opravných položiek k neuhradeným faktúram, ale aktívne pristupovať k vymáhaniu neuhradenej pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Vo všeobecnosti podľa Obchodného zákonníka platí na obchodno - záväzkové vzťahy štvorročná premlčacia lehota (ak zákon pre jednotlivé práva nestanovuje osobitnú premlčiacu lehotu). Premlčaná pohľadávka neznamená, že pohľadávka zaniká, ale zaniká právo súdnej vymáhateľnosti. Ak však dlžník písomne uzná svoj dlh a to aj na premlčanú pohľadávku, začne plynúť nová premlčacia doba.

Pri vymáhaní pohľadávok môže podnikateľ postupovať buď mimosúdnym vymáhaním alebo súdnym vymáhaním. Ak by bola pohľadávka premlčaná, s najväčšou pravdepodobnosťou sa uplatní odpísanie pohľadávky, čím pohľadávka zanikne. Ak by pohľadávka premlčaná nebola a nepodarí sa ju uplatniť a prijať plnenie (nebola súdne vymáhaná), je možné pohľadávku aj postúpiť inému, či už právnickej alebo fyzickej osobe za odplatu alebo bezodplatne.

Odpísanie pohľadávok

Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Odpísanie pohľadávky nemožno stotožňovať s jej zánikom. Zánik pohľadávky je len jedným z dôvodov jej odpísania z majetku. Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov.

Podmienky pre daňovo uznateľný odpis pohľadávky

Pri uplatňovaní jednorazového odpisu pohľadávky je potrebné preverovať, či nie je k pohľadávke vytvorená zákonná opravná položka. Pokiaľ by tomu tak bolo, je potrebné pri uplatnení daňového nákladu zohľadniť aj túto opravnú položku zahrnutú do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Úprava sa vykoná v súlade s § 17 ods. 30 písm. b) zákona o dani z príjmov zvýšením základu dane o sumu opravnej položky a znížením základu dane o daňovo uznaný odpis pohľadávky.

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov môžu uplatniť daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva podľa slovenských predpisov a zisťujúci základ dane z takto vykázaného výsledku hospodárenia a daňovníci, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a zisťujú základ dane z tohto výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným predpisom alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslili, ak by účtovali v sústave podvojného účtovníctva [§ 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov].

Odpis pohľadávky na ťarchu daňových výdavkov sa uznáva do výšky menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva a do výšky obstarávacej ceny alebo neuhradenej časti, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením. Zákon o dani z príjmov teda obmedzuje využitie tohto ustanovenia aj vo vzťahu k oceneniu pohľadávok.

Príslušenstvo pohľadávky

Príslušenstvo na účely odpisu pohľadávok definuje zákon o dani z príjmov priamo v § 19 ods. 2 písm. h). Treba ním rozumieť len úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu jej oneskorenej úhrady. V porovnaní s príslušenstvom pohľadávky, ktoré je definované vo všeobecnom záväznom predpise - § 121 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom na účely dane z príjmov nie je úrok (odplata za užívanie požičanej istiny).

Dôvody pre daňovo uznateľný odpis pohľadávky

Medzi najčastejšie dôvody pre daňovo uznateľný odpis pohľadávky patria:

• Zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku: Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, je toto súdne rozhodnutie podkladom pre jednorazový odpis pohľadávky do daňovo uznaných nákladov. Odpis pohľadávky by mal byť vykonaný ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetok.
• Zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku: Zákon o dani z príjmov pri tejto kategórii pohľadávok ustanovuje, že v prípade zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku možno do daňových výdavkov odpísať aj tie pohľadávky, ktoré do konkurzu neboli prihlásené. Daňovo uznaným výdavkom je odpis pohľadávky v tom zdaňovacom období, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť, pričom toto uznesenie je písomným podkladom k zaúčtovaniu.
• Pohľadávka voči dlžníkovi, u ktorého bol povolený reštrukturalizačný plán: Ak bol povolený reštrukturalizačný plán, ktorý bol potvrdený súdom, a daňovník prihlásil pohľadávku do reštrukturalizácie, je možné odpísať pohľadávku do daňových nákladov.

Zmena právnej formy podnikania zo živnosti na s.r.o.

Uvažujete nad zmenou právnej formy zo živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným? Pri premýšľaní, ktorá forma podnikania sa vám najviac oplatí, treba zvážiť viacero faktorov. V prvom rade si treba hodiť do kalkulačky, či sa prechod oplatí z hľadiska optimalizácie daní, odvodov a celkových nákladov. Dôležité je aj zváženie, ktorá forma je lepšia z hľadiska obchodných vzťahov a právnych charakteristík, z ktorých vyplývajú iné práva a povinnosti.

Komu sa oplatí prechod zo živnosti na s.r.o.?

Či už pri podnikaní na živnosť uplatňujete paušálne výdavky, daňovú evidenciu alebo vediete jednoduché či podvojné účtovníctvo, musíte vedieť, akú máte aktuálne daňovo-odvodovú zaťaženosť a akú by ste mali po prechode na s.r.o. Výška daňovej sadzby je rovnaká pre obe právne formy, ušetríte zjavne na odvodoch, ale ak sa v s.r.o. zamestnáte alebo budete poberať odmenu konateľa s rovnako vysokou mzdou, nevyhnete sa vysokým odvodom do zdravotnej aj sociálnej poisťovne. Viete si optimalizovať náklady nízkou mzdou a pridelením podielu na čistom zisku spoločníkovi, ktorý je dodatočne zdanený iba 7 %- nou sadzbou dane.

Etapy prechodu zo živnosti na s.r.o.

Celý proces môžeme rozdeliť na 4 etapy:

1. Založenie novej s.r.o./ kúpa ready made s.r.o.: Pred samotným pristúpením k založeniu novej s.r.o. alebo kúpe hotovej s.r.o. si budete musieť premyslieť názov spoločnosti, výšku základného imania, spoločníkov, konateľov, sídlo, spôsob konania.
2. Prevod majetku a zmluvných vzťahov: Živnostník, ktorý nemá majetok, záväzky alebo zmluvné vzťahy, tento krok nemusí absolvovať. Previesť všetky zmluvné vzťahy na novozaloženú spoločnosť môžete na základe zmluvy alebo dodatkom pôvodnej zmluvy. Hmotný a nehmotný majetok živnostníka je potrebné vyradiť pre účely odpisov a dane z príjmov a v novej spoločnosti zasa zaradiť.
3. Zrušenie živnosti: Ak nechcete živnosť prevádzkovať popri fungovaní s.r.o. je dobré ju zrušiť, prípadne načas pozastaviť. Zrušiť alebo pozastaviť živnosť môžete elektronicky alebo aj v listinnej podobe na príslušnom okresnom úrade živnostenského podnikania v mieste podnikania.
4. Povinnosti po zrušení živnosti: Živnostenský úrad oznámi ukončenie živnosti daňovému úradu a zdravotnej poisťovni. Povinnosťou živnostníka je vrátiť osvedčenie o registrácii pre daň z príjmov - kartičku s DIČ daňovému úradu do 15 dní od ukončenia podnikania.

Podmienky pre prechod zo živnosti na s.r.o.

Úrady si overujú, či spoločník aj konateľ novej s.r.o. spĺňajú podmienku bezúhonnosti, nie sú dlžníci v zdravotnej a Sociálnej poisťovni a nevedie sa voči nim exekučné konanie. Musia disponovať financiami na vklad do základného imania vo výške minimálne 5 000 €. So sídlom spoločnosti musí súhlasiť vlastník nehnuteľnosti, resp. pri viacerých vlastníkov, viac ako polovica z nich.

tags: #postúpenie #pohľadávok #pri #zrušení #živnosti