Povinnosti otca voči dieťaťu po rozvode: Práva, starostlivosť a záujem dieťaťa

Rozvod predstavuje náročnú životnú situáciu pre všetkých zúčastnených, najmä pre deti. Hoci manželstvo zaniklo, rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu majú stále obaja rodičia. Cieľom tohto článku je objasniť povinnosti otca voči dieťaťu po rozvode, s dôrazom na práva, starostlivosť a prvoradý záujem dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti po rozvode

Rozvod manželov ich nezbavuje ich rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom. Základným princípom a cieľom ich výkonu má byť vždy ochrana záujmov dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, a to od momentu narodenia dieťaťa až do dovŕšenia jeho dospelosti.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti. Sú postavené na rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výkone, a to bez ohľadu na to, či ide o dieťa manželské alebo nemanželské. To znamená, že ani jeden z rodičov nemá automaticky väčšie právo na dieťa. Pokiaľ ešte nebol podaný návrh na rozvod, obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti voči spoločným deťom. To znamená, že žiadny z rodičov nemá zo zákona väčšie právo na dieťa, pokiaľ súd nerozhodol inak alebo neexistuje dohoda medzi rodičmi.

Rodičovské práva a povinnosti v sebe zhŕňajú:

1. Sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa.
2. Zastupovanie dieťaťa (pri úkonoch, na ktoré nemá maloleté dieťa ešte spôsobilosť- zákonné zastupovanie).
3. Správu majetku dieťaťa.

Jednotlivé práva a povinnosti vykonávajú obaja rodičia, okrem prípadov, kedy stanovuje zákon o rodine, a to:

Prečítajte si tiež: Povinnosti príjemcu invalidného dôchodku

1. Ak druhý rodič nežije.
2. Ak je druhý rodič neznámy.
3. Ak druhý rodič nemá spôsobilosť na právne úkony.

V rámci rozhodnutia o rozvode súd rieši aj otázku úpravy (t. j. optimálneho nastavenia) rodičovských práv a povinností na obdobie po rozvode. Do jednotlivých práv rodičov voči ich dieťaťu môže súd zasiahnuť a upraviť ich výkon.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností súdom

Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, ktorému rodičovi na čas po rozvode bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. V obidvoch prípadoch platí, že ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode totiž zisťuje jednak skutočný stav veci, ale tiež najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd zo zákona musí skúmať tzv. skutočný stav veci, pričom pri zisťovaní skutočného stavu veci sa nemôže uspokojiť s vykonaním iba tých dôkazov, ktoré navrhnú účastníci konania. Až po dôkladnom zistení skutočného stavu veci a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v súlade s článkom 5 Zákona o rodine bude súd rozhodovať o tom, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko

Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a súvisiaca legislatíva kladú dôraz na "záujem dieťaťa". Napriek absencii explicitnej definície je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Styk otca s dieťaťom

Postavenie rodiča po rozvode manželstva upravuje Zákon o rodine. Najčastejšie je dieťa zverené do opatery matky, ale nie je to pravidlo. Druhý rodič má následne právo na pravidelný styk s dieťaťom za dohodnutých podmienok. Upraviť styk rodiča s dieťaťom je možné na základe dohody, prípadne rozhodnutím súdu. Samozrejme, ideál pre všetky zúčastnené strany, je dohoda oboch rodičov. Ak sa rodičia spoločne pred rozvodom dohodnú na spôsobe styku s dieťaťom, stačí s touto dohodou oboznámiť súd pred rozvodom manželstva.

Prečítajte si tiež: Úrad Práce a evidencia

Na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom stačí v 90% detí styk s otcom 2x do mesiaca cez víkend od soboty do nedele (tzv. párnovíkendovstvo). Párnovíkendovstvo je však v rozpore so záujmom dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Neexistuje na svete matka, alebo otec, ktorí by za dva víkendy do mesiaca dokázali dieťa vychovávať, alebo sa dieťa starať.

Logickou odpoveďou je to, že dieťa potrebuje väčší styk s otcom, než iba 2x do mesiaca cez víkend tak, aby tým bol naplnený záujem dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Filtrom na rozsah styku s rodičom sú vývinové potreby dieťaťa a citové väzby dieťaťa. Vývinové potreby v sebe obsahujú o.i. vek dieťaťa a prípadnú špeciálnu starostlivosť o dieťa. Keď je dieťa dojčené, tak je logicky preferovaná matka pred otcom a tak je to správne. Ako náhle dieťa už nie je dojčené, tak by mal byť v praxi realizovaný program rozširovania styku dieťaťa a s otcom. Rozširovanie styku dieťaťa s otcom je konanie presne v záujme dieťaťa, aby si dieťa vybudovalo čo najväčšiu citovú väzbu na otca.

Ústavný súd v ČR v náleze I.ÚS 618/05 úplne jasne a zrozumiteľne formuloval, čo je pre dieťa veľmi dôležité, ak hovoríme o styku dieťaťa s rodičom a to už aj počas obdobia, než súd vynesie rozsudok: „Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou, či príkladom, ktorá, ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou.“

Problémy v praxi a možnosti riešenia

Pri schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom zlyháva väčšina opatrovníckych súdov. Súd zverí dieťa matke, matka sa rozhodne dieťa používať ako zbraň proti otcovi a súd sa tvári, že je všetko v poriadku. Opakované bránenie v styku otca s dieťaťom je bežnou praxou takýchto matiek.

V Zákone o rodine v § 25, odsek (4): „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“ Je napísané, čo má súd robiť, ak jeden z rodičov používa dieťa ako zbraň proti druhému rodičovi a bráni mu v styku s dieťaťom. Za celé obdobie existencie tohto znenia zákona ani jeden súd nezmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti tým, že by rozhodol podľa tohto paragrafu.

Prečítajte si tiež: Ukončenie pracovného pomeru a povinnosti

Ak matka striktne odmieta odovzdať dieťa otcovi, ak príde čo i len o minútu neskôr, ide o formalistický výklad rozhodnutia, ktorý nie je v súlade s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Súdne rozhodnutie má zabezpečiť, aby dieťa malo kontakt s oboma rodičmi, nie aby sa styk zbytočne komplikoval. Ak otec preukázateľne nemôže prísť presne na čas z objektívnych dôvodov (napr. dopravná zápcha), odporúčam, aby si tieto situácie dokumentoval.

Ako postupovať, ak matka bráni otcovi v styku s dieťaťom?

1. Písomná výzva: Vyzvite matku písomne, aby umožnila styk s deťmi v súlade so súdnym rozhodnutím. Uveďte, že jej konanie je v rozpore so zákonom a súdnym rozhodnutím.
2. Návrh na výkon rozhodnutia: Ak nebude bývalá manželka reagovať alebo bude v blokovaní pokračovať, môžete podať na príslušný súd návrh na výkon rozhodnutia podľa § 350 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Súd môže matku vyzvať na splnenie povinností a v prípade ďalšieho nerešpektovania uložiť pokutu až 1000 € aj opakovane za každé porušenie jej povinností, na čo ju môžete upozorniť, čo vyplýva z ust. § 382 Civil.
3. Sociálna kuratela: Môžete kontaktovať aj sociálnu kuratelu (oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), ktorá môže preveriť situáciu a matku upozorniť na jej povinnosti.

Vyživovacia povinnosť otca

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič je povinný prispievať na dieťa aspoň tzv. minimálne výživné. Vyživovaciu povinnosť ukladá súd rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti. Výšku výživného si môžu upraviť rodičia spoločnou dohodou alebo ju určí súd.

Dôležitou otázkou pri rozvodoch je výživné na deti. Jeho výška sa určuje na základe príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov. Na Slovensku sa výživné stanovuje vo forme peňažnej sumy, ktorou jeden z rodičov prispieva na účet druhého rodiča na účely výživy detí. Výživné môže byť stanovené aj v prípade striedavej starostlivosti.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine je každý rodič povinný podieľať sa na výživu svojho maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

To, že otec dieťaťa nie je zamestnaný automaticky nemusí znamenať, že dieťa nemôže byť zverené do jeho osobnej starostlivosti. Ak by však otec dieťaťa chcel mať dieťa vo svojej osobnej starostlivosti súd bude zisťovať akým spôsobom chce zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť z finančnej stránky. Tzn. že nezamestnanosť (môže byť i krátkodobá) automaticky nemusí znamenať nemožnosť zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Rovnako skutočnosť, že je nezamestnaný žiadnym spôsobom neovplyvňuje jeho povinnosť platiť výživné na svoje maloleté dieťa.

Súd sa však ani v tomto smere neuspokojí s jednoduchým zistením, že otec dieťaťa je nezamestnaný. V prvom rade je potrebné skúmať, prečo je otec dieťaťa nezamestnaný. V mnohých prípadoch sa totiž rodičia dobrovoľne vzdávajú vyššieho príjmu, aby nemuseli platiť také vysoké výživné. Súd totiž skúma schopnosti a možnosti povinného rodiča z výživného. Tzn. že súd bude skúmať, či je v jeho schopnostiach a možnostiach zamestnať sa, dosahovať vyšší príjem a tým lepšie zabezpečiť potreby svojho maloletého dieťaťa.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Po zistení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (t.j. nákladov na starostlivosť o Vašu sesternicu a tiež nákladov na starostlivosť o spoločnú domácnosť) a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd pristúpi k určovaniu výšky výživného.

Striedavá starostlivosť

Striedavá starostlivosť je usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča.

Bolo urobených mnoho výskumov, ktoré potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča.

Pravidlá pre rodičov po rozvode z pohľadu detí

Pravidlá, ktoré vychádzajú z detskej duše a ktoré sú detskou prosbou k rodičom, aby sa po rozpade rodiny správali k nim citlivo. Tieto pravidlá sú výsledkom naratívneho výskumu, ktorý realizovali odborníci z Rady pre práva dieťaťa analýzou 1 000 príbehov od detí z celého Slovenska v čase od januára do apríla 2016.

• NEROZPRÁVAJ NIČ O PRIATEĽOCH A PRÍBUZNÝCH MÔJHO DRUHÉHO RODIČA.
• NEROZPRÁVAJ O ROZVODE A OSTATNÝCH DOSPELÁCKYCH VECIACH. (Robí mi to zle.)
• NEROZPRÁVAJ O PENIAZOCH ALEBO O VÝŽIVNOM.
• NEVYVOLÁVAJ VO MNE POCIT VINY, KEĎ SI UŽÍVAM CHVÍLE S DRUHÝM RODIČOM.
• NEBRÁŇ MI STRETÁVAŤ SA S DRUHÝM RODIČOM.
• NENARUŠUJ ČAS, KTORÝ TRÁVIM S DRUHÝM RODIČOM TÝM, ŽE MI NEUSTÁLE TELEFONUJEŠ ALEBO NAPLÁNUJEŠ INÉ AKTIVITY.
• NEŽIADAJ, ABY SOM DONÁŠAL NA DRUHÉHO RODIČA.
• NEVYPYTUJ SA NA DRUHÉHO RODIČA A NA TO, ČO SPOLU ROBÍME. (Cítim sa nepríjemne, tak ma jednoducho nechaj.)
• NEŽIADAJ MA, ABY SOM DRUHÉMU RODIČOVI VYRIADIL ODKAZY OD TEBA. (Mám obavy, ako zareaguje.)
• NEVKLADAJ MI DO TAŠKY ODKAZY PRE DRUHÉHO RODIČA.
• NEOBVIŇUJ MÔJHO DRUHÉHO RODIČA Z ROZVODU ALEBO ZA INÉ VECI.(Cítim sa naozaj hrozne! Jachcem byť len vašim dieťaťom.)
• NEZAOBCHÁDZAJ SO MNOU AKO S DOSPELÝM, SPÔSOBUJE MI TO VEĽA STRESU.
• NEIGNORUJ MÔJHO DRUHÉHO RODIČA, NEVYSEDÁVAJ VZDIALENÝ ODO MŇA, KEĎ SA UČÍM ALEBO ŠPORTUJEM.(Som veľmi smutný a zahanbený.)
• DOVOĽ MI, ABY SOM SI MOHOL ZOBRAŤ VECI K DRUHÉMU RODIČOVI, POKIAĽ ICH UNESIEM TAM I SPÄŤ.
• NEVZBUDZUJ VO MNE POCIT VINY TÝM, ŽE NA MŇA TLAČÍŠ, ABY SOM ŤA MAL RADŠEJ, A NEPÝTAJ SA, KDE BY SOM CHCEL BÝVAŤ.
• UVEDOM SI, ŽE MÁM DVA DOMOVY, A NIE LEN JEDEN.

Tieto pravidlá sú vyjadrením podstaty toho, ako by sa mali k sebe a k dieťaťu správať rodičia po stroskotaní svojho vzťahu. Manželstvo/partnerstvo je pominuteľné, ale rodina je večná - žena a muž sa môžu po rozchode odcudziť, ale dieťa zostane dieťaťom obidvoch rodičov naveky.

tags: #povinnosti #otca #voči #dieťaťu #po #rozvode