
Článok sa zaoberá problematikou pôžičiek cez inzerát, konkrétne prípadom, kde súd riešil platnosť zmluvy o pôžičke. Analyzuje sa prípad, v ktorom existovali pochybnosti o pravosti podpisu dlžníka na zmluve, a skúma sa, ako súdy a polícia pristupovali k vyšetrovaniu. Ďalej sa článok venuje právam a povinnostiam manželov v prípade dlhov, ktoré vznikli pred alebo počas manželstva, a poskytuje rady, ako postupovať v prípade problémov so splácaním pôžičiek.
V jednom prípade rozhodoval súd v malej obci pri Nitre dvakrát v prospech veriteľa, ktorý argumentoval staršou pôžičkou dlžníčke. Avšak, následné policajné a súdne konania priniesli pochybnosti o tom, na základe čoho rozhodcovský súd vlastne rozhodoval. Odborný posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ preukázal, že podpis údajnej dlžníčky Jany Gendiarovej na fotokópii zmluvy o pôžičke bol vyhotovený technickým falšovaním. Rozhodcovský súd nebol schopný predložiť originál zmluvy. Súdy neriešili samotnú podstatu sporu, teda existenciu pôžičky, ale len to, či sa žalovaná stihla odvolať proti verdiktu rozhodcovského súdu včas.
Jana Gendiarová, v súčasnosti už Kozinková, si mala podľa rozhodnutia Rozhodcovského súdu Royal Development so sídlom v Hruboňove cez „hotovostné vklady“ požičať od Miroslava Lanfera dokopy 150-tisíc eur. Z toho mu mala 65-tisíc eur vrátiť, zvyšok 85-tisíc eur má predstavovať „bezdôvodné obohatenie“, teda sumu, ktorú si veriteľ nárokuje späť. Rozhodcovský súd uviedol, že veriteľ túto sumu už ako pohľadávku najskôr v marci 2015 „postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky. Postupník ale nedokázal pohľadávku od odporcu dobrovoľne vymôcť ani v časti. Preto postupník podal žalobu na Rozhodcovský súd Royal Development“. Skutočnosť, že o pôžičke môže rozhodovať práve neštátny rozhodcovský súd, vyplýva zo zmluvy o pôžičke, ktorú mali M. Lanfer a J. Gendiarová uzatvoriť v polovici júna 2012. A práve pravosť tejto zmluvy je kľúčovou otázkou celého sporu.
J. Gendiarová mala v minulosti s M. Lanferom obchodné aktivity. Pomáhala mu s iným biznisom. Z toho podľa nej pochádzajú aj prevody v bankách, na ktoré sa pred súdom M. Lanfer odvoláva. V prvom prípade rozhodcovský súd rozhodol len o uhradení dlhu J. Gendiarovou. V druhom neskoršom rozsudku už uvádza ako subjekt, ktorý má pôžičku uhradiť opäť J. Gendiarovú, a v druhom rade firmu Gastro-Apetit. Podľa navrhovateľa sa nesplatená pôžička použila na kúpu nehnuteľnosti, ktorá teraz patrí firme Gastro-Apetit, čím mala navrhovateľovi aj táto firma spôsobiť škodu. V tejto súvislosti podáva trestné oznámenie aj samotná firma Gastro-Apetit. M. Lanfer sa žalobou podanou na rozhodcovskom súde domáhal nielen splatenia sumy 85-tisíc eur s príslušenstvom od J. Gendiarovej, ale „na základe toho istého dôkazu, hoci z iného právneho titulu sa ďalšou žalobou domáhal na tom istom rozhodcovskom súde zaplatenia ďalších 85-tisíc eur aj proti firme Gastro-Apetit.”
Protistrana vidí spor inak. M. Lanfer s otázkami k sporu odkázal na svojho právneho zástupcu. Ten v písomnom stanovisku aj v mene klienta vznik pôžičky opísal ako jednu z činností „skupiny“, ktorá okrem iného lákala „od solventných podnikateľov peniaze s prísľubom rôznych podnikateľských aktivít a prísľubom ich zhodnotenia“. J. Gendiarová podľa protistrany od M. Lanfera „vylákala“ viac ako 150-tisíc eur ako pôžičku. „Tieto si nechala posielať na svoje osobné účty. Táto skutočnosť je preto nepochybná, nakoľko (našťastie) všetky finančné transakcie prebehli cez bankové účty. Našťastie sa môjmu klientovi podarilo včas precitnúť a zachrániť aspoň časť svojich peňazí, ktorú mu pani Gendiarová - Kozinková vrátila,“ uvádza advokát Peter Bartoš. Dodáva, že na vznik záväzkového vzťahu pôžičky nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie požičanej veci (peňazí) dlžníkovi. „Môj klient bezpečne preukázal, že k odovzdaniu finančnej čiastky skutočne prišlo a tým, že pani Gendiarová - Kozinková mu aj časť požičaných peňazí vrátila, uznala skutočnosť poskytnutia pôžičky”.
Prečítajte si tiež: Pôžička pre živnostníka opatrovateľa
Manželia Kozinkovci tvrdia, že dlhy si s M. Lanferom vyrovnali inak a že ich preto oznámenie o rozhodnutí rozhodcovského súdu spred dvoch rokov prekvapilo a obrátili sa preto urýchlene na normálny súd. Tu nastal spor, či v stanovenej lehote odvolanie stihli alebo nestihli podať na zákonom správne stanovený súd. Manželia sa ale obrátili na nitriansky okresný súd, pričom pre spotrebiteľské rozhodcovské konanie je príslušný len Okresný súd Bratislava V.
Vec sa nakoniec na príslušný bratislavský súd dostala, a to hneď dvakrát, keďže rozhodcovský súd vydal najskôr čiastočné a potom úplne rozhodnutie o splatení pôžičky. V tejto veci padli aj dva rozsudky, protichodné. Oba ale neriešili prioritne samotný spor o existencii pôžičky a otázku technického falšovania podpisu na zmluve, ale či J. Gendiarová stihla alebo nestihla včas podať správne odvolanie. Vlani v júni bratislavský okresný súd dal za pravdu veriteľom. „Súd predovšetkým posudzoval a riešil otázku včasnosti podania žaloby na príslušnom súde, vzhľadom na uplatnenú námietku…, že žalobkyňa zmeškala lehotu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku,“ konštatuje sa v odôvodnení. Na rovnakom súde iná sudkyňa o pár mesiacov neskôr - v októbri 2017 zas čiastočný rozsudok rozhodcovského súdu zrušila. Odôvodnila to tým, že na základe vykonaných dôkazov, zisteného skutkového stavu a za použitia ustanovení viacerých príslušných zákonov „súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a žalobou napadnutý čiastočný rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť.“
TREND.sk sa obrátil aj na rozhodcovský súd a rozhodcu Miloša Valacha, no otázky k dostatočnosti prevereniu pôžičkového vzťahu ako aj tomu, či bol ku konaniu predložený originál zmluvy, ani po opakovaných pokusoch súd nereagoval. Okresná polícia v Nitre začala vlani v októbri aj trestné stíhanie za zločin podvodu v štádiu pokusu, keďže v prípade figuruje podozrivá zmluva o pôžičke. V odôvodnení vyšetrovateľ okrem iného uvádza, že „rozhodcovský súd nedokázal zabezpečiť ani k nahliadnutiu originál zmluvy o pôžičke a jej existencia bola preukázaná iba vzájomne si odporujúcimi svedeckými výpoveďami“. No po pár mesiacoch stíhanie polícia prerušila. V odôvodnení sa nitrianska prokuratúra stotožnila s postupom polície s tým, že „sa nepodarilo zistiť skutočnosti odôvodňujúce vznesenie obvinenia konkrétnej osobe“.
Druhá strana postup polície vníma odlišne. V stanovisku poskytnutom právnym zástupcom M. Lanfera opisuje, že skupina stojaca za J. Gendiarovou - Kozinkovou „má rôznych členov, ktorí sú podľa názoru klienta schopní lokálne ovplyvňovať aj orgány činné v trestnom konaní na pokračovanie v zastrašovaní svojich obetí za pomoci aj polície. Toto sa stalo aj môjmu klientovi, kde bol vystavený extrémnemu nátlaku zo strany polície, ktorá konala vyslovene účelovo s cieľom pomáhať pani Gendiarovej - Kozinkovej, napríklad rôznymi pokútnymi znaleckými posudkami.“
Kriminalistický a expertízny ústav PZ sa považuje za najlepší znalecký ústav na Slovensku. Proti jeho posudkom sa de facto už nie je na Slovensku kam odvolať, lebo sa považujú za najvyššiu inštanciu v znaleckom dokazovaní. Krajská prokuratúra verdikt podriadených orgánov v stanovisku potvrdila. Dodala ale zároveň, že „rozhodnutie o prerušení trestného stíhania je rozhodnutím dočasnej povahy. V prípade zistenia nových relevantných skutočností, smerujúcich k vykonaniu trestného stíhania proti určitej osobe, bude v trestnom stíhaní ďalej pokračované."
Prečítajte si tiež: Podmienky pôžičky pre seniorov
Polícia dostala v tomto spore aj podnet na preverenie podozrenia z marenia spravodlivosti. Bratislavská polícia tento podnet odmietla s tým, že „nie je dôvod na začatie trestného stíhania“. Zároveň ale v závere odôvodnenia uvádza, že „je nesporné, že označená zmluva o pôžičke je sfalšovaná, taktiež je nepochybné, že bola predložená vo vyššie spomenutých súdnych konania“. Podľa kriminálky skutková podstata zločinu marenia spravodlivosti vyžaduje, aby páchateľ predložil v súdnom konaní dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený. „Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetnú sfalšovanú zmluvu o pôžičke do súdnych konaní nepredkladal Miroslav Lanfer.
Častou otázkou je, či manžel zodpovedá za záväzky druhého manžela vzniknuté pred uzavretím manželstva. Mnohí sa obávajú, že dlhy automaticky prechádzajú na druhého manžela, avšak nie je tomu tak. Je potrebné rozlišovať, či manžel mal dlhy pred vznikom manželstva. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) patria len tie veci, ktoré niektorý z manželov nadobudol po uzavretí manželstva, okrem darov, dedičstva a pod. Ak teda manžel uzavrel zmluvu o pôžičke, resp. zmluvu o úvere ešte pred vznikom manželstva, ide o jeho výlučný záväzok, a preto je dlžníkom len on sám. Na to, aby ste boli dlžníkom by ste museli napríklad, prevziať jeho dlh, či pristúpiť k dlhu ako spoludlžník, resp. vziať si pôžičku spoločne. Tento dlh by nemohol byť uhrádzaný napríklad z Vašej výplaty (napríklad nariadením exekučných zrážok zo mzdy). Exekútor by mohol nariadiť zrážky len z manželovej mzdy, resp. by mohol postihnúť len majetok, ktorý patrí do jeho výlučného majetku (nie do BSM). Ide o majetok, ktorý nadobudol ešte pred manželstvom, alebo dary, alebo dedičstvo.
Ak sa jeden z manželov rozhodne uzavrieť zmluvu o pôžičke, či zmluvu o úvere, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela. Za splnenia ostatných zákonných podmienok sa bude aj v prípade absencie súhlasu druhého manžela jednať o platný záväzok. Len tomuto manželovi vznikajú z tohto záväzku práva a povinnosti. Na základe ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je druhý manžel povinný strpieť prípadný výkon rozhodnutia (exekúciu), aj keď na zmluve nefiguruje ako dlžník. Exekútor nemôže siahnuť na majetok patriaci výlučne manželovi, ktorý túto zmluvu neuzavrel (ktorý nie je dlžníkom), napr. dary, dedičstvo, osobné veci, veci slúžiace na podnikanie a podobne. Rovnako nemôže manželovi-nedlžníkovi, nariadiť zrážky zo mzdy. Na túto mzdu však v konečnom dôsledku môže siahnuť, ale až keď je vyplatená (napr. zaslaná na účet), pretože až vtedy sa mzda manžela stáva predmetom BSM.
Vzhľadom na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo spočíva na tom princípe, že manželia nemajú vymedzené podiely, ale sú ako keby vlastníkmi celého majetku patriaceho do BSM, môže nastať aj situácia, kedy sa dlh jedného manžela vzniknutý počas manžela uhradí zo spoločného majetku, o ktorého nadobudnutie sa z väčšej časti pričinil manžel-nedlžník. Ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka zohľadňuje vyššie uvedený pojmový znak BSM - bezpodielovosť. Keďže v BSM neexistujú podiely žiadneho zo spoluvlastníkov (manželov) na spoločnej veci, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov, obmedziť iba na „podiel“ tohto manžela (dlžníka) na spoločnom majetku. Uvedené ustanovenie preto umožňuje, aby veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky aj z tých vecí, ktorých je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom. I keď vo vzťahu k veriteľovi nejde v prípade druhého manžela, ktorý sám nie je dlžníkom, o jeho osobný záväzok, je tento manžel povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri výkone rozhodnutia (pri exekúcii) uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do BSM oboch manželov. V prípade, keď nariadeným výkonom rozhodnutia (exekúciou) majú byť postihnuté veci, ktoré tvoria predmet BSM, stáva sa manžel dlžníka účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). S tým súvisí aj ustanovenie § 55 ods.
Ak ste pred manželstvom vlastnili majetok, tento patrí do Vášho výlučného vlastníctva a v prípade nesplácania pôžičiek manželom, tento Váš výlučný majetok nemôže byť predmetom exekúcie.
Prečítajte si tiež: Pôžičky a príspevky na Slovensku
V zmysle ust. § 148 ods. 2 Obč. zákonníka si manželia môžu upraviť rozsah BSM zmluvou formou notárskej zápisnice. CItujeme ust. § 148 ods. 2 Obč. zákonníka: "Manželia môžu zmluvou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Zmluvou môžu manželia vyhradiť vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Zmluva vyžaduje formu notárskej zápisnice."
Podľa § 147 Obč. zákonníka: "(1) Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorý sa bez súhlasu druhého manžela zaviazal vo veciach, ktoré neobstaral pre potreby rodiny."
Ak sa dostanete do situácie, že neviete splácať pôžičky, je dôležité:
Spotrebiteľom je vždy fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorá uzatvára spotrebiteľskú zmluvu a nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zaradiť všetky zmluvy, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ, zákazník a na strane druhej dodávateľ - osoba alebo firma, ktorá koná v rámci svojho podnikania. V bežnom živote sa stretávame napríklad s úverovými zmluvami alebo zmluvami o pôžičke, poistné zmluvy, zmluva o dodaní služby (telekomunikačné služby, dodávka energie, internet a iné), kúpno-predajná zmluva, leasingová zmluva, zmluva o dielo.
Zmluva nesmie obsahovať tzv. neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V určitých prípadoch môžu spôsobiť neplatnosť celej zmluvy. Medzi rizikové dohody patrí zmluvná pokuta za nesplnenie záväzkov zo zmluvy, dohoda o zrážkach zo mzdy, predĺženie premlčacej doby, rozhodcovská doložka, zmenka a záložné právo.
Osobitný druh spotrebiteľských zmlúv tvoria zmluvy o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách. Upravuje ich osobitný zákon, ktorý určuje, čo je a nie je spotrebiteľský úver (pôžička), aké podmienky musia byť splnené pred podpisom zmluvy (rozsah poskytnutých informácií, spôsob poskytnutia a spôsob preverenia bonity žiadateľa). Nedodržanie podmienok má za následok neplatnosť zmluvy alebo považovanie úveru za bezúročný a bezodplatný (čiže dlžník bude povinný splatiť len požičanú sumu).
Advokátka Barbora Lániková odporúča zamerať sa najmä na možné dôvody neplatnosti niektorého ustanovenia alebo aj neplatnosti celej zmluvy. Veriteľ má povinnosť informovať spotrebiteľa okrem iného aj o celkovej výške úveru a podmienkach jeho čerpania, lehote trvania zmluvy, úrokovej sadzbe úveru, celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, alebo o ročnej percentuálnej miere nákladov. Pokiaľ by banka alebo nebankový subjekt nekonali pri posúdení schopnosti klienta splácať úver s odbornou starostlivosťou, nemôžu vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru.
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ani neprijateľné zmluvné podmienky. Tými sú tie, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech zákazníka. Ide napríklad o také ustanovenie, ktoré umožňuje veriteľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky, alebo ktoré požaduje od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých nebol pred uzavretím zmluvy informovaný.
Občiansky zákonník stanovuje maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľské úvery a pôžičky. Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie poplatok prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu. Do odplaty právny poriadok zarátava úroky, poplatky, ale aj akékoľvek iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažnej sumy. Maximálna výška odplaty nesmie podľa zákona prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.
Poskytovať peniaze cez spotrebiteľský úver môže len subjekt, ktorému bolo udelené povolenie Národnou bankou Slovenska. Ak veriteľ toto oprávnenie nemá, celá zmluva je neplatná. Neplatnosť celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere však môže spôsobiť napríklad aj úžera. Ak niekto zneužije tieseň, rozumovú vyspelosť, ľahkomyseľnosť či finančnú závislosť a zároveň požaduje plnenie, ktoré je v hrubom nepomere s tým, čo sa prvotne poskytlo, ide o úžeru. Spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy alebo odo dňa, keď mu boli doručené zmluvné podmienky.
tags: #pozicka #cez #inzerat #neplatnost #zmluvy