
Abstrakt: Príspevok sa venuje problematike násilia páchaného na ženách a jeho dôsledkom na deti. Cieľom je poukázať na deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde dochádza k násiliu na ženách, a zdôrazniť nebezpečenstvo tejto situácie pre ich vývoj a budúce vzťahy.
Rodina a vzťahy v nej zohrávajú kľúčovú rolu v živote a socializácii jedinca. Avšak, vzťahy medzi partnermi a členmi rodiny nie sú vždy ideálne a môžu byť zdrojom napätia, zúfalstva, depresií, bezmocnosti a strachu. Stúpajúca agresivita v spoločnosti preniká do rodín, pričom najviac ohrozené sú ženy a deti. Tento príspevok sa zameriava na násilie páchané na ženách a jeho vplyv na deti ako nepriame obete, pričom poukazuje na ohrozenie ich fyzického, psychického a sociálneho vývoja.
Násilie páchané na ženách je relatívne krátko skúmaný fenomén, čo vedie k nejednotnosti v terminológii. Príspevok sa prikláňa k definícii Organizácie spojených národov (1993), ktorá ho charakterizuje ako „akýkoľvek čin rodovo podmieneného násilia, ktorý spôsobí, alebo by mohol spôsobiť telesnú, sexuálnu alebo duševnú ujmu alebo utrpenie žien, vrátane hrozby takýmito činmi, zastrašovania alebo úmyselného obmedzovania slobody, a to vo verejnom aj súkromnom živote“. Táto definícia zahŕňa fyzické, sexuálne a psychické násilie v rodine, ako aj mimomanželské násilie a násilie súvisiace s vykorisťovaním.
Násilie páchané na ženách je úzko spojené s pojmom domáce násilie, ktoré sa definuje ako opakované a stupňujúce sa násilie fyzickej, psychickej alebo sexuálnej povahy medzi partnermi. Bieleho kruhu bezpečia definuje domáce násilie ako „fyzické, psychické alebo sexuálne násilie medzi intímnymi partnermi, t.j. manželmi, druhmi a pod., ku ktorému dochádza v súkromí teda mimo kontroly verejnosti. Intenzita násilných incidentov sa spravidla stupňuje a u obeti vedie ku strate schopnosti včas zastaviť násilné incidenty a efektívne vyriešiť narušený vzťah.“ Domáce násilie je širší pojem, ktorý zahŕňa aj násilie páchané na deťoch, mužoch, senioroch a hendikepovaných členoch domácnosti.
Chápať správanie agresora ako násilné je subjektívne a závisí od posúdenia ohrozenej osoby. Dôležitá je frekvencia a intenzita násilného správania. Objektívne znaky násilia zahŕňajú:
Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku
V odborných kruhoch sa rozlišujú štyri základné formy násilia páchaného na ženách: fyzické, psychické, sexuálne a ekonomické.
Fyzické násilie sa prejavuje širokým spektrom intenzity napadnutia, od sácania, kopania, bitia až po mlátenie s úmyslom usmrtiť. Často sa spája s ničením majetku. Následkom sú ujmy na zdraví, ktoré si vyžadujú lekárske ošetrenie. Ženy však málokedy vyhľadajú lekára, aj keď sa jedná o ťažké zranenia.
Psychické násilie zahŕňa citové a slovné týranie, ktoré ničí pocit vlastnej hodnoty a psychického zdravia. Prejavuje sa zosmiešňovaním, urážlivými poznámkami, osočovaním a výbuchmi zlosti. Môže byť ťažko rozoznateľné a postihnuteľné, nezanecháva evidentné stopy, ale má devastujúci dopad na sebaúctu a sebadôveru obete. Zahŕňa verbálne napádanie, ponižovanie, urážanie, obviňovanie, zakazovanie, vyhrážanie, citové vydieranie a sústavnú kontrolu.
Sexualizované násilie zahŕňa všetky sexuálne činy, ktoré sú žene nanútené. Je aktom agresie a zneužitia moci, a nie výsledkom nekontrolovateľných sexuálnych pudov. Má vážne dôsledky na psychické a telesné zdravie obete.
Sociálne násilie má za cieľ ženu izolovať. Prejavuje sa bránením sa stretávať s rodinou a priateľmi, zamykaním doma, odpájaním telefónu, sledovaním telefonátov, zákazom používať auto a absolútnou kontrolou.
Prečítajte si tiež: Dôchodok a evidencia na úrade práce
Ekonomické násilie znamená nerovnováhu v prístupe k finančným zdrojom a využívanie silnejšej ekonomickej pozície. Zneužívateľ dáva príliš málo finančných prostriedkov na výdavky v domácnosti alebo si ponecháva zdroje príjmov utajené pred obeťou, bráni jej vo vykonávaní práce.
Obete násilia páchaného na ženách sú málokedy vystavené výhradne jednej forme násilia. Všetky formy majú spoločný cieľ: získať moc a udržať si plnú kontrolu nad ženou. Psychické, ekonomické a sociálne násilie sú typickým rysom medzigeneračného a transgeneračného násilia.
Deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde dochádza k násiliu na ženách, sú vážne ohrozené. Je pre nich nebezpečná aktuálna situácia v rodine, ale aj negatívne dopady násilia na ich ďalší vývoj a budúce vzťahy v dospelosti. Osobnosť rodiča je najdôležitejší model správania dieťaťa. Rodičia by mali poskytnúť dieťaťu dostatočnú fyzickú, materiálnu, citovú, intelektovú a duchovnú silu. V rodine, kde je páchané násilie, je to pre dieťa negatívny vzor a traumatizujúci zážitok.
Deti môžu byť priamymi a nepriamymi (subjektívnymi) obeťami násilia. Nepriamou obeťou sú vtedy, ak sú prítomné pri násilí na matke, tete, starej matke, sestre a pod. Staršie americké výskumy ukazujú, že asi v 70% prípadov násilia voči žene boli aj deti vystavené fyzickému násiliu. Novšie štúdie potvrdzujú, že 30-60% detí, ktorých matky sa stali subjektmi domáceho násilia, bolo takisto týrané. Európsky a sociálny výbor (EESC) uvádza, že v mnohých krajinách Európy sú minimálne v polovici prípadov domáceho násilia prítomné aj deti a približne tri štvrtiny žien, ktoré hľadajú útočisko v azylových domoch, majú so sebou aj deti.
Spoločnosť sa zameriava na ochranu detí pred každým násilím. Prvým medzinárodným dokumentom o právnom postavení dieťaťa bola Ženevská deklarácia práv dieťaťa (1924). Následne boli prijaté ďalšie dokumenty, napr. Deklarácia práv dieťaťa (1959), Deklarácia o ochrane žien a detí za mimoriadnych udalostí a za ozbrojených konfliktov a Dohovor o právach dieťaťa (1989). V slovenskom práve je ochrana detí zakomponovaná v Ústave Slovenskej republiky, Zákone o rodine, Trestnom zákone a Zákone o sociálnej pomoci.
Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok
U detí, ktoré sú svedkami násilia, sa prejavujú takmer rovnaké citové, psychické a somatické zdravotné problémy ako u týraných detí. Deti sa cítia bezradné a sčasti zodpovedné za to, čo sa deje. Hrozí, že prevezmú problematické vzorce správania dospelých, považujú násilie za prijateľné, nadobudnú neúctu voči ženám a spoja lásku s násilím. Chlapci si môžu osvojiť rolu páchateľa a dievčatá rolu obete. Neskôr sa sami stanú páchateľmi a obeťami domáceho násilia (transgeneračný prenos násilia). Deti, či už priame alebo nepriame obete domáceho násilia, vykazujú takmer totožné symptómy ako deti so syndrómom CAN (Child Abuse and Neglect).
Pri výskyte viacerých symptómov u dieťaťa a po rozhovore s jeho matkou je potrebné upozorniť oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (OSODSK) na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Po zistení prípadu ohrozenia dieťaťa domácim násilím musí OSODSK situáciu v rodine dôkladne preveriť a posúdiť, ktoré opatrenia na ochranu dieťaťa podnikne. V prípade potreby môže pristúpiť k uloženiu výchovných opatrení a obrátiť sa s návrhom na ochranu dieťaťa na príslušný súd.
Vzhľadom na závažnosť problematiky je nutná medzi odborová spolupráca založená na vzájomnej súčinnosti a výmene informácií zainteresovaných inštitúcií, hlavne OSODSK, Policajného zboru Slovenskej republiky, súdu, vzdelávacích inštitúcií a zdravotníckych organizácií. Takéto riešenie sa osvedčilo v mnohých iných krajinách (napr. Česká republika, Poľsko, Nórsko).
Polícia by mala mať k dispozícii policajné hliadky a vyšetrovateľov, ktoré sú špeciálne zaškolené a scitlivené k rodovo podmienenému násiliu na ženách a jeho rôznym formám. Špecializovaný tím by pomohol odstrániť situácie, v ktorých účinnosť a intervencia PZ nebola dostatočne účinná alebo profesionálna. Tím by bol pod gesciou okresného riaditeľstva (OR) PZ Odboru kriminálnej polície a skladal by sa z vyšetrovate-ľov/-liek, z referentov s územnou a oblastnou zodpovednosťou a referenta špecialistu skupiny prevencie.
Je potrebné zabezpečiť vzdelávanie k problematike násilia na ženách. Vzhľadom k fluktuácii v PZ je potrebné, aby boli policajti k tejto problematike kontinuálne vzdelávaní.
Násilie páchané na ženách a jeho dopady na deti predstavujú závažný spoločenský problém, ktorý si vyžaduje komplexný prístup. Dôležitá je prevencia, včasná identifikácia prípadov násilia, ochrana obetí a zabezpečenie odbornej pomoci. Efektívna medziodborová spolupráca a kontinuálne vzdelávanie odborníkov sú kľúčové pre minimalizovanie negatívnych dôsledkov násilia na životy žien a detí.