Pracovná neschopnosť a pracovný úraz: Podmienky a nároky

Pracovná neschopnosť (PN) v dôsledku pracovného úrazu je situácia, ktorá môže postihnúť každého zamestnanca. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce a zákon o sociálnom poistení, definuje pracovný úraz a stanovuje podmienky a postupy, ktoré je potrebné dodržiavať. V tomto článku sa podrobne pozrieme na definíciu pracovného úrazu, povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj na nároky na odškodnenie a dávky z úrazového poistenia.

Definícia pracovného úrazu

Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pracovný úraz je poškodenie zdravia zamestnanca, ktoré bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi, prípadne pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Toto poškodenie zdravia musí byť spôsobené krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, nezávisle od vôle zamestnávateľa.

Závažný pracovný úraz je definovaný ako úraz, pri ktorom došlo k smrti, ťažkej ujme na zdraví, alebo ak predpokladaná dĺžka liečenia presahuje 42 dní. Definícia ťažkej ujmy na zdraví nie je v zákone o BOZP explicitne uvedená, avšak preberá sa definícia zo zákona č. 300/2005 Z. z.

Registrovaný pracovný úraz je úraz, ktorý spôsobil zamestnancovi pracovnú neschopnosť trvajúcu viac ako tri dni, alebo viedol k smrti zamestnanca. Dôležité je, že pri tomto type úrazu nemusí byť vždy splnená definícia pracovného úrazu v plnom rozsahu, najmä ak sa úraz nestal pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.

Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Prečítajte si tiež: Nároky po pracovnom úraze

Príklady pracovných úrazov

• Zamestnanec sa pošmykne na zľadovatenom chodníku pri ceste do skladu po náhradnú súčiastku a utrpí zlomeninu predlaktia.
• Pri zakladaní tretieho podlažia lešenia sa živnostníkovi pošmykne noha na mokrej podlahe a spadne, čo spôsobí trieštivú zlomeninu predkolenia.
• Na streche skladovej budovy sa vplyvom sneženia preborí strecha a padajúce konštrukčné prvky zasiahnu vodiča vysokozdvižného vozíka.

Na druhej strane, ako pracovný úraz sa neklasifikuje situácia, keď zamestnanec po ukončení pracovnej zmeny a zaevidovaní odchodu si spomenie, že si zabudol osobnú vec a pri návrate do budovy sa zraní. Takisto nie je pracovným úrazom, ak zamestnanec utrpí zdravotnú ujmu, ktorá nespĺňa definíciu priameho pôsobenia krátkodobých, náhlych a násilných vonkajších vplyvov.

Povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu

Zamestnávateľ má pri vzniku pracovného úrazu niekoľko kľúčových povinností, ktoré vyplývajú zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP) a Zákonníka práce.

1. Oznámenie udalosti: Zamestnávateľ je povinný bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Ak ide o závažný pracovný úraz, stav pracoviska nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem prípadov, keď je potrebné vykonať nevyhnutné opatrenia na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Zamestnávateľ je povinný ohlásiť miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo inému príslušnému orgánu dozoru vznik smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví. Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, tento zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.
2. Vyšetrenie príčin: Zamestnávateľ je povinný zistiť príčiny vzniku registrovaného pracovného úrazu. Odporúča sa dôsledne, riadne a zodpovedne zistiť príčiny a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu. Zamestnávateľ by mal posúdiť všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach. Pri zisťovaní príčin závažného pracovného úrazu musí byť prizvaný autorizovaný bezpečnostný technik.
3. Registrácia a evidencia: Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. Spôsob registrácie pracovného úrazu a pokyny k vyplňovaniu záznamu sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z. Zamestnávateľ vedie evidenciu všetkých pracovných úrazov spolu s údajmi potrebnými na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak by sa pôvodný „obyčajný“ pracovný úraz zmenil na registrovaný. Túto evidenciu i záznamy o registrovaných pracovných úrazoch archivuje najmenej 5 rokov. Rovnako zamestnávateľ eviduje aj iné úrazy ako pracovné a nebezpečné udalosti.
4. Prijatie opatrení: Zamestnávateľ je povinný prijať a vykonať opatrenia na zabránenie opakovaniu podobných pracovných úrazov. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.
5. Spolupráca s inšpektorátom práce: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť ošetrujúcemu lekárovi alebo zdravotníckemu zariadeniu, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie bezodkladne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz.

Zamestnávatelia vykonávajúci činnosti podľa prílohy č. 1 zákona o BOZP, sú povinní mať vlastného autorizovaného bezpečnostného technika alebo mať túto službu zabezpečenú dodávateľským spôsobom. Zamestnávatelia neuvedení v prílohe č. 1 zákona o BOZP v prípade závažného pracovného úrazu musia prizvať autorizovaného bezpečnostného technika k zisťovaniu jeho príčin aj v prípade, že bezpečnostného technika majú zamestnaného alebo zabezpečeného dodávateľským spôsobom.

Povinnosti zamestnanca pri vzniku pracovného úrazu

Aj zamestnanec má pri vzniku pracovného úrazu určité povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať.

1. Oznámenie úrazu: Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, ak je toho schopný, ako aj svedok vzniku pracovného úrazu (iný zamestnanec alebo iná osoba) oznámia vznik pracovného úrazu okoliu, vedúcemu zamestnancovi a na určené telefónne číslo vo firme (ohlasovňu mimoriadnych udalostí).
2. Spolupráca pri vyšetrovaní: Zamestnanec je povinný poskytnúť zamestnávateľovi informácie potrebné na objektívne a dôsledné zistenie okolností a príčin vzniku pracovného úrazu.
3. Dodržiavanie liečebného režimu: Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, je povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Ak sa rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze

Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bolo poškodené zdravie alebo došlo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), za škodu tým vzniknutú zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú splnené všetky uvedené predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ.

Zbavenie sa zodpovednosti

Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz úplne alebo čiastočne za podmienok ustanovených v § 196 Zákonníka práce.

• Úplné zbavenie sa zodpovednosti: Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti úplne, ak preukáže, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo že škodu spôsobil výlučne on sám pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.
• Čiastočné zbavenie sa zodpovednosti: Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že škoda bola spôsobená zavinením zamestnanca, alebo že zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.

Rozsah náhrady škody

Zamestnávateľ je následne povinný nahradiť zamestnancovi škodu alebo nemajetkovú ujmu vzniknutú pracovným úrazom. Zákonník práce je limitovaný tým, že škodou, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi v prípade pracovného úrazu poskytnúť, je len vecná škoda. Ostatná náhrada škoda na zdraví je vyplácaná Sociálnou poisťovňou napr. v rámci tzv. úrazového poistenia. Poškodenému môže zároveň vzniknúť, resp. si môže uplatňovať aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovení § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

Úrazové poistenie a dávky

Každý zamestnávateľ (ale nie živnostník, ktorý nie je zamestnávateľom) je zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistený v úrazovom poistení pre prípad poškodenia zdravia alebo smrti v dôsledku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi od toho dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a končí dňom, v ktorom nezamestnáva ani jedného zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Sociálna poisťovňa vykonáva úrazové poistenie zamestnávateľa a poskytuje z neho dávky. Zamestnávateľ po vzniku pracovného úrazu je povinný informovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne.

Dávky z úrazového poistenia

Zamestnanec, ktorému vznikla škoda v dôsledku pracovného úrazu alebo smrti, má nárok na vecné a peňažné dávky z úrazového poistenia v prípade, že splnil príslušné podmienky. Medzi tieto dávky patria:

• Úrazový príplatok: Ak ste zamestnaný a utrpíte pracovný úraz alebo ochoriete chorobou z povolania, môže vám vzniknúť nárok na úrazový príplatok. Tento príspevok je súčasťou systému úrazového poistenia a slúži ako finančná kompenzácia za stratu príjmu počas vašej dočasnej práceneschopnosti (PN). Jeho hlavnou funkciou je dorovnať príjem, pretože náhrada príjmu alebo nemocenské dávky zvyčajne nepokrývajú celý váš pôvodný zárobok. Od 1. do 3. dňa PN je výška 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ). Od 4. dňa PN sa suma znižuje na 25 % denného vymeriavacieho základu. Vypláca ho Sociálna poisťovňa mesačne pozadu, prípadne preddavkovo. Nárok zaniká, ak prestane trvať nárok na nemocenské.
• Jednorazové odškodnenie: Poskytuje sa na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny.
• Úrazová renta: Pravidelná peňažná dávka, ktorej suma sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu.
• Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: Ide o jednorazovú dávku.

Zamestnanec si uplatní nárok na dávku podaním žiadosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá posúdi, či máte nárok na jednorazovú alebo opakovanú dávku.

Postup pri uplatňovaní nároku na úrazový príplatok

Ak vám lekár vystaví dočasnú práceneschopnosť elektronicky (ePN), nie je potrebné podávať samostatnú žiadosť o úrazový príplatok. Sociálna poisťovňa automaticky považuje vystavenie ePN za žiadosť o dávku a sama ju vyhodnotí. V prípade, že vám lekár vystaví PN na papierovom tlačive, je potrebné navštíviť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa a odovzdať II. diel tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Prevencia pracovných úrazov

Prevenciou pracovného úrazu je realizácia opatrení potrebných na zaistenie ochrany života a zdravia zamestnancov v obvyklom pracovnom procese tak, aby k pracovnému úrazu nedošlo. Uplatňujú sa opatrenia, ktoré sú adekvátne fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným nebezpečenstvám, ktoré v práci reálne sú alebo sa môžu vyskytnúť. Dôležité je, aby zamestnávateľ zohľadňoval požiadavky na zaistenie BOZP už pri zaobstarávaní stavieb, pracovných priestorov, pracovných prostriedkov a pracovných postupov aj z toho hľadiska, na čo budú používané a ako budú používané. Musí dbať na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na pracovisku a na nebezpečenstvá, ktoré môžu vyplynúť z ich používania.

Prevencii tiež napomáha využitie skúseností z tých pracovných úrazov, ktoré sa už stali v minulosti. Ich analýzou možno určiť opatrenia, ktoré pomôžu vytvárať podmienky pre bezpečnú a zdravie nepoškodzujúcu prácu.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Inšpekcia práce a pokuty

Inšpekciu práce ako aj podmienky konania inšpektorátu práce upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. kontrolu na pracovisku musia vykonávať min. 1. Zákon č. 124/2006 Z.z. podľa § 6 ods. 8 predmetného zákona úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií.

Za porušenie povinností zamestnávateľom je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu až do 200 000 eur. Za porušenie povinností je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu aj vedúcim zamestnancom alebo štatutárnym orgánom. Pokuta môže byť uložená v tomto prípade až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku.

tags: #praceneschopnosť #pracovný #úraz #podmienky