Výskumy telesného postihnutia a kvalita života imobilných seniorov

Abstrakt

Kvalita života starších ľudí je komplexný fenomén, ktorý je determinovaný individuálnym, subjektívnym vnímaním vlastného systému hodnôt. U imobilných seniorov sa kvalita života, vplyvom zdravotného postihnutia, môže v niektorých aspektoch líšiť v závislosti od prostredia, v ktorom žijú. Tento článok sa zaoberá výskumom, ktorý bol realizovaný prostredníctvom štandardizovaného dotazníka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s cieľom preskúmať kvalitu života imobilných seniorov v rôznych sociálnych prostrediach. Pri skúmaní indikátorov kvality života bola použitá verzia WHOQOL-OLD v kombinácii so skrátenou verziou dotazníka WHOQOL-BREF. Štatistické porovnanie odhalilo relevantné rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi imobilnými seniormi žijúcimi doma a tými, ktorí žijú v sociálnych zariadeniach.

Kľúčové slová: Imobilní seniori, kvalita života, starnutie, sociálne prostredie.

Úvod

Starnutie populácie je globálny trend, ktorý prináša so sebou nové výzvy v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Jednou z najzraniteľnejších skupín sú imobilní seniori, ktorých kvalita života je ovplyvnená nielen fyzickými obmedzeniami, ale aj sociálnymi a psychologickými faktormi. Kvalita života predstavuje koncept, ktorý v súčasnosti odráža záujem odborníkov pomáhajúcich profesií o dobre prežitý život klientov v daných podmienkach v súčinnosti s ich obmedzeniami. Preto je dôležité venovať pozornosť ich potrebám a hľadať spôsoby, ako im zabezpečiť dôstojný a plnohodnotný život.

Teoretické východiská

Definície kvality života

Odhliadnúc od pomerného počtu definícií na začiatok je potrebné objasnenie pojmu ,,kvalita“. Na základe voľnej interpretácie latinského slova ,,qualis“ (aký?) je možnosť chápať kvalitu života ako to, čím sa vyznačuje život jednotlivca v porovnaní so životom iných jednotlivcov (Kováč, 2004). V odbornej literatúre sa uvedenému pojmu pridávajú aj komplikovanejšie a komplexnejšie vymedzenia a uvažovania nad rôznymi aspektmi tohto fenoménu.

Kvalitu života možno definovať z rôznych hľadísk:

Prečítajte si tiež: Násilie páchané na ženách a jeho dopady

• Sociologicko-ekonomické: Zameriavajú sa na materiálne podmienky života spoločnosti, spoločenských skupín, regiónov, rodiny a domácnosti jednotlivca, ich základom je výpočet určitých parametrov životnej úrovne, životného štandardu a spôsobu života sledovaných subjektov (Čornaničová, 2007 s. A).
• Psychologické: Vychádzajú z teórie pociťovania kvality života ako subjektívnej individuálnej spokojnosti resp. nespokojnosti v vlastným životom a jeho jednotlivými oblasťami na základe vlastných predstáv, očakávaní a presvedčení. Subjektívna percepcia v sebe zahŕňa podmienky, okolnosti a sociálne vzťahy, v ktorých človek svoj život prežíva (Čornaničová, 2007 s. B).
• Aplikačné s akcentom na medicínsku a sociálnu oblasť: Sú primárne zamerané na manažment intervencie v konkrétnych krízových zdravotných, či sociálnych situáciách jednotlivca a rodiny a na meranie dosiahnutých výsledkov. Dôraz kladieme hlavne na praktické možnosti a oblasti podpory kvality života klienta, nachádzajúceho sa v konkrétnej životnej situácií (Čornaničová, 2007 s. C).
• Syntetizujúce - teoretické i praktické: Určujú akýsi syntetizujúci model kvality života, ktorý vychádza z predpokladu, že na kvalite života sa podieľajú oblasti kvality života, ako aj vnútorné komponenty v každej z uvedených oblastí (Čornaničová, 2007 s. D).

Tokárová (2002) vymedzuje kvalitu života ako ,,komplexnú kategóriu, ktorá v sebe obsahuje sociálne, biologické, psychologické podmienky života a jej ukazovateľmi sú: fyzická pohoda, materiálna pohoda a kvalita medziľudských vzťahov, sociálne a občianske aktivity, osobnostný rozvoj, sebarealizácia, rekreácia". „Odrazom kvality života je celková životná spokojnosť, ktorá je výsledkom vzťahov človeka k svojmu prostrediu“ (Frk, 2002 s. 436). Definovať kvalitu života ľudí vo vyššom veku, stanoviť jej indikátory a riešiť jej teoreticko-praktické otázky je úlohou interdisciplinárnych odvetví. Riešenie tohto aspektu si preto vyžaduje syntézu viacerých hľadísk, mnohých poznatkov a vedeckých prístupov rôznych vedných disciplín. Práve na základe týchto skutočností zohráva teória sociálnej práce veľmi významnú úlohu. Výskum sociálnych indikátorov a životnej pohody predovšetkým v oblasti práce, rodinného života a voľnočasových aktivít bol podmienený vznikom sociálneho štátu. Na hodnotenie a meranie kvality života občana Džuka (2004) zostavil hlavné dimenzie a to: a) objektívne životné podmienky, b) subjektívnu prosperitu a spokojnosť, c) osobné hodnoty a ašpirácie. V uvedených dimenziách sleduje psychickú, materiálnu, sociálnu a emocionálnu stránku života, rozvoj a aktivity. Obsahová náplň ukazovateľov sa získava buď výpoveďami respondentov (subjektívne postoje, hodnotenia) alebo využitím objektívnych údajov (zozbieraných rôznymi inštitúciami). Kategórie, na základe ktorých sa sociálne indikátory združujú sa nazývajú životné domény, pričom parametre týchto domén sa určujú induktívne alebo deduktívne, sú potvrdené na základe teórie a následne testované alebo empiricky objavené a spojené s teóriou.

Zatura, Goodheart (In: Oliver et al., 1996) vyzdvihli užitočnosť merania kvality života pre oblasť spoločenského prostredia. Na základe ich názorov dobrý život určujú spoločenské normy, zákony a spôsoby ktoré pomáhajú kvalitu života dosiahnuť a udržať. Sociálne indikátory definujú ako sociálne faktory, ktoré usmerňujú správanie jednotlivca a sú aspektom na vyhodnotenie toho kde sme a kam smerujeme s ohľadom na naše hodnoty a ciele.

Pri hľadaní aspektov kvality života u seniorov musíme brať do úvahy, že najdôležitejšími faktormi sú jej indikátory resp. ukazovatele. Rozumieme nimi určité kvalitatívno-kvantitatívne charakteristiky sociálnych procesov, ktoré obsahujú jednotlivé aspekty sociálneho rozvoja jednotlivcov alebo spoločenských skupín. Súhlasíme s tvrdením Hrozenskej (2008) v tom, že kvalitu života jednotlivca nemožno určovať nezávisle od neho. Objektívny opis životných podmienok, fungovanie človeka a jeho zdravotný stav sú dôležité, ale nie postačujúce. Ak chceme kvalitu života brať ako meradlo vzťahujúce sa na človeka ako indivídum, treba brať do úvahy aj subjektívny aspekt so všetkými komplikáciami, ktoré sú sociálnym zdravím človeka.

Modely kvality života

Existuje niekoľko modelov kvality života, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty a indikátory:

• Lenhartov model kvality života: Pokrýva osobnú spokojnosť, funkčný stav, zdroje i možnosti, ktorými disponuje.
• Bigelow model: Zdôrazňuje, že vnímanie kvality života presahuje klinický prístup, ktorý meria hladinu psychických schopností (napr. prežívanie, kognitívne procesy) tým, že zahŕňa schopnosť odpovedať na výzvy okolia.
• Dvojdimenzionálny model komfortu: Tento pojem Hrozenská (2008) vysvetľuje slovami Kolcabu, ktorý zavádza pojem komfort ako pozitívne kritérium ošetrovateľskej starostlivosti. Komfort znamená pre Kolcabu uspokojovanie základných ľudských potrieb, úľavu, pohodlie a transcedencie vyplývajúce z konkrétnej zdravotnej situácie.
• Trojdimenzionálny model na meranie výsledkov v rehabilitácii: Autorka odkazuje na Testu a kol., ktorí zaviedli v súvislosti s kvalitou života ako kritérium pre účely terapeutického rozhodovania a plánovania starostlivosti termín, ktorý zahŕňa rôzne oblasti spojené s fyzickým, funkčným, psychologickým a sociálnym zdravím človeka.

Kováč dodáva, že „pojem kvalita života je multi-úrovňový a multi-dimenzionálny fenomén, v ktorom prevláda viac-menej integratívny prístup.“ (Kováč, 2003 s. Avšak model kvality života nemožno objasniť iba so sociálneho hľadiska, pretože kvalita života závisí od najrozličnejších faktorov a hľadania individuálnych hodnôt v živote človeka.

Prečítajte si tiež: Tipy pre komunikáciu so sluchovo postihnutými

WHO a kvalita života

Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization) definovala kvalitu života tým ako človek vníma svoje postavenie v živote v kontexte kultúry, v ktorej žije vo vzťahu ku svojim cieľom, očakávaniam, životnému štýlu a záujmom.“ (WHO, 1996) vytvorila na začiatku deväťdesiatych rokov skupinu WHOQOL (World Health Organization Duality of Life Group) a vytvorila štandardizované dotazníky pre meranie kvality života. WHO teda nielenže definovala kvalitu života, ale vyvinula dotazníky v základnej i modifikovanej podobe na meranie kvality života seniorov.

Dotazník WHOQOL-OLD

WHOQOL-OLD - špeciálny modul pre starší vek. Dotazník WHOQOL-OLD je štandardizovaným dotazníkom, ktorý vznikol v rámci projektu Svetovej zdravotníckej organizácie: ,,Meranie kvality života seniorov a jej vzťah k zdravému starnutiu: WHOQOL-OLD'. Projekt prebiehal v rokoch 2001 až 2004 a zúčastnilo sa ho 23 výskumných centier zo 4 kontinentov. Za Slovenskú republiku sa uvedeného výskumného projektu zúčastnilo Psychiatrické centrum Praha, ktoré vykonalo výskum kvality života z výberového súboru staršej pražskej populácie. Cieľom projektu bolo vytvorenie inštrumentu na meranie kvality života v starobe pre zdravú aj chorú staršiu populáciu. Základom boli už existujúce dotazníky kvality života Svetovej zdravotníckej organizácie. ,,Inštrument WHOQOL-OLD nie je určený pre samostatné použitie, ale iba ako dodatkový modul k dotazníkom kvality života WHOQOL-100 alebo WHOQOL-BREF, čo je skrátená verzia WHOQOL-100 ' (Dragomerická, Prajsová, 2009 s. V súvislosti so starobou sa pojem kvality života objavuje pomerne často, avšak predmetom výskumu býva skôr životná spokojnosť, dôkazom toho je, že neexistuje mnoho realizovaných výskumov na tému kvalita života v starobe. Aj z týchto dôvodov vyvinul medzinárodný výskumný tím WHOQOL-OLD inštrument pre meranie kvality života u osôb vyššieho veku. Inštrument sa skladá zo šiestich domén: fungovanie zmyslov, nezávislosť, naplnenie, sociálne zapojenie, postoj k smrti a umieranie, blízke vzťahy. Každá uvedená oblasť (doména) obsahuje 4 položky, dotazník má teda 24 položiek, ktoré sú hodnotené na päť bodových Likertových škálach. Dotazník obsahuje celkom 100 položiek a označuje sa skratkou WHOQOL-100. Dotazník WHOQOL-BREF je skrátenou verziou tohto dotazníka, pričom prihliada s ohľadom na skúmané osoby (dlhodobo chorí, seniori, osoby so zdravotným znevyhodnením a pod.). Pozostáva zo štyroch domén (obsahujúcich 24 otázok) a z dvoch otázok zameraných na hodnotenie kvality života a spokojnosti so zdravím: fyzický stav (do domény sú zahrnuté aj 4 otázky súvisiace s nezávislosťou), prežívanie (doména obsahuje aj otázku zameranú na spiritualitu), sociálne vzťahy a prostredie. Všetky aspekty sú následne operacionalizované do jednotlivých položiek.

Metodológia výskumu

Náš výskumný plán bol konštruovaný ako systém porovnávania vekových skupín: skupina klientov 60 - 75 rokov, skupina klientov 75 - 85 rokov, skupina klientov 90 a viac rokov. Základný výskumný súbor (resp. populáciu) tvorilo 300 imobilných seniorov, mapovaných na území Slovenskej republiky. Zber empirických údajov bol uskutočnený v období od júla 2014 do konca februára 2015 prostredníctvom náhodne vybratých sociálnych organizácií z ôsmich krajov Slovenskej republiky. Respondentov sme vyberali náhodným výberom, úlohou každého spolupracujúceho centra bolo získať dáta od populačného súboru aspoň 40 osôb. Zber výskumných dát bol organizovaný v spolupráci s organizáciami, ktoré poskytujú seniorom zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť, alebo pre nich zabezpečujú rekreačné aj vzdelávacie aktivity. Niektorých respondentov sme do nášho výskumu nezaradili pre nezrozumiteľnosť vyplnených údajov. Respondentov sme vyberali náhodným kvótnym výberom, oslovili sme ich prostredníctvom štandardného postupu. Kvalitu života imobilných seniorov sme zisťovali primárne v sociálnych zariadeniach na území Slovenskej Republiky. Reálne sa nám podarilo zozbierať dáta od 225 respondentov, s touto vzorkou sme ďalej pracovali pri našom výskume.

Pri riešení nášho výskumného problému bol realizovaný kvantitatívny prístup k metodológii výskumu. Výberový výskumný súbor teda predstavoval 225 respondenov, pričom počet respondentov v jednotlivých sociálnych zariadeniach regiónov Slovenska bol v inštitucionálnom prostredí (N=200) a kontrolnú skupinu tvorilo 25 klientov v domácom prostredí (N=25). V práci reprezentujeme výsledky populačnej vzorky (N=225) klientov. V podrobnejšom skúmaní problematiky sme sa zameriavali na rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi seniormi bývajúcimi doma a seniormi v sociálnych zariadeniach. Východiskom uvedenej výskumnej metodiky bola štruktúra, ktorá obsahovala základné socialno-demografické charakteristiky. Úlohou respondentov bolo pomocou 5-stupňovej Likertovej škály zhodnotiť mieru svojho súhlasu resp. nesúhlasu s daným výrokom. Princípom merania je priraďovanie čísel pocitom, prežitkom a pod., pričom na stupnici respondent vyjadrí ich subjektívnu spokojnosť s jednotlivými oblasťami. Vo všeobecnosti dotazníky patria medzi najčastejšie používané techniky vo výskumnom šetrení. Používajú sa v spoločenských vedách na hromadné a rýchle zisťovanie faktov, názorov, postojov, preferencií, hodnôt, motívov, potrieb, záujmov a i. Výsledky sme spracovali prostredníctvom logickej analýzy a primeranej generalizácie. Hodnotenie signifikantnosti rozdielov (verifikácia hypotéz) sme realizovali prostredníctvom kvantitatívnych štatistických metód pomocou metód deskriptívnej štatistiky, testov reliability, parametrického a neparametrického testovania. Pre posúdenie faktorovej analýzy sme aplikovali Kaiser-Meyer-Olkin (KMO) meranie vzorky ako aj Bartlettov test sféričnosti. Pre zistenie normality rozloženia obidvoch skupín v podtestoch funkčnej zdatnosti, doménach kvality života, života v prítomnosti i selektovaných somatických ukazovateľov sme použili Shepiro-Wilkovov W-test. Výskum v spoločenských vedách znamená systematickú a dôkladne naplánovanú činnosť, ktorá je vedená snahou zodpovedať výskumné otázky a prispie…

Výskumný súbor

Základný výskumný súbor tvorilo 300 imobilných seniorov, mapovaných na území Slovenskej republiky. Reálne sa podarilo zozbierať dáta od 225 respondentov, s touto vzorkou sa ďalej pracovalo pri výskume. Výberový výskumný súbor teda predstavoval 225 respondentov, pričom 200 respondentov bolo z inštitucionálneho prostredia (sociálne zariadenia) a 25 klientov tvorilo kontrolnú skupinu v domácom prostredí.

Prečítajte si tiež: Pedagóg mentálne postihnutých - pracovné možnosti

Metódy zberu dát

Zber empirických údajov bol uskutočnený v období od júla 2014 do konca februára 2015 prostredníctvom náhodne vybratých sociálnych organizácií z ôsmich krajov Slovenskej republiky. Respondentov sme vyberali náhodným výberom, úlohou každého spolupracujúceho centra bolo získať dáta od populačného súboru aspoň 40 osôb. Zber výskumných dát bol organizovaný v spolupráci s organizáciami, ktoré poskytujú seniorom zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť, alebo pre nich zabezpečujú rekreačné aj vzdelávacie aktivity. Niektorých respondentov sme do nášho výskumu nezaradili pre nezrozumiteľnosť vyplnených údajov. Respondentov sme vyberali náhodným kvótnym výberom, oslovili sme ich prostredníctvom štandardného postupu.

Použité nástroje

Kvalitu života imobilných seniorov sme zisťovali primárne v sociálnych zariadeniach na území Slovenskej Republiky. Použili sme štandardizovaný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), konkrétne verziu WHOQOL-OLD v kombinácii so skrátenou verziou dotazníka WHOQOL-BREF. Dotazník WHOQOL-OLD sa skladá zo šiestich domén: fungovanie zmyslov, nezávislosť, naplnenie, sociálne zapojenie, postoj k smrti a umieranie, blízke vzťahy. Každá uvedená oblasť (doména) obsahuje 4 položky, dotazník má teda 24 položiek, ktoré sú hodnotené na päť bodových Likertových škálach. Dotazník obsahuje celkom 100 položiek a označuje sa skratkou WHOQOL-100. Dotazník WHOQOL-BREF je skrátenou verziou tohto dotazníka, pričom prihliada s ohľadom na skúmané osoby (dlhodobo chorí, seniori, osoby so zdravotným znevyhodnením a pod.). Pozostáva zo štyroch domén (obsahujúcich 24 otázok) a z dvoch otázok zameraných na hodnotenie kvality života a spokojnosti so zdravím: fyzický stav (do domény sú zahrnuté aj 4 otázky súvisiace s nezávislosťou), prežívanie (doména obsahuje aj otázku zameranú na spiritualitu), sociálne vzťahy a prostredie. Všetky aspekty sú následne operacionalizované do jednotlivých položiek.

Metódy spracovania dát

Pri riešení nášho výskumného problému bol realizovaný kvantitatívny prístup k metodológii výskumu. Výsledky sme spracovali prostredníctvom logickej analýzy a primeranej generalizácie. Hodnotenie signifikantnosti rozdielov (verifikácia hypotéz) sme realizovali prostredníctvom kvantitatívnych štatistických metód pomocou metód deskriptívnej štatistiky, testov reliability, parametrického a neparametrického testovania. Pre posúdenie faktorovej analýzy sme aplikovali Kaiser-Meyer-Olkin (KMO) meranie vzorky ako aj Bartlettov test sféričnosti. Pre zistenie normality rozloženia obidvoch skupín v podtestoch funkčnej zdatnosti, doménach kvality života, života v prítomnosti i selektovaných somatických ukazovateľov sme použili Shepiro-Wilkovov W-test.

Výsledky výskumu

V práci reprezentujeme výsledky populačnej vzorky (N=225) klientov. V podrobnejšom skúmaní problematiky sme sa zameriavali na rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi seniormi bývajúcimi doma a seniormi v sociálnych zariadeniach. Východiskom uvedenej výskumnej metodiky bola štruktúra, ktorá obsahovala základné socialno-demografické charakteristiky. Úlohou respondentov bolo pomocou 5-stupňovej Likertovej škály zhodnotiť mieru svojho súhlasu resp. nesúhlasu s daným výrokom. Princípom merania je priraďovanie čísel pocitom, prežitkom a pod., pričom na stupnici respondent vyjadrí ich subjektívnu spokojnosť s jednotlivými oblasťami.

Štatistické porovnanie zistilo relevantné rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi imobilnými seniormi žijúcimi doma a tými, ktorí žijú v sociálnych zariadeniach.

Diskusia

Získané výsledky potvrdzujú, že sociálne prostredie má významný vplyv na kvalitu života imobilných seniorov. Seniori žijúci doma vnímajú svoju nezávislosť, naplnenie a sociálne začlenenie odlišne v porovnaní so seniormi v sociálnych zariadeniach. Tieto rozdiely môžu byť spôsobené viacerými faktormi, ako napríklad:

• Dostupnosť zdravotnej a sociálnej starostlivosti: Seniori v sociálnych zariadeniach majú zabezpečenú nepretržitú starostlivosť, čo im môže poskytovať pocit bezpečia, ale zároveň obmedzovať ich nezávislosť.
• Sociálne kontakty: Sociálne zariadenia ponúkajú viac príležitostí na sociálne kontakty a aktivity, čo môže pozitívne ovplyvňovať sociálne začlenenie seniorov.
• Osobné preferencie: Niektorí seniori preferujú život v domácom prostredí, kde majú väčšiu kontrolu nad svojím životom, zatiaľ čo iní uprednostňujú život v sociálnom zariadení, kde majú zabezpečenú starostlivosť a spoločnosť.

tags: #praces #vyskumami #telesne #postihnutie