Ochrana duševného vlastníctva: Pracovný postup a dostupné možnosti

V digitálnom veku je ochrana duševného vlastníctva (DV) nevyhnutná pre každú firmu. Duševné vlastníctvo má hodnotu, ktorú je možné kvantifikovať a preto je potrebné chrániť ho pred odcudzením alebo zneužitím. Duševné vlastníctvo v jeho najnákladnejšej podobe (napr. značka/logo) sa vyskytuje v každej firmy a na jeho ochranu je potrebné pamätať od začiatku. V prípade franchisingových konceptov je ochrana jedinečného know-how a značky ešte dôležitejšia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad pracovného postupu ochrany DV, s dôrazom na registráciu ochrannej známky, a informuje o dostupných možnostiach financovania, ako aj o rizikách spojených s podvodnými praktikami.

Ochrana duševného vlastníctva pred prvým verejným použitím

Základnou zásadou je chrániť duševné vlastníctvo čo najskôr, ešte pred prvým zverejnením a pred prvým verejným použitím. Existuje skupina ľudí, ktorí sa živia tým, že „kradnú“ označenia tým tvorivejším a prihlasujú si ich vo svojom mene. V oblasti ochranných známok sa im hovorí „známkoví piráti“, v oblasti internetových domén sú to tzv „domain-grabberi“. Títo zlodeji vám v prevažnej väčšine prípadov ponúknu na predaj späť to, čo vám „ukradli“ (v lepšom prípade), alebo počkajú do štádia, kým sa vaše podnikanie rozbehne a začnú vás vydierať s vedomím, že ste už do svojej značky investovali príliš veľa.

Úplne zásadné je myslieť na ochranu duševného vlastníctva pred zverejnením pri patentoch a úžitkových vzoroch. Pri nich je podmienka nezverejnenia výslovne uvedená v zákone. Rovnaká zásada platí aj pri designoch. Skoršie zverejnenie či používanie patentu je prekážka zápisnej spôsobilosti, resp. dôvodom na výmaz. Pri ochranných známkach je situácia mierne odlišná. Skoršie zverejnenie označenia prihlasovateľom nie je prekážkou zápisnej spôsobilosti, niekedy je to dokonca žiadúce, pokiaľ je potrebné preukázať príznačnosť v prospech konkrétneho prihlasovateľa. Niekedy je problém vybrať správnu stratégiu - či začať používať označenie, logo, názov a podať si prihlášku na registráciu ochrannej známky až po určitej dobe používania alebo či najskôr podať prihlášku na registráciu ochrannej známky a až následne ju začať používať. To je spravidla úloha patentového zástupcu, aby v konkrétnej situácii navrhol optimálny postup.

V minulosti bola bežná prax tzv. známkových pirátov, ktorí si preverovali označenia alebo logá existujúcich slovenských, alebo aj zahraničných firiem. Pokiaľ zistili, že logo, názov, označenie nie je chránené formou ochrannej známky tak si podali prihlášku vo svojom mene, vyčkali do momentu zápisu a následne komplikovali život svojim obetiam. Viacerí z nich sa takto dopracovali k zaujímavým finančným výnosom. Poniektorí z nich dokázali vec hnať až do roviny trestných oznámení s titulu porušovania práv k „ich“ ochranným známkam.

Neskôr, v zásade to trvá dodnes, sa táto prax stávala zriedkavejšia, (alebo títo nepoctiví prihlasovatelia začali fungovať sofistikovanejšie) a začali sa množiť prípady, kedy určitá skupina ľudí na rôznych podnikateľských fórach, akciách, v tlači sleduje pripravované, ohlasované nové zámery, plány, nové výrobky a pokiaľ ich majiteľ nemá podanú alebo zapísanú prihlášku ochrannej známky, tak ho predbehnú.

Prečítajte si tiež: Plnohodnotný život v starobe

Registrácia ochrannej známky: Kľúčový krok v ochrane DV

Pokiaľ ide o registráciu ochrannej známky ako najčastejšie registrovanej formy ochrany duševného vlastníctva, úplne prvým krokom je samozrejme vytvorenie jedinečného názvu pre vaše produkty a služby.

Overenie registrovateľnosti názvu

Nevyhnutným krokom, ktorý nasleduje, je overenie, či je názov naozaj registrovateľný a či sa nepodobá na iné už registrované názvy, prípadne či nie je dokonca rovnaký už s iným registrovaným názvom. Zo skúseností možno povedať, že registrovať ochrannú známku tak povediac, na slepo, je v dnešnej dobe už veľký risk.

Hĺbková rešerš

Hĺbková rešerš nie len, že odhalí potenciálne hrozby podania námietok počas registračného konania a tým aj predlžovania registrácie, nehovoriac o ďalších nákladoch spojených s námietkovým a odvolacím konaním pred EUIPO, ale poskytne obraz o konkurencii a o prípadnej potrebe rebrandingu značky. Po hĺbkovej rešerši, ktorá neodhalí signifikantné hrozby sa môžete pustiť do registrácie.

Samotný proces registrácie ochrannej známky

1. Vhodnosť označenia: Vo všeobecnosti platí, že nie každé označenie je vhodné pre registráciu ochrannej známky.
2. Zoznam tovarov a služieb: Taktiež je nutné vopred prediskutovať správnosť zoznamu tovarov a služieb, pre ktoré má byť označenie zapísané ako ochranná známka (zatriedenie podľa Niceskej dohody).
   • Tip: Nechajte registráciu ochrannej známky na odborníkov.
3. Podanie prihlášky: Ak sme si istí tým, že navrhovaná ochranná známka je vhodná pre registráciu, tak pristúpime k podaniu prihlášky adresovanej Úradu priemyselného vlastníctva SR.
4. Právo prednosti: Podaním žiadosti o zápis ochrannej známky vzniká prihlasovateľovi právo prednosti a začína osobitné správne konanie o zápise ochrannej známky.
5. Správny poplatok: S prihláškou je nutné zaplatiť aj správny poplatok v sume 166,- EUR, pričom poplatok zahŕňa zápis len do troch tried tovarov alebo služieb. V prípade, že sa navrhuje ochranná známka zapísať pre viac ako tri triedy tovarov a služieb, tak správny poplatok za každú ďalšiu triedu tovarov a služieb predstavuje sumu 17,- EUR.
6. Formálny prieskum prihlášky: Po zaplatení správneho poplatku alebo odstránení nedostatkov prihlášky nasleduje formálny prieskum prihlášky. Obsahom tohto prieskumu je posúdiť, či žiadosť o zápis označenia ako ochrannej známky obsahuje všetky náležitosti, ako aj posúdenie správnosti zatriedenia prihlásených tovarov a služieb podľa Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb.

Fond pre MSP: Finančná podpora pre ochranu DV

Fond pre MSP je grantový program vytvorený na pomoc malým a stredným podnikom v EÚ s cieľom ochrániť ich práva duševného vlastníctva. Grant MSP je poskytovaný malým a stredným podnikom vo forme poukazov, ktoré budete môcť použiť na čiastočné pokrytie poplatkov za vybrané činnosti. O poukaz je však potrebné požiadať ešte pred podaním prihlášky o registráciu - napríklad ochrannej známky. O poukaz nemožno požiadať spätne.

Postup získania grantu

1. Podanie žiadosti: V prvom rade je potrebné o grant požiadať, a to elektronicky cez portál EUIPO, kde je potrebné mať zriadené užívateľské konto - účet fondu pre MSP.
2. Potrebné údaje: K podaniu žiadosti o grant treba mať pripravené údaje o spoločnosti vrátane oficiálnych potvrdení o pridelení DIČ a DPH, ktoré sa pridávajú k žiadosti, ako aj údaje o bankovom účte, na ktorý budú poukázané finančné prostriedky z grantu v prípade schválenia žiadosti.
3. Zastúpenie: Podanie žiadosti o grant môže za vás urobiť aj skúsený zástupca, ktorý vás môže následne zastupovať aj v procese registrácie.
4. Rozhodnutie o udelení grantu: Po tom ako obdržíte Rozhodnutie o udelení grantu by ste mali podať prihlášku a zaplatiť správne poplatky aspoň za jednu činnosť, a to pred uplynutím platnosti poukazu, ktorá je 2 mesiace od oznámenia rozhodnutia (4 mesiace v prípade poukazu na odrodu rastlín Spoločenstva).
5. Predĺženie platnosti poukazu: Platnosť poukazu je možné predĺžiť priamo vo svojom používateľskom účte vo Fonde pre MSP, pričom platnosť je možné predĺžiť počas posledného mesiaca pôvodnej dvojmesačnej platnosti.
6. Žiadosť o náhradu: V dvoj-mesačnej lehote platnosti poukazu je potrebné taktiež požiadať o náhradu príslušných uhradených poplatkov. Na tento účel je potrebné vyplniť formulár „žiadosť o náhradu” priamo v účte Fondu pre MSP (s priložením požadovaného dokladu o úhrade).

Dôležité upozornenie: Grantový program MSP prebieha už len do 8. decembra 2023.

Prečítajte si tiež: Dôchodok a zamestnanie

Pozor na podvodné praktiky

Pri ochrane duševného vlastníctva je dôležité byť ostražitý a vyhnúť sa podvodným praktikám.

Internetové domény

Osobitnou kapitolou sú internetové domény. Podáte si registráciu domény s koncovkou .sk alebo .eu. Tento (akože) slušný, poctivý podnikateľ vás chce len upozorniť, že nejaký zlý podnikateľ, priam špekulant si u nich objednal registráciu rovnakej domény v modifikácii nazov-dmeny.com, .edu, aj org. Oni sú však natoľko "seriózni", že v prípade záujmu uprednostnia vás. Ale nebude to zadarmo. Na toto je najlepšia obrana - systém mŕtveho chrobáka, čiže nereagovať. Odkedy doménové koncovky nie sú limitované, môžu sa títo dobrodinci s vami hrať donekonečna.

Poplatkoví podvodníci

Pred poplatkovými podvodnými varuje na svojej web-stránke aj Úrad priemyselného vlastníctva SR, rovnako aj iné patentové úrady. Model týchto špekulantov je jednoduchý a funguje na celom svete. Špekulant si založí (samozrejme na entitu niekoho tretieho) spoločnosť, ktorú nazve napr. TM-Register alebo podobne priliehavo. Pravidelne sťahuje databázu s podanými prihláškami napr. ochranných známok a vyzýva prihlasovateľov (nie ich patentových zástupcov), aby obratom uhradili platbu za uvedenie v zozname a pod.

Stačí pár nepozorných podnikateľov týždenne, ktorí dostanú oficiálne vyzerajúcu faktúru súc si vedomý, že nejakú prihlášku práve podali, túto faktúru aj zaplatia a za svoje peniaze nič nedostanú. Aj táto metóda sa postupne vyvíja, faktúry vyzerajú čoraz sofistikovanejšie, peniaze sa už nevyberajú v hotovosti, ale preposielajú do daňových rajov vymieňajú za bitcoiny. A mnohokrát sa to vlastne ako podvod ani nedá kvalifikovať, pretože na faktúre dole, úplne dole, maličkým, tým najmenším možným písmom je napísané, že toto je len ponuka reklamnej služby… Vždy treba čítať tie malé písmenká na konci!

Vnútorné predpisy a zamestnanecké vynálezy

Vnútorné predpisy vysokých škôl, SAV a prípadne aj súkromných obchodných spoločností orientovaných na výskum a vývoj spravidla obsahujú aj úpravu otázok týkajúcich sa tzv. zamestnaneckého režimu podľa zákona č. 435/2001 Z. z. patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v platnom znení, resp. podľa ostatných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva. Takmer vždy síce obsahujú aj úpravu iných aspektov transferu technológií, najmä precizovanie procesov, komunikácie a zodpovedností jednotlivých útvarov, avšak jadrom takýchto vnútorných predpisov spravidla býva práve zamestnanecký režim.

Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Čo treba vedieť?

Právne vzťahy týkajúce sa zamestnaneckého vynálezu sú občianskoprávnej povahy (pozor, nie pracovnoprávnej povahy) a rámcovo ich upravuje § 11 patentového zákona a podporne Občiansky zákonník (pozor, nie Zákonník práce), ako od 01. 01. 2018 výslovne zakotvuje § 11 ods. 10 patentového zákona. Tieto právne vzťahy vznikajú okamihom vytvorenia zamestnaneckého vynálezu. Vychádzajúc zo základného súkromnoprávneho princípu zmluvnej slobody je v týchto právnych vzťahoch daný pomerne široký priestor na dohodu o konkrétnych podmienkach realizácie práv a povinností na strane pôvodcu a tiež na strane zamestnávateľa. Možnosť odchylne dohodnúť úpravu vzájomných vzťahov výslovne vyjadruje aj § 11 ods. 1 patentového zákona: „ … ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak“ a potvrdzuje ju aj odborná literatúra. Prednosť má vždy vzájomná dohoda, pre ktorú patentový zákon dokonca nevyžaduje povinnú písomnú formu. Existenciu inak prejavenej dohody je preto potrebné skúmať s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. V prípade sporu by mal konajúci súd do úvahy vziať najmä obvyklý postup na danom pracovisku, pracovné zaradenie, funkciu a pracovnú náplň pôvodcu a tiež (ne)dobromyseľnosť toho účastníka, ktorý tvrdí, že k dohode nedošlo.

Obsahom dohody môže byť nielen dojednanie odchylné od § 11 ods. 1 patentového zákona, tzn. dojednanie, že právo na riešenie nepatrí zamestnávateľovi, ako by sa v prvom momente mohlo zdať, ale prípustné je v zásade ľubovoľné usporiadanie práv a povinností súvisiacich s vytvorením zamestnaneckého vynálezu v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka. Prirodzene, na platnosť dohody sa vzťahujú všeobecné podmienky platnosti právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka. Osobitne vo vzťahu k právu pôvodcu na dodatočné vyrovnanie (§ 11 ods. 7 patentového zákona) je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatná každá dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. V rámci komplexného posúdenia vzájomného právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom sa obvykle skúma aj prípadná existencia a obsah vnútorného predpisu, ktorý upravuje štandardný postup v prostredí konkrétneho zamestnávateľa. Vzhľadom na občianskoprávnu povahu predmetných vzťahov je však potrebné zdôrazniť, že samotný vnútorný predpis spravidla nenahrádza riadne uzavretú dvojstrannú dohodu medzi pôvodcom a zamestnávateľom.

Na druhej strane, ak by sa vnútorný predpis stal platnou súčasťou zmluvnej úpravy vzájomných vzťahov, bol by v ňom uvedený obsah právne záväzný tak pre pôvodcu, ako aj pre zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov by najmä tí zamestnávatelia, ktorých činnosť je zameraná na výskum a inovácie (napr. vysoké školy, organizácie SAV), mali venovať zvýšenú pozornosť preventívnemu zmluvnému zabezpečeniu práv k budúcim výsledkom tvorivej duševnej činnosti svojich zamestnancov. V závislosti od konkrétnych okolností možno v dohode (uzavretej napríklad zároveň s pracovnou zmluvou) vhodne inkorporovať vnútorné predpisy a priznať im tak zmluvnú záväznosť.

Zdaňovanie príjmov z duševného vlastníctva

Ako sa na príjmy plynúce z duševného vlastníctva fyzickým osobám aplikujú ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov? Je však potrebné uviesť, že sa rozlišujú aj podľa skutočnosti, či sú dosahované na základe tzv. aktívne vykonávanej činnosti, t. j. ide o vytvorenie daného diela alebo podania umeleckého výkonu, alebo na základe práv plynúcich z použitia už vytvorených diel, resp. umeleckých výkonov.

Zdaňovanie príjmov z aktívne vykonávanej duševnej tvorivej činnosti

Príjmy autorov za vytvorenie diela, príjmy výkonných umelcov za podanie umeleckého výkonu alebo príjmy napr. vynálezcov za použitie vynálezu patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti vtedy, ak nie sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, ktoré daňovník mal vyplatené napr. na základe pracovnoprávneho vzťahu. V rámci úpravy osobitných režimov tvorby je právna úprava zamestnaneckého diela uvedená v § 90 Autorského zákona. Podľa tohto ustanovenia dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu sa považuje za zamestnanecké dielo.

Podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP a aj § 43 ods. 14 ZDP sa daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou vyberá zrážkou, a to zo všetkých príjmov autorov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, ktoré sú dosiahnuté napr. na základe zmluvy o dielo alebo iných zmlúv uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka. Uvedené neplatí, ak podľa § 43 ods. 14 ZDP sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane o tom, že platiteľ dane nezrazí zrážkovú daň.

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sú potom príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. Príjmami z vytvorenia diela sú príjmy dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe zmluvy o dielo uzatvorenej podľa § 631 až § 643 Občianskeho zákona v súlade so znením § 91 Autorského zákona, v ktorom je uvedená úprava diela na objednávku.

Príjmami z podania umeleckého výkonu sú príjmy dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe zmluvy o podaní umeleckého výkonu. Napriek tomu, že Autorský zákon nevyžaduje uzavretie zmluvy o vytvorení diela alebo podaní umeleckého výkonu písomnou formou, pre daňové účely a preverenie správnosti zaradenia príjmov medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP môže správca dane vyžadovať preukázanie skutočnosti, že ide napr. o príjmy z vytvorenia diela.

Príklady zdaňovania príjmov

Príklad č. 1: Objednávateľ si v zmluve o vytvorení diela na objednávku objednal od autora vytvorenie náročného umeleckého diela. Dohodli si vyplatenie odmeny v čiastočných platbách a na platbe preddavku na materiálne zabezpečenie, ktorá bude podliehať vzájomnému vyúčtovaniu. Tieto platby mali byť poukázané autorovi v dohodnutých termínoch, pričom spolu neuzatvorili dohodu o nezrazení dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 14 ZDP. Ak fyzickej osobe, ktorá na základe objednávky mala vytvoriť autorské dielo spĺňajúce podmienky podľa Autorského zákona, bol vyplatený preddavok, čiastková platba alebo vyúčtovanie odmeny po odovzdaní diela, takýto príjem je príjmom, z ktorého sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, ak spoločne neuzatvorili dohodu o neuplatnení zrážkovej dane podľa § 43 ods. 14 ZDP. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z uvedených príjmov je príjem znížený o zrazený príspevok do príslušného umeleckého fondu. Platiteľ dane potom pri zrazení dane postupuje podľa § 43 ods.

Príklad č. 2: Fyzická osoba poskytne rozhovor rozhlasu alebo televízii, za ktorý dostane odmenu. Ak fyzická osoba poskytne rozhovor rozhlasu alebo televízii, nemusí ísť vo väčšine prípadov o umelecký výkon. Avšak môže ísť o umelecký výkon, ak by boli naplnené znaky, podľa ktorých by daný rozhovor bol už ako umelecký výkon predmetom autorského práva. Mohlo by to nastať v prípade, ak by napr. odpovede boli jedinečné a boli by výsledkom duševnej tvorivosti danej osoby. Ak by súčasťou rozhovoru napr. Odmenu, ktorá nie je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, je potrebné posúdiť aj napr. vo väzbe na to, čo bolo skutočným obsahom výkonu v daných konkrétnych podmienkach, v danom konkrétnom čase, či zmluvné strany považovali daný výkon za umelecký výkon v zmysle Autorského zákona, čiže v tejto súvislosti je potrebné vychádzať z dohodnutého zhodného prejavu vôle oboch strán, t. j. o aký rozhovor išlo, za akých podmienok a pod., na základe ktorého bola vyplatená odmena. V prípade, ak by išlo o podanie umeleckého výkonu, potom je rozhodujúce, či sa spoločne dohodli o uzatvorení dohody o neuplatnení zrážkovej dane podľa § 43 ods. 14 ZDP. Ak by dohodu podľa § 43 ods. 14 ZDP neuzatvorili, potom by bol povinný platiteľ dane zraziť daň vyberanú zrážkou z takto vyplateného príjmu podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, resp. ak by uzatvorili dohodu, potom by si takýto príjem zdanila fyzická osoba sama. Ak by rozhovor bol bez naplnenia znakov Autorského zákona a išlo by o náhodný rozhovor, napr. o rozhovor s náhodným okoloidúcim, potom by išlo o ostatný príjem podľa § 8 ZDP.

tags: #pracovný #postup #duševné #vlastníctvo