Pracujúci dôchodca a nepostihnuteľné sumy: Komplexný prehľad

Tento článok sa zameriava na problematiku pracujúcich dôchodcov a nepostihnuteľných súm, ktoré sú kľúčové pri výpočte zrážok zo mzdy. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, s prihliadnutím na legislatívne zmeny a ich dopad na príjmy dôchodcov.

Zmeny v mzdových parametroch a ich vplyv

V priebehu roka dochádza k zmenám v rôznych mzdových parametroch, ktoré ovplyvňujú príjmy zamestnancov, vrátane pracujúcich dôchodcov. Medzi tieto parametre patria:

• Minimálna mzda: Ako sa mení minimálna mzda, mzdové príplatky, odmena študenta na praxi, parametre v sociálnom a zdravotnom poistení? Všetky dôležité veličiny nájdete na mzdovej kalkulačke, ktorú nájdete v prílohe príspevku.
• Mzdové príplatky: Súčasťou platu zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky). Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí vo verejnej správe od hodinovej sadzby funkčného platu zamestnanca, ale aj od sumy platnej minimálnej mzdy - príplatok sa určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Nakoľko výška hodinovej minimálnej mzdy je od 1.1.2026 vo výške 5,259 €, zákonom garantované najnižšie sumy príplatkov boli pre rok 2026 zvýšené.

Tieto zmeny je dôležité sledovať, pretože majú priamy vplyv na výšku čistej mzdy a tým aj na výpočet exekučných zrážok.

Dividendy a zdravotné poistenie

Dividenda je na účely zdravotného poistenia podiel na zisku (okrem podielu na zisku a.s. alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu - Burza cenných papierov v Bratislave), vyrovnávací podiel [okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) a komplementára komanditnej spoločnosti (k. s.)] - pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k. Osoby s majetkovou účasťou platia od 1.1.2017 daň z dividend, no neplatia poistné. Z podielov na zisku za roky 2004 až 2010 ako nezdaňovaných príjmov sa poistné nevypočítava a neplatí. Dividendy za obdobie 1.1.2011 až 31.12.2012 poistné sa vypočíta jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného, percentuálna sadzba pre výpočet poistného je 10 %; pre osobu so zdravotným postihnutím 5 %. Dividendy za obdobie 1.1.2013 až 31.12.2016 vyplatené od slovenskej spoločnosti podliehajú odvodu preddavku na ZP (t.j. výpočet poistného nie je raz ročne v ročnom zúčtovaní poistného) a platiteľom preddavku na ZP je slovenská spoločnosť, ktorá vypláca dividendu; od 1.1.2026 sa sadzba z týchto dividend zvýšila na 15% (pri výplate dividend do konca roka 2025 sa uplatňovala sadzba 14%).

Progresívne zdaňovanie a jeho zmeny

Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. V roku 2025 sa uplatňovali pri výpočte daňovej povinnosti dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19% a 25%. Použitie každej z nich záviselo od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2025 uplatňovala vo výške 48 441,43 €. Progresívne zdanenie sa uplatňuje už pri výbere preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za príslušný mesiac kalendárneho roka 2025. Takto vypočítaný preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu, na ktorý si zamestnanec uplatňuje nárok. V roku 2025 sa pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy do výšky 4 036,79 € vrátane (cca.

Prečítajte si tiež: Exekúcie a dôchodcovia: Ako chrániť svoje peniaze

Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%. Nový spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa použije prvýkrát pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 a to tak, že preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane v 4. 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne jednu dvanástinu zo sumy 154,8 (pôvodne bolo 176,8) násobku platného životného minima vrátane, t.j. 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 154,8 (pôvodne bolo 176,8) násobku platného životného minima a nepresiahne 212,4 násobok životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 25% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 3 665,28 € a neprevyšujúcej sumu 5 029,10 € (tzv. 30 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 212,40-násobku platného životného minima a nepresiahne 264-násobok životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 30% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 5 029,10 € a neprevyšujúcej sumu 6 250,86 € (tzv. 35 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 264-násobku platného životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 35% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 6 250,86 € (tzv.

Tieto zmeny v zdaňovaní majú dopad na čistú mzdu pracujúcich dôchodcov, a tým aj na výšku exekučných zrážok.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 (ďalej len "MU"). Z čl. 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z. Podľa nového ustanovenia § 29b ods. 20 ZZP: "Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje najmenej raz za sedem dní príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o fyzickej osobe v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, bezvýznamové identifikačné číslo, dátum začiatku a dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.“ To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.ky. Podľa prechodného ustanovenia § 38ezi Národné centrum zdravotníckych informácií poskytne príslušnej zdravotnej poisťovne údaje podľa §29b ods. 20 ZZP v znení účinnom od 1.1.2026 prvýkrát do 10.

Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň

Zamestnávateľ je povinný do 16.2.2026 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2025“ (ďalej len „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“), na základe ktorého majú zamestnanci možnosť požiadať zamestnávateľa o vysporiadanie daňovej povinnosti z ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti; neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú aj ich prílohy. Zamestnanec môže doručiť zamestnávateľovi vyplnenú „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania" nielen v písomnej forme, ale po vzájomnej dohode so zamestnávateľom aj elektronickou formou (napr. Upozornenie: Na základe Oznámenia FR SR č. 33/DZPaU/2025/I o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti bol vydaný nový vzor tlačiva „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania [ZIA38v25]".

Rekreačný príspevok a súhlas rodiča zamestnanca

Je potrebný súhlas rodiča zamestnanca so spracovaním osobných údajov pri nároku na rekreačný príspevok? Od 1.1.2025 je účinná novela č. 172/2024 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, na základe ktorej zamestnanec môže "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča. Uvedená legislatívna zmena vyplýva z ustanovenia § § 152a ods. 4 ZP: "Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa odseku 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii.“ Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €. Podľa usmernenia FR SR zamestnanec je povinný preukázať príbuzenský vzťah k rodičovi, napr. kópiou rodného listu.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) môže spracúvať osobné údaje iba v tom prípade a v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna alebo viacero podmienok uvedených v čl. 6 ods. dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely [čl. 6 ods. spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy [čl. 6 ods. 1 písm. spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa [čl. 6 ods. 1 písm. Ak v súvislosti s uplatnením nároku na rekreačný príspevok vznikne potreba preukázať oprávnenosť výdavkov, t.j. spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa (tzn. aby vôbec mohol zamestnávateľ vyplatiť rekreačný príspevok), podľa usmernenia Úradu na ochranu osobných údajov musí byť táto zákonná povinnosť (povinnosť zamestnávateľa poskytovať rekreačný príspevok) ustanovená buď v práve Európskej únie, alebo v práve členského štátu (osobitný predpis, napr. v Zákonníku práce), ktoré sa vzťahuje na prevádzkovateľa. Zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) je oprávnený spracúvať také osobné údaje, ktoré sú priamo vymedzené osobitným predpisom (uvádzaný zoznam osobných údajov, napr. v Zákonníku práce) alebo také osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie účelu ustanoveného osobitným predpisom (rozsah osobných údajov) - tento účel určuje a zodpovedá za neho prevádzkovateľ.

zamestnávateľ ustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča (príbuzenský vzťah) napr. kópiou rodného listu (na základe ktorého je zrejmé, že ide o rodiča zamestnanca), zamestnávateľ môže plniť svoju zákonnú povinnosť (poskytnúť rekreačný príspevok) => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm. zamestnávateľ neustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča napr. kópiou rodného listu, alebo iným dokladom, dotknutá osoba (rodič zamestnanca) môže vyjadriť súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na tento konkrétny účel - a v takom prípade pôjde o spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu dotknutej osoby, ktorá so spracúvaním svojich osobných údajov na konkrétny účel vyjadrila súhlas => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm.

Zrážky zo mzdy na základe výzvy od veriteľa

Ako postupovať, ak bola doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy? Zamestnávateľovi bola doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy jeho zamestnanca a spolu s výzvou bola doručená aj úverová zmluva, v ktorej sa nachádza ustanovenie o zrážkach zo mzdy. Môže/je povinná mzdová učtáreň vykonať zrážku zo mzdy? Súčasná právna úprava zamestnávateľa neoprávňuje skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, a podľa toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo neakceptuje. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Práve naopak, pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať (rozsudok NS ČR zo dňa 19. decembra 2007, sp. zn. Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť; a práve toto ustanovenie Občianskeho zákonníka býva "kameň úrazu" dohôd o zrážkach zo mzdy. Súdy ich vyhlasujú za neplatné, pretože sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Na druhej strane však ust.

Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul, čo znamená, že zamestnávateľ nie je povinný vykonávať zrážky zo mzdy automaticky. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. V takýchto prípadoch by mal zamestnávateľ zaznamenať, kedy bola výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy doručená, aké dokumenty ďalšie dokumenty boli zamestnávateľovi doručené, a či súčasťou doručenej prílohy bola aj osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

Odstupné a odchodné starostu

Má starosta nárok na odstupné, aj na odchodné? Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu starostu [určeného podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o prá…

Prečítajte si tiež: Aké odvody platí dôchodca?

Exekúcie a zrážky zo mzdy: Základné princípy

Exekúcie a zrážky zo mzdy sú upravené v Zákonníku práce a Exekučnom poriadku. Zrážky zo mzdy sú nástrojom, ktorý slúži na vymoženie pohľadávky veriteľa od dlžníka prostredníctvom zrážok z jeho mzdy. Právny stav od: 1. 1. Právny stav do: 30. 6. Dátum publikácie: 14. 12. Do 30. júna 2023 by malo byť platné životné minimum v sume 234,42 €.

Poradie zrážok zo mzdy

Skupiny zrážok zo mzdy a ich poradie podrobnejšie upravuje § 131 Zákonníka práce, ktorý hovorí, že zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Po vykonaní vyššie spomínaných zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len:

• preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
• sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
• peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
• neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
• nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
• náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
• náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, a iné.

Ďalšie zrážky zo mzdy než vyššie spomenuté môže zamestnávateľ vykonať iba na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť vykonať takúto zrážku zo mzdy a iných príjmov vyplýva z osobitného predpisu.

Začatie exekúcie

Vykonanie exekúcie formou zrážky zo mzdy sa začína príkazom na začatie exekúcie a následným príkazom na vykonanie exekúcie. Pred vydaním exekučného príkazu exekútor prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistí, kto je zamestnávateľ dlžníka, teda kto mu vypláca mzdu. Následne exekútor upovedomí zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti a príkazu na začatie exekúcie. Tento príkaz sa doručí zamestnávateľovi a zamestnancovi do vlastných rúk. Doručením exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie je zamestnávateľ povinný exekútorovi vyplácať zrážky zrazené z čistej mzdy dlžníka.

Ak zamestnanec, ktorému majú byť vykonané zrážky zo mzdy poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy. Celkovo zrazená suma nesmie prevyšovať hodnotu pohľadávky a jej príslušenstvo. Ak zamestnanec po doručení príkazu na exekúciu zmení zamestnávateľa, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahuje na nového zamestnávateľa, ktorý mu vypláca mzdu. Navyše musí zmenu zamestnania oznámiť do jedného týždňa exekútorovi. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy tak vzniká novému zamestnávateľovi. Exekučné zrážky je možné vykonať aj z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.

Výpočet exekučných zrážok

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy zamestnanca, do ktorej sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítava sa sem prídavok na dieťa a sumy poskytované ako náhrada nákladov spojených s pracovným výkonom. Pri výpočte je potrebné zohľadniť tzv. základnú nepostihnuteľnú časť, ktorú nie je možné z mesačnej mzdy zraziť. Od 1.1.2022 predstavuje 140 % hodnoty stanového životného minima, plus ďalšie sumy na vyživované osoby (manžel, manželka, dieťa). Vyživované osoby sú všetky osoby, ku ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Nepostihnuteľná časť na vyživované osoby sa násobí ich počtom, nedá sa však uplatniť na dieťa alebo manžela/ku, v prospech ktorého sa vykonáva exekúcia. Manžel a manželka sú považované za vyživované osoby i v prípade, ak poberajú vlastný príjem bez ohľadu na jeho výšku.

Základné nepostihnuteľné sumy od 1.7.2024:

• suma 383,58 eur na dlžníka (140 % hodnoty životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2024)
• ak je dlžník poberateľom dôchodku, suma 191,79 eur (50 % sumy životného minima na vyživovanú osobu),
• ak dlžník dôchodok nepoberá, suma 95,89 eur (25 % sumy životného minima na vyživovanú osobu).

Nepostihnuteľné sumy pri exekučných zrážkach platné od 1.7.2024 do 30.6.2025

Tretinový systém zrážok zo mzdy

Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. To znamená, že pri výpočte sa z čistej mzdy odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi.

Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (t.j. 1 150,74 eur), táto suma sa delí na tretiny. Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur sa rozdelí na tretiny.

Pri rozhodovaní aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide:

• neprednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy,
• prednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť dve tretiny, je to napr. úhrada výživného, poistného, dane, súdne pohľadávky).

Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému. Platiteľ mzdy prestáva vykonávať zrážky zo mzdy v okamihu splatenia pohľadávky.

Práceneschopnosť a exekučné zrážky

V prípade, ak je dlžník práceneschopný viac ako 10 dní, je platiteľ mzdy povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi spolu s informáciou, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať povinnému nemocenské. Exekútor následne doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Po skončení práceneschopnosti, zamestnávateľ túto skutočnosť opäť oznámi exekútorovi a zrážky zo mzdy sú ďalej vykonávané zamestnávateľom. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť nástup zamestnankyne na materskú alebo rodičovskú dovolenku, a taktiež aj ukončenie čerpania tejto dovolenky.

#

tags: #pracujúci #dôchodca #a #nepostihnuteľné #sumy