
Právny úkon je základným stavebným kameňom súkromného práva. Je to prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ak právny úkon nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, je vadný, čo môže viesť k jeho neplatnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na právny úkon a jeho vadnosť, s dôrazom na definície, druhy neplatnosti a ich dôsledky.
Legálnu definíciu právneho úkonu zakotvuje § 34 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Podľa tohto ustanovenia je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Z tejto definície vyplýva, že právny úkon je vôľou podmienené správanie, s ktorým objektívne právo spája právne následky.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je neplatný. Toto ustanovenie stanovuje základné náležitosti, ktoré musí právny úkon spĺňať, aby bol platný. Ak čo i len jedna z týchto náležitostí chýba, právny úkon je postihnutý absolútnou neplatnosťou.
Právne úkony možno rozdeliť podľa rôznych kritérií:
Podľa počtu strán:
Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu
Podľa obsahu:
Podľa adresnosti:
Ak právny úkon nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, je vadný. Vadnosť môže mať rôzne formy a dôsledky, pričom najzávažnejším dôsledkom je neplatnosť právneho úkonu.
Absolútna neplatnosť nastáva, ak právny úkon odporuje zákonu, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Absolútne neplatný je aj právny úkon vykonaný osobou, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony (§ 38 Občianskeho zákonníka), alebo osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Absolútna neplatnosť pôsobí ex tunc, teda od počiatku, a nedá sa odstrániť. Súd na ňu prihliada ex offo, teda z úradnej povinnosti.
Relatívna neplatnosť nastáva v prípadoch, ktoré stanovuje zákon. Na rozdiel od absolútnej neplatnosti, relatívnu neplatnosť si musí dotknutá osoba uplatniť, inak sa na ňu neprihliada. Dovtedy, kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba sa na tento úkon pozerať ako na platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.
Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?
Medzi najčastejšie dôvody neplatnosti právneho úkonu patria:
Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov (§ 42a Občianskeho zákonníka) slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Ak právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté odporom, ktorý smeruje k tomu, aby vo vzťahu k nemu boli takéto právne úkony vyhlásené za právne neúčinné.
Predpokladom práva veriteľa odporovať právnym úkonom dlžníka je, okrem iného, jeho ukrátenie. Tým, že v právnej úprave nie je výslovne upravené, kedy dochádza k ukráteniu veriteľa, je potrebné skúmať, či k nemu môže dôjsť aj v situácii, keď sa majetok dlžníka nezmenšil, ale zmenila sa len jeho skladba, resp. štruktúra, alebo, naopak, či existuje dôvod na vylúčenie ekvivalentných právnych úkonov z odporovania.
Pri výklade právnych úkonov je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu právneho úkonu a zohľadňovať všetky okolnosti prípadu. Úlohou súdu nie je ,,vyhľadávanie“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Súd by mal zohľadniť a plne aplikovať všetky zákonné kritériá platné pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.
V konaní o návrhu na vklad a v konaní o zázname v katastri nehnuteľností okresný úrad, katastrálny odbor, skúma platnosť právneho úkonu, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Pri svojich úvahách vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 229/2010 z 20.7.2011 (judikát č. R 81/2014) a ktorý sa týka postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v prípade vzniku sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorou sa nakladalo s nehnuteľnosťou.
Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr
V právnych vzťahoch sa často vyskytuje nerovnováha medzi stranami, pričom jedna strana je v slabšej pozícii. Právo poskytuje ochranu slabšej strane, napr. spotrebiteľovi alebo maloletému účastníkovi konania.
Mnohé právne normy, ktoré pribudli za ostatné roky do Občianskeho zákonníka a sprísňovali pravidlá pre dodávateľov v spotrebiteľských vzťahoch, boli odpoveďou zákonodarcu na praktiky realizované práve v oblasti finančných služieb, najmä pri poskytovaní úverov a pôžičiek spotrebiteľom.
Podobne ako v iných konaniach pred súdom, aj v konaní o dedičstve má maloletý účastník postavenie "slabšieho subjektu", ktorého práva je potrebné chrániť. S ochranou najlepšieho záujmu dieťaťa sú úzko prepojené participačné práva dieťaťa a na účely zistenia najlepšieho záujmu dieťaťa musí byť v procese výkonu rodičovských práv a povinností súčinné i samotné dieťa.