Právny Úkon v Rozpore s Dobrými Mravmi: Definícia a Aplikácia

Úvod

Pojem "dobré mravy" je v slovenskom právnom systéme kľúčový, hoci nie je explicitne definovaný v žiadnom právnom predpise. Slúži ako dôležitý korektív pri posudzovaní platnosti právnych úkonov a správania sa v rôznych oblastiach práva, od občianskeho a obchodného práva až po pracovné právo. Tento článok sa zameriava na definíciu a aplikáciu právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi, pričom vychádza z teórie, súdnej praxe a relevantných právnych predpisov.

Vzťah Dobrých Mravov a Práva

Východiskom vzťahu dobrých mravov a práva je vzťah práva a morálky. Dobré mravy sa prelínajú s právom a stávajú sa tak súčasťou platného práva. Právne normy výslovne odkazujú na dobré mravy a spájajú s nimi závažné právne dôsledky.

Podstata Dobrých Mravov

Podstata dobrých mravov spočíva v ich normatívnom charaktere. Dobrými mravmi je súčasne svojou podstatou aj rozporom so zákonom, teda niečo, čo sa prieči právu, t. j. protiprávnemu. Neexistencia rozporu s dobrými mravmi nie je otázkou skutkovou, ale právnou. Zmyslom a cieľom odkazu na dobré mravy je postihnutie správania, ktoré nie je možné podriadiť pod inú právnu normu.

Dobré Mravy ako Merítko Etického Hodnotenia

Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií, ktoré zodpovedajú všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti a poctivého správania. Občiansky zákonník ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie.

Aplikácia Dobrých Mravov v Právnej Praxi

Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok.

Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.

Dobré Mravy v Obchodnom Práve

Etické hľadisko podnikania upravuje predovšetkým Obchodný zákonník tak, že predpokladá určitý typ poctivého správania v rámci obchodnoprávneho vzťahu. Podľa ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Zneužitie práva možno chápať ako snahu, resp. zámer jednej zmluvnej strany výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu.

Toto ustanovenie vyjadruje zároveň zákaz šikanózneho výkonu práva, o ktoré ide vtedy, ak je právo vykonávané za účelom poškodzovania iného subjektu. Vo všeobecnosti je potrebné zásady poctivého obchodného styku chápať ako pravidlá slušného správania podnikateľov nielen vo vzájomnom styku, ktoré dodržujú všetci čestní a poctiví obchodníci.

Povinnosť podnikateľa konať v zhode s princípmi poctivého obchodného styku dopadá na podnikateľa i pri kontaktoch s nepodnikajúcimi osobami. Zásady poctivého obchodného styku zahŕňajú osobitosti profesionálnych vzťahov v podnikateľskom prostredí a jeho špeciálnej etiky.

Dobré Mravy a Neplatnosť Právneho Úkonu

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, akýkoľvek právny úkon alebo jeho časť, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom, je absolútne neplatný. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?

Definícia Dobrých Mravov v Súdnej Praxi

Dobré mravy stanovujú najvyššiu prípustnú hranicu možného a akceptovateľného správania. Dobré mravy sú neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný súdnou praxou, ktorá posúdi medze dobrých mravov v konkrétnom spore tak, že súd zisťuje a posudzuje rozpor konkrétnych okolností obchodného vzťahu s dobrými mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom stanovisku vymedzil dobré mravy ako správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám.

Pojem dobré mravy je obsahovo širším pojmom ako zásady poctivého obchodného styku. Zásady poctivého obchodného styku v podstate chápeme ako podmnožinu dobrých mravov. Znamená to, že ak je nejaké konanie v rozpore s dobrými mravmi, nemusí byť zároveň v rozpore s poctivým obchodným stykom. Konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku však nie je neplatné, ale je vylúčená jeho právna ochrana v prípade súdneho konania.

Dobré Mravy v Pracovnom Práve

Dobré mravy sú pomerne diskutovaným pojmom nielen v občianskom práve, ale aj v odvetví pracovného práva. Aj keď Zákonník práce tento pojem používa, v texte Zákonníka práce nenájdeme ich definíciu. Dobré mravy predstavujú súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý zodpovedá všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku. Na pracovnoprávne vzťahy sa aplikujú aj ustanovenia prvej časti Občianskeho zákonníka.

Pojem dobré mravy vo svojich ustanoveniach neobsahuje nielen Zákonník práce, ale ani Občiansky zákonník, ktorý sa na pracovnoprávne vzťahy aplikuje subsidiárne. Výklad tohto pojmu tak zostáva na rozhodovacej praxi súdov, ktoré tento pojem vykladajú z prípadu na prípad. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy daného právneho úkonu (napr. výpovede z pracovného pomeru, okamžitého skončenia pracovného pomeru) nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku.

Inštitút Dobrých Mravov a Súkromnoprávne Princípy

Inštitút dobrých mravov je jedným z najdôležitejších súkromnoprávnych inštitútov. Podľa slovenskej judikatúry ide dokonca o súkromnoprávny princíp (Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. 2. 2011). Význam tohto inštitútu spočíva najmä v tom, že je často jednou z podmienok platnosti, resp. prípustnosti právneho úkonu. Taktiež môže predstavovať dôvod na vrátenie poskytnutého plnenia.

Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr

Dobré Mravy v Kontexte Zmluvnej Pokuty a Úrokov

Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je treba uvážiť predovšetkým funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). Pri úvahe o primeranosti výšky dojednanej pokuty je tak treba posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad nesplnenia zabezpečenej povinnosti.

Záver o primeranosti výšky zmluvnej pokuty závisí aj na úvahe, či zmluvná pokuta je dojednaná v zodpovedajúcej, a nie prehnanej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (inými slovami je treba prihliadnuť aj k výške zabezpečenej čiastky). Zároveň treba posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, teda či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. V neposlednom rade je treba vziať do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval.

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom.

Výkon Práv a Povinností v Súlade s Dobrými Mravmi

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva.

tags: #právny #úkon #v #rozpore #s #dobrými