Právo na náhradu škody, dedenie a podmienky: Komplexný prehľad

Rozhodovanie o spísaní závetu môže byť náročné, no je to dôležitý krok pre zabezpečenie budúcnosti vášho majetku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dedičské právo, podmienky dedenia, právo na náhradu škody a ďalšie aspekty, ktoré je potrebné zvážiť pri plánovaní dedičstva.

Závet: Nástroj na usporiadanie majetku pre prípad smrti

Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ rozhoduje o svojom majetku pre prípad smrti. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona, ktoré nastupuje iba vtedy, ak poručiteľ zomrie bez závetu.

Kto môže zriadiť závet?

Závet nemôžu zriadiť osoby, ktoré sú úplne pozbavené spôsobilosti na právne úkony, ani osoby konajúce v duševnej poruche, ktorá by ich robila neschopnými na tento právny úkon.

Formálne náležitosti závetu

Pre platnosť vlastnoručného (holografného) závetu sa vyžaduje, aby ho poručiteľ napísal sám v celom znení vlastnou rukou, uviedol v ňom deň, mesiac a rok, kedy ho podpísal, a na konci pripojil svoj podpis. Čo nie je kryté podpisom, nemožno považovať za platné. Pri vlastnoručnom závete zákon nevyžaduje prítomnosť svedkov a podpis nemusí byť úradne overený. Vlastnoručný podpis nemôže byť nahradený pečiatkou alebo faksimile podpisu.

Predmet závetu

Predmet závetu musí byť dovolený a možný. Osoba závetného dediča musí byť v závete identifikovaná dostatočne určito, aby nemohla byť zameniteľná s akoukoľvek inou osobou v čase smrti poručiteľa. Najistejšie je označiť osobu obvyklými údajmi totožnosti, ako sú dátum narodenia, rodné číslo a adresa bydliska.

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

Podmienky a príkazy v závete

Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky, s výnimkou príkazu na zápočet darov podľa § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za neprípustné sa považujú príkazy, aby dedič použil dedičstvo alebo jeho časť určitým spôsobom, alebo aby dedič niečo vykonal (napr. príkaz o spôsobe zrealizovania pohrebu, udržiavania hrobu, o spôsobe užívania dedením nadobudnutej veci, o zákaze jej scudzenia, zaťaženia a podobne). Takéto príkazy nemajú právne následky. Súčasná právna úprava nevylučuje ustanovenie náhradného dediča pre prípad, že by dedič povolaný na prvom mieste dedičstvo nenadobudol.

Voľnosť pri vyhotovovaní závetu

Zákon pripúšťa zásadnú voľnosť pri vyhotovovaní závetu, obmedzenú len ochranou neopomenuteľných dedičov. Maloletí potomkovia musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali, keby dedili zo zákona, a plnoletí potomkovia aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Odmietnutie dedičstva

Nikoho nemožno nútiť, aby prijal dedičstvo. Občiansky zákonník umožňuje každému dedičovi odmietnuť dedičstvo za splnenia zákonných podmienok. Odmietnutie sa môže urobiť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva však môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemôže urobiť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť (napr. nakladá s dedičstvom ako so svojím majetkom nad rámec obvyklého hospodárenia). K vyhláseniu o odmietnutí dedičstva nemôže dedič pripojiť žiadne výhrady alebo podmienky a odmietnutie sa musí týkať celého dedičstva.

Škoda a náhrada škody

Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Rozlišujú sa dva druhy škody: skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.

Dedenie v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM)

Ak mali manželia v BSM majetok (napr. rodinný dom) a o jeho vysporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vysporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve. Majetok sa môže vysporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak nedôjde k dohode, vysporiada majetok súd. Dohoda alebo rozhodnutie súdu obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť lege artis: Vysvetlenie

Príklad dedenia v BSM

Ak poručiteľka zomrela bezdetná, v čase smrti bola vydatá a mala jedného súrodenca (brata), zákonným dedičom po nej bude jej manžel, ktorý zdedí celý jej majetok patriaci do dedičstva. Súrodenci dedia iba v prípade, ak by nededili poručiteľovi potomkovia, manžel, ani žiadny z rodičov.

Vzdanie sa alebo predaj dedičského podielu

Smrťou poručiteľa dedičstvo prechádza na dedičov, ktorí ho môžu prijať alebo odmietnuť. Vzdanie sa dedičského podielu v prospech osoby, ktorá nie je dedičom, nie je možné. V dedičskom konaní sa ale môžete nechať zastupovať na základe plnej moci, ktorú môže udeliť prakticky komukoľvek, komu plne dôverujete.

Darovanie majetku pred smrťou a jeho vplyv na dedičstvo

Ak poručiteľ daroval majetok (napr. byt) za svojho života, tento majetok už nebude predmetom dedenia. Ak bol byt jediným majetkom, dedičské konanie bude zastavené pre nemajetnosť. Ak by poručiteľ zanechal ďalší majetok (napr. úspory), dedičia môžu žiadať v dedičskom konaní započítanie na dedičský podiel obdarovaného, aby sa mu započítalo to, čo dostal od poručiteľa počas jeho života.

Dedenie po slobodnej a bezdetnej osobe

Ak dedíte po sestre, ktorá je slobodná a bezdetná, prednosť pred vami majú poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak v tejto skupine nikto nededí, nastupuje tretia skupina dedičov: poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Prieťahy v dedičskom konaní a možnosti nápravy

Účastník konania o dedičstve má možnosť podať podnet verejnému ochrancovi práv a sťažnosť orgánom riadenia a správy súdu (predsedovi a podpredsedovi súdu), ktorý jeho dedičskú vec prejednáva. Po podaní takejto sťažnosti sa môže obrátiť na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Sirotský dôchodok – vaše práva

Podnet verejnému ochrancovi práv

Podnet verejnému ochrancovi práv možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, faxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha. Ak sa podávateľ domáha ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je potrebné presne označiť súd, na ktorom sa konanie vedie, uviesť spisovú značku konania, prípadne posledný známy procesný úkon súdu.

Sťažnosti na postup súdu

Sťažnosti na postup súdu sú upravené v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní a môže smerovať okrem iného aj proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažnosti vybavuje spravidla predseda príslušného súdu.

Ústavná sťažnosť

Podľa ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd. Ak Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody a také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak zákon neustanovuje inak. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Uplatnenie nároku na náhradu škody

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky). Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Rozsah náhrady škody

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Európsky súd pre ľudské práva

V Štrasburgu sídli Európsky súd pre ľudské práva, ktorý je stálym súdnym orgánom Rady Európy. Po splnení určitých podmienok môže prijímať sťažnosti osôb namietajúcich porušenie práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo v dodatkových protokoloch k nemu. Sťažnosť môže podať jednotlivec, mimovládna organizácia alebo skupina osôb proti štátu, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho ľudské práva.

Podmienky prijatia sťažnosti

Sťažovateľ musí vyčerpať všetky účinné a dostupné vnútroštátne prostriedky nápravy, ktoré mu dáva k dispozícií slovenský právny poriadok. Sťažnosť musí byť podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bolo prijaté konečné rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti. Sťažnosť nesmie byť anonymná, ďalej nesmie byť v podstate rovnaká ako iná sťažnosť, o ktorej už predtým rozhodli Európska komisia pre ľudské práva alebo Európsky súd pre ľudské práva.

Verejný ochranca práv a dedičské konanie

Verejný ochranca práv môže v podnete, ktorý smeruje proti dedičskému konaniu, preskúmať iba otázku jeho rýchlosti a plynulosti z pohľadu ochrany práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preskúmanie samotného konania a rozhodovania súdov, vrátane notárov ako súdom poverených súdnych komisárov, nepatrí do pôsobnosti verejného ochrancu práv.

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sa zohľadňujú tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Dedičské skupiny a dedenie zo zákona

Dedenie prebieha podľa zákona alebo podľa závetu. Závet, ak spĺňa všetky zákonné požiadavky, má prednosť pred dedením zo zákona. Dediť sa môže aj zo zákona a zároveň aj zo závetu, ak poručiteľ v závete zahrnul iba časť svojho majetku.

Dedičské skupiny

1. Prvá skupina: Deti poručiteľa a manžel/manželka, pričom všetci dedia rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti.
2. Druhá skupina: Manžel/manželka, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.
3. Tretia skupina: Poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.

Vydedenie

Poručiteľ nesmie v závete vynechať svoje deti. Na vydedenie potomkov musí mať poručiteľ závažný dôvod.

Dedičské konanie a majetok nezahrnutý do dedičstva

Dedičské konanie je často zložitým a citlivým procesom, ktorý má za cieľ spravodlivo rozdeliť majetok zosnulého (poručiteľa) medzi jeho dedičov. Ak sa po skončení dedičského konania ukáže, že určitý majetok nebol zahrnutý do dedičstva, je možné domôcť sa svojho dedičského práva.

Určovacia žaloba

Ak je sporné, či určitá vec alebo právo patrilo poručiteľovi, má dedič naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Typovo sa toto rieši žalobou dedičov na určenie, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom veci.

Nepravý dedič

Pojem "nepravý dedič" sa používa pre situácie, keď určitá osoba bola v dedičskom konaní určená ako dedič, avšak neskôr sa preukáže, že na to nemala právny nárok.

Premlčacia doba

Pre uplatnenie žaloby oprávneného dediča nie je stanovená žiadna osobitná dĺžka premlčacej doby. Použije sa všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

Práva a nároky, ktoré neprechádzajú na dedičov

Nie všetky práva a nároky poručiteľa prechádzajú na dedičov. Niektoré práva a povinnosti zanikajú smrťou poručiteľa a neprechádzajú na dedičov. Ide napríklad o:

• Právo na bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
• Osobnostné práva autora.

Naopak, majetkové nároky zamestnanca (napr. mzdové nároky) spravidla nezanikajú smrťou a prechádzajú na manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v domácnosti, a až potom sú predmetom dedičstva.

Zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa

Dedičstvo po poručiteľovi sa neobmedzuje len na majetok, ale zahŕňa aj jeho dlhy. Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Táto zásada sa nazýva "pro viribus hereditas".

Predlžené dedičstvo a likvidácia dedičstva

Pojem "predlžené dedičstvo" sa používa v prípade, keď celkové pasíva (dlhy) dedičstva prevyšujú jeho aktíva (majetok). V takom prípade môže dôjsť k dohode s veriteľmi o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov, alebo súd nariadi likvidáciu dedičstva. Likvidácia dedičstva je procesný úkon, ktorého účelom je speňaženie všetkého majetku poručiteľa na úhradu jeho dlhov.

Žaloba na vydanie dedičstva

Ide o žalobu, ktorou sa dedič (alebo dedičia) domáha na súde určenia, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci alebo práva. Žaloba je potrebná najmä vtedy, ak je sporné, či určitý majetok patril poručiteľovi, alebo ak je majetok evidovaný na inú osobu vo verejnom registri, pričom súdny komisár nemôže prejudiciálne rozhodnúť o správnosti zápisu.

Dedenie majetku v zahraničí (Rakúsko a Maďarsko)

Ak sa zameriame na občanov Slovenska žijúcich, resp. vlastniacich majetok v Rakúsku alebo v Maďarsku, určujúcim právnym predpisom je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve.

Určenie obvyklého pobytu

Na účely určenia obvyklého pobytu by sa mali posúdiť okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti.

Európske osvedčenie o dedičstve

Slovenský notár ako súdny komisár vydá dedičom osvedčenie o dedičstve a na ich žiadosť aj Európske osvedčenie o dedičstve. V zmysle článku 69 Nariadenia má Osvedčenie účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania a Osvedčenie predstavuje platný doklad na zápis práva k majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do príslušného registra členského štátu.

Zistenie majetku v Rakúsku

V prípade majetku, ktorý poručiteľ zanechal v Rakúsku, môže vyvstať problém, na ktorý upozornilo aj Ministerstvo spravodlivosti SR: stávalo sa, že rakúske súdy odmietali žiadosti slovenských súdov o zistenie účtov slovenského poručiteľa v rakúskej banke z dôvodu ochrany osobných údajov alebo podobných dôvodov.

Čo patrí do dedičstva?

Dedičstvo je súhrn majetku poručiteľa, teda aktív a pasív poručiteľa. Dedičstvom sú veci, práva a iné majetkové hodnoty, ako aj dlhy poručiteľa. Do dedičstva patrí to, čo poručiteľ vlastní ku dňu svojej smrti, a to najmä:

• Hnuteľné veci (rôzne vybavenie domácnosti, automobil, elektronika, obrazy, cennosti, hotovosť a iné).
• Nehnuteľné veci.
• Pohľadávky voči banke, či inému subjektu (prostriedky na bankovom účte, sporenia, vklady, dlžná suma, ktorú niekto dlhuje poručiteľovi).
• Dlhy poručiteľa (napr. voči štátu, či inej osobe).

tags: #právo #na #náhradu #škody #dedenie #podmienky